Zavrieť
Upraviť
Hlavné
- Auto Moto [x]
- Cestovanie [x]
- Deti [x]
- Domácnosť [x]
- Elektronika [x]
- Foto [x]
- Hoby [x]
- Hudba [x]
- Iné [x]
- Kaviareň Porady [x]
- Kultúra [x]
- Mobily a Tablety [x]
- Móda [x]
- Mzdy a personalistika [x]
- Neziskové organizácie [x]
- Počítače [x]
- Podnikanie [x]
- Porada (o stránke Porada) [x]
- Právo [x]
- Recenzie [x]
- Recepty [x]
- Software [x]
- Stavba [x]
- Šport [x]
- Účtovníctvo a dane [x]
- Vzdelávanie [x]
- Záhrada [x]
- Zdravie [x]
- Zvieratá [x]
Otázku
Pravidlá
Položte novú otázku, ak:
- Potrebujete odpoveď (na diskusiu slúžia Debaty).
- Ste nenašli odpoveď cez vyhľadávanie
Tip
Pravidlá a tipy
Vaše rady, tipy a vedomosti!
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Zdieľaj link
Pravidlá a tipy
Zdieľajte s nami link na články z iných webov.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Sledovať
Všeobecne:
O nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase hovoríme vtedy , ak rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúci na jednotlivé týždne presiahne 3 hodiny a pracovný čas v jednotlivých dňoch presiahne 9 hodín.
Zamestnávateľ môže nerovnomerne rozvrhnúť pracovný čas na jednotlivé týždne len po prerokovaní so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom. ( Dohoda so zamestnancom sa najčastejšie realizuje v pracovnej zmluve.)
Rozvrh pracovného času vypracúva zamestnávateľ spravidla na obdobie celého roka, pričom v rozvrhu napíše na jednotlivé dni v mesiaci pracovné zmeny jednotlivých zamestnancov v súlade so Zákonníkom práce, t.j.. priemerný týždenný pracovný čas nesmie presiahnuť v období najviac 4 mesiacov ustanovený týždenný pracovný čas. V prípade činnosti, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce, môže zamestnávateľ rozvrhnúť ( samozrejme opäť po dohode so zástupcami zamestnancov, alebo po dohode so zamestnancom) nerovnomerne pracovný čas na jednotlivé týždne na obdobie dlhšie ako 4 mesiace, maximálne na obdobie 12 mesiacov.
V prípade, že zamestnanec nenaplní v priemere ustanovený týždenný pracovný čas u zamestnávateľa, rozvrh pracovných zmien nie je správny. Zamestnancovi je potrebné rozvrh pracovných zmien upraviť tak, aby spĺňal podmienky podľa ZP. V opačnom prípade, ak zamestnanec neodpracuje ustanovený týždenný pracovný čas , ide o kratší pracovný čas.
Pri stanovení týždenného pracovného času netreba zabúdať, že:
Ak sa jedná o jednozmennú prevádzku, maximálny týždenný pracovný čas môže byť 40 hodín.
Ak sa jedná o dvojzmennú prevádzku, maximálny týždenný pracovný čas môže byť 38,75 hodín.
Ak sa jedná o trojzmennú prevádzku, maximálny týždenný pracovný čas môže byť 37,5 hodín.
Nárok na dovolenku.
Podľa § 104 ZP ak dovolenku čerpá zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého kalendárneho roka (§ 87), patrí mu toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere. Základná výmera dovolenky je v ZP určená v týždňoch .Týždeň dovolenky zamestnanca v nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času predstavuje toľko pracovných dní, koľko ich priemerne pripadá na jeden týždeň. Práve takýto prepočet dovolenky má význam z hľadiska toho, aby zabránil čerpaniu dovolenky zamestnancami v týždňoch s väčším objemom pracovného času. V prípade, že zamestnanec čerpá dovolenku v kratších než týždenných častiach, je nevyhnutné určiť prepočet jej výmery na jednotlivé dni. Ak zamestnanec pracuje v režime 10 alebo 11,5 hodinových zmien a čerpá dovolenku v rozsahu 10 alebo 11,5 hodinovej zmeny, vyčerpá si jeden deň dovolenky.
Zisťovanie splnenia podmienok nároku na dovolenku:
Podľa § 144 odst.5 ZP na zistenie, či sú splnené podmienky vzniku nároku na dovolenku, sa posudzuje zamestnanec, ktorý je zamestnaný po určený týždenný pracovný čas, akoby v kalendárnom týždni pracoval päť pracovných dní, aj keď jeho pracovný čas nie je rozvrhnutý na všetky pracovné dni v týždni.
Príklad: Ak nastúpi do pracovného pomeru v jeden deň zamestnanec, ktorý má rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas a zamestnanec, ktorý má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas a obidvaja odpracujú svoje pracovné dni -zmeny, podmienku nároku na dovolenku za kalendárny rok splnia obidvaja v jeden deň. ( Napriek tomu, že neodpracovali rovnaký počet pracovných dní – zmien).
Dovolenku za kalendárny rok ( ak zamestnanec splnil podmienku vykonávania práce u zamestnávateľa aspoň 60 dní v kalendárnom roku) vypočítame:
Počet zmien v roku ( bez nadčasových) X
Priemerný počet týždňov v kalendárnom roku : 52,178571
Nárok na dovolenku v týždňoch podľa ZP 4(5)
Počet dní dovolenky: ( X:52,178571)*4(5)
Počet pracovných dní pripadajúcich priemerne na 1 týždeň
( súčasne aj na 1 týždeň dovolenky) : X:52,178571
Príklad:
Zamestnanec má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Pracuje v 10 a 11,5 hodinových zmenách. Počet týchto zmien za celý rok je 174. Podľa ZP má nárok na 4 týždne dovolenky. Za kalendárny rok má nárok na dovolenku: (174: 52,178571)*4=13,33= 13,5 dňa dovolenky.
Ak si čerpá dovolenku v deň, keď mal odpracovať 11,5 hodinovú zmenu , jeden deň jeho dovolenky bude 11,5 hodinový. Ak si čerpá dovolenku v deň, keď mal odpracovať 10 hodinovú zmenu , jeden deň jeho dovolenky bude 10 hodinový.
Ak si čerpá dovolenku po týždňoch, jeden týždeň jeho dovolenky budú u neho 3,5 po sebe nasledujúce pracovné zmeny (174: 52,178571=3,33=3,5)
Pomerná časť dovolenky: (zamestnanec splnil podmienku vykonávania práce u zamestnávateľa aspoň 60 dní v kalendárnom roku, ale nepracoval u neho celý rok) je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.
Príklad: Zamestnanec má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Do PP nastúpi 5.5.2006. Za kalendárny rok bude mať nárok na 7/12 z dovolenky za kalendárny rok. Ak budeme vychádzať z výpočtu, že zamestnanec má nárok na 13,5 dňa dovolenky, jeho pomerná časť bude 13,5*7/12=7,87=8 dní dovolenky.
Dovolenka za odpracované dni: ( ak zamestnanec nesplnil podmienku vykonávania práce u zamestnávateľa aspoň 60 dní v kalendárnom roku )
Za každých 22 odpracovaných pracovných dní má nárok na 1/12 dovolenky za kalendárny rok
Príklad: Zamestnanec má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Nastúpil do pracovného pomeru 1.1.2006 a v Januári odpracoval všetky svoje pracovné zmeny ( bez ohľadu na ich počet).1.2.2006 už má nárok na 1/12 dovolenky.
Preplatenie nevyčerpanej dovolenky pripracovných zmenách rozličnej dĺžky:
Príklad: Zamestnanec má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Pracuje v 9,5; 10; a 11,5 hodinových zmenách. 30.4.2005 končí pracovný pomer. Nevyčerpal si 5 dní dovolenky, ktorá sa mu pri skončení PP preplatí. Do 30.4.2005 odpracoval spolu 528 hodín v 48 smenách. Každý takýto deň preplatenej dovolenky bude zodpovedať 11 hodinovej zmene ( 528:48=11).
Krátenie dovolenky
Pre počítanie odpracovaných/neodpracovaných dní na účely krátenia dovolenky sa postupuje podľa § 144 odst.5 ZP. T. j. aj keď nemá zamestnanec rozvrhnutý pracovný čas na všetky pracovné dni v týždni, posudzuje sa ako keby pracoval 5 dní v týždni.
Prepočet dovolenky pri prechode z nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času na rovnomerný.
Príklad: Zamestnanec z nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času prechádza na rovnomerne rozvrhnutý. Zostatok jeho dovolenky je 7 dní.
Pri prepočte vychádzame z toho, že základná výmera dovolenky je v ZP určená v týždňoch. Pri výpočte dovolenky za kalendárny rok pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase vieme zistiť, koľko pracovných dní dovolenky pripadá na jeden týždeň ( počet zmien : 52,178571) Ak na jeden týždeň pripadá 3,5 pracovného dňa dovolenky, 7 pracovných dní dovolenky sú 2 týždne ( 7:3,5=2). 2 týždne dovolenky pri rovnomerne rozvrhnutej pracovnej dobe je 10 pracovných dní.( 2*5=10).
BTW.
Náhrada mzdy vo sviatok
Zamestnanec má nárok na náhradu mzdy vo sviatok len vtedy, ak mu na sviatok pripadla zmena, ktorú z tohto dôvodu neodrobil.
Práca vo sviatok
Zamestnanec má nárok na príplatok za sviatok, ak odrobí zmenu, ktorej začiatok pripadol na sviatok.( minim.50% priemerného zárobku na pracovnoprávne účely) .
Rozvrhnutie pracovného času a dovolenka pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase
Rozvrhnutie pracovného času a dovolenka pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase
Všeobecne:
O nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase hovoríme vtedy , ak rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúci na jednotlivé týždne presiahne 3 hodiny a pracovný čas v jednotlivých dňoch presiahne 9 hodín.
Zamestnávateľ môže nerovnomerne rozvrhnúť pracovný čas na jednotlivé týždne len po prerokovaní so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom. ( Dohoda so zamestnancom sa najčastejšie realizuje v pracovnej zmluve.)
Rozvrh pracovného času vypracúva zamestnávateľ spravidla na obdobie celého roka, pričom v rozvrhu napíše na jednotlivé dni v mesiaci pracovné zmeny jednotlivých zamestnancov v súlade so Zákonníkom práce, t.j.. priemerný týždenný pracovný čas nesmie presiahnuť v období najviac 4 mesiacov ustanovený týždenný pracovný čas. V prípade činnosti, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce, môže zamestnávateľ rozvrhnúť ( samozrejme opäť po dohode so zástupcami zamestnancov, alebo po dohode so zamestnancom) nerovnomerne pracovný čas na jednotlivé týždne na obdobie dlhšie ako 4 mesiace, maximálne na obdobie 12 mesiacov.
V prípade, že zamestnanec nenaplní v priemere ustanovený týždenný pracovný čas u zamestnávateľa, rozvrh pracovných zmien nie je správny. Zamestnancovi je potrebné rozvrh pracovných zmien upraviť tak, aby spĺňal podmienky podľa ZP. V opačnom prípade, ak zamestnanec neodpracuje ustanovený týždenný pracovný čas , ide o kratší pracovný čas.
Pri stanovení týždenného pracovného času netreba zabúdať, že:
Ak sa jedná o jednozmennú prevádzku, maximálny týždenný pracovný čas môže byť 40 hodín.
Ak sa jedná o dvojzmennú prevádzku, maximálny týždenný pracovný čas môže byť 38,75 hodín.
Ak sa jedná o trojzmennú prevádzku, maximálny týždenný pracovný čas môže byť 37,5 hodín.
Nárok na dovolenku.
Podľa § 104 ZP ak dovolenku čerpá zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého kalendárneho roka (§ 87), patrí mu toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere. Základná výmera dovolenky je v ZP určená v týždňoch .Týždeň dovolenky zamestnanca v nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času predstavuje toľko pracovných dní, koľko ich priemerne pripadá na jeden týždeň. Práve takýto prepočet dovolenky má význam z hľadiska toho, aby zabránil čerpaniu dovolenky zamestnancami v týždňoch s väčším objemom pracovného času. V prípade, že zamestnanec čerpá dovolenku v kratších než týždenných častiach, je nevyhnutné určiť prepočet jej výmery na jednotlivé dni. Ak zamestnanec pracuje v režime 10 alebo 11,5 hodinových zmien a čerpá dovolenku v rozsahu 10 alebo 11,5 hodinovej zmeny, vyčerpá si jeden deň dovolenky.
Zisťovanie splnenia podmienok nároku na dovolenku:
Podľa § 144 odst.5 ZP na zistenie, či sú splnené podmienky vzniku nároku na dovolenku, sa posudzuje zamestnanec, ktorý je zamestnaný po určený týždenný pracovný čas, akoby v kalendárnom týždni pracoval päť pracovných dní, aj keď jeho pracovný čas nie je rozvrhnutý na všetky pracovné dni v týždni.
Príklad: Ak nastúpi do pracovného pomeru v jeden deň zamestnanec, ktorý má rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas a zamestnanec, ktorý má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas a obidvaja odpracujú svoje pracovné dni -zmeny, podmienku nároku na dovolenku za kalendárny rok splnia obidvaja v jeden deň. ( Napriek tomu, že neodpracovali rovnaký počet pracovných dní – zmien).
Dovolenku za kalendárny rok ( ak zamestnanec splnil podmienku vykonávania práce u zamestnávateľa aspoň 60 dní v kalendárnom roku) vypočítame:
Počet zmien v roku ( bez nadčasových) X
Priemerný počet týždňov v kalendárnom roku : 52,178571
Nárok na dovolenku v týždňoch podľa ZP 4(5)
Počet dní dovolenky: ( X:52,178571)*4(5)
Počet pracovných dní pripadajúcich priemerne na 1 týždeň
( súčasne aj na 1 týždeň dovolenky) : X:52,178571
Príklad:
Zamestnanec má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Pracuje v 10 a 11,5 hodinových zmenách. Počet týchto zmien za celý rok je 174. Podľa ZP má nárok na 4 týždne dovolenky. Za kalendárny rok má nárok na dovolenku: (174: 52,178571)*4=13,33= 13,5 dňa dovolenky.
Ak si čerpá dovolenku v deň, keď mal odpracovať 11,5 hodinovú zmenu , jeden deň jeho dovolenky bude 11,5 hodinový. Ak si čerpá dovolenku v deň, keď mal odpracovať 10 hodinovú zmenu , jeden deň jeho dovolenky bude 10 hodinový.
Ak si čerpá dovolenku po týždňoch, jeden týždeň jeho dovolenky budú u neho 3,5 po sebe nasledujúce pracovné zmeny (174: 52,178571=3,33=3,5)
Pomerná časť dovolenky: (zamestnanec splnil podmienku vykonávania práce u zamestnávateľa aspoň 60 dní v kalendárnom roku, ale nepracoval u neho celý rok) je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.
Príklad: Zamestnanec má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Do PP nastúpi 5.5.2006. Za kalendárny rok bude mať nárok na 7/12 z dovolenky za kalendárny rok. Ak budeme vychádzať z výpočtu, že zamestnanec má nárok na 13,5 dňa dovolenky, jeho pomerná časť bude 13,5*7/12=7,87=8 dní dovolenky.
Dovolenka za odpracované dni: ( ak zamestnanec nesplnil podmienku vykonávania práce u zamestnávateľa aspoň 60 dní v kalendárnom roku )
Za každých 22 odpracovaných pracovných dní má nárok na 1/12 dovolenky za kalendárny rok
Príklad: Zamestnanec má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Nastúpil do pracovného pomeru 1.1.2006 a v Januári odpracoval všetky svoje pracovné zmeny ( bez ohľadu na ich počet).1.2.2006 už má nárok na 1/12 dovolenky.
Preplatenie nevyčerpanej dovolenky pripracovných zmenách rozličnej dĺžky:
Príklad: Zamestnanec má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Pracuje v 9,5; 10; a 11,5 hodinových zmenách. 30.4.2005 končí pracovný pomer. Nevyčerpal si 5 dní dovolenky, ktorá sa mu pri skončení PP preplatí. Do 30.4.2005 odpracoval spolu 528 hodín v 48 smenách. Každý takýto deň preplatenej dovolenky bude zodpovedať 11 hodinovej zmene ( 528:48=11).
Krátenie dovolenky
Pre počítanie odpracovaných/neodpracovaných dní na účely krátenia dovolenky sa postupuje podľa § 144 odst.5 ZP. T. j. aj keď nemá zamestnanec rozvrhnutý pracovný čas na všetky pracovné dni v týždni, posudzuje sa ako keby pracoval 5 dní v týždni.
Prepočet dovolenky pri prechode z nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času na rovnomerný.
Príklad: Zamestnanec z nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času prechádza na rovnomerne rozvrhnutý. Zostatok jeho dovolenky je 7 dní.
Pri prepočte vychádzame z toho, že základná výmera dovolenky je v ZP určená v týždňoch. Pri výpočte dovolenky za kalendárny rok pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase vieme zistiť, koľko pracovných dní dovolenky pripadá na jeden týždeň ( počet zmien : 52,178571) Ak na jeden týždeň pripadá 3,5 pracovného dňa dovolenky, 7 pracovných dní dovolenky sú 2 týždne ( 7:3,5=2). 2 týždne dovolenky pri rovnomerne rozvrhnutej pracovnej dobe je 10 pracovných dní.( 2*5=10).
BTW.
Náhrada mzdy vo sviatok
Zamestnanec má nárok na náhradu mzdy vo sviatok len vtedy, ak mu na sviatok pripadla zmena, ktorú z tohto dôvodu neodrobil.
Práca vo sviatok
Zamestnanec má nárok na príplatok za sviatok, ak odrobí zmenu, ktorej začiatok pripadol na sviatok.( minim.50% priemerného zárobku na pracovnoprávne účely) .
Naposledy upravil Richard : 12.04.06 at 08:16
Hľadať v debate
Pracujem ako kuchar v hoteli, zmluvu mam klasicky na 40 hodin tyzdenne, no kedze pracujeme aj vikendy a sviatky, podla pracovneho kalendara by sme mali hodin odpracovat niekedy viac a niekedy menej. Zamestnavatel mi vacsinou neda moznost (podla rozpisu smien) odpracovat ani tych 160 hodin a hodiny, ktore chybaju do 160 (popripade 168 januar 184 bude v marci) sa mi odpocitavaju z dovolenky. Ma pravo nato aby mi vlastne nutene odpisoval dovolenku?
dobry den.chcela by som sa informovat na par veci. mam 54. rokov,v decembri som zacala pracovat v Rakusku ako opatrovatelka na zivnost,odvody si odvadzam v rakusku a chcem vediet ci si nemam aj tu na Slovensku platit zdravotne poistenie?ak by som ochorela bude mi poistovna vyplacat nemocenske davky?odpracovane roky v Rakusku -ako sa mi to zarata do dôchodku?Vopred dakujem za odpoved.DANIELA
Dobrý deň,prosím Vás,keď zamestnanci u nás pracujú v 1-zmennej prevádzke,na kratší pracovný čas - 11 hodín+1 hod obed,do pracovnej zmluvy počítame s 11 hodinovým pracovným časom - správne prosím?
TEda aj týždenný pracovný čas počítam s 11 hodinami x počet dní,správne?
ďakujem pekne
TEda aj týždenný pracovný čas počítam s 11 hodinami x počet dní,správne?
ďakujem pekne
Správne .
"O nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase hovoríme vtedy , ak rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúci na jednotlivé týždne presiahne 3 hodiny a pracovný čas v jednotlivých dňoch presiahne 9 hodín" - chcem sa spýtať ak zamestnanec odpracuje jeden týždeň 6 dní (38 hodín) a druhý týždeň odpracuje 5 dní (32,5) ale ani jeden deň nepresiahne jeho pracovný čas 9 hodín - ide aj v tomto prípade o nerovnomerne rozvrhnutie pracovného času? Vopred vďaka za odpoveď.
certik 
silmol
Dobrý deň,
potrebovala by som súrne poradiť. Zamestnávateľ mi nevyplatil mzdu za jún. Vediem si u neho pokladňu, v ktorej mám zostatok cca zodpovedajúci nevyplatenej mzde. Môžem si nechať namiesto mzdy ktorú mi zamestnávateľ dlží peniaze z pokladne vo výške dlžnej mzdy?
Ďakujem za radu
potrebovala by som súrne poradiť. Zamestnávateľ mi nevyplatil mzdu za jún. Vediem si u neho pokladňu, v ktorej mám zostatok cca zodpovedajúci nevyplatenej mzde. Môžem si nechať namiesto mzdy ktorú mi zamestnávateľ dlží peniaze z pokladne vo výške dlžnej mzdy?
Ďakujem za radu
Som jedna z vás
Podľa mňa si peniaze z pokladne nemôžeš vziať, pretože by vzniklo manko a zamestnávateľ by toto manko určite od teba vymáhal.
Ak ti dlhuje mzdu, obráť sa na príslušný Inšpektorát práce. Píšeš, že ti nevyplatil mzdu za jún. Aký máte výplatný termín?
Inak Zákonník práce:
§ 69
(1) Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak
a) podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu,
b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti,
c) je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.
(2) Mladistvý zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer aj vtedy, ak nemôže vykonávať prácu bez ohrozenia svojej morálky.
(3) Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.
(4) Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
Skús si preštudovaj aj:
http://www.porada.sk/t138606-vypoved...enie-mzdy.html
alebo si daj do "vyhľadávača" - "nevyplatená mzda" a nájde ti veľa príspevkov, z ktorých môžeš čerpať.
Ak ti dlhuje mzdu, obráť sa na príslušný Inšpektorát práce. Píšeš, že ti nevyplatil mzdu za jún. Aký máte výplatný termín?
Inak Zákonník práce:
§ 69
(1) Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak
a) podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu,
b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti,
c) je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.
(2) Mladistvý zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer aj vtedy, ak nemôže vykonávať prácu bez ohrozenia svojej morálky.
(3) Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.
(4) Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
Skús si preštudovaj aj:
http://www.porada.sk/t138606-vypoved...enie-mzdy.html
alebo si daj do "vyhľadávača" - "nevyplatená mzda" a nájde ti veľa príspevkov, z ktorých môžeš čerpať.
Dobrý deň, môžete mi prosím potvrdiť prípadne opraviť nasledovné: Na pracovisku č.1 sa striedajú zamestnanci od pondelka do piatku na nočných 12 hod. zmenách, cez víkend sa striedajú na dennej a nočnej po 12 hodín. Je to nepravidelne rozvrhnutý pracovný čas, kde budem počítať s časom podľa ročného plánu zmien? Alebo ako pri dvojzmennej prevádzke s týždenným pracovným časom 38,75 h.? Z odpracovanej 12 hod. zmeny odpočítam 1 hod. na obed a pod.? Minimálny mzdový nárok je 1,8250 €/hod ako pri dvojzmennej prevádzke alebo iný? Na pracovisku č.2 sa striedajú zamestnanci v 12 hod. zmenách denná/nočná 7 dní v týždni. Je to rovnako nepravidelný pracovný čas pri dvojzmennej prevádzke? Alebo prevádzka nepretržitá? Stretla som sa totiž s tým, že sa to pri kontrole za nepretržitú prevádzku nepovažovalo? Viem, že je to veľa otázok, ale čím viac o tom čítam, tým menej mi tam naše podmienky pasujú. Ďakujem aj za čiastočné odpovede.
Prosím vás pekne o radu: zamestnávateľ má týždenný pracovný čas 37,5 hod. nerovnomerne rozvrhnutý. Zamestnanci robia 11,5 hodinové mzdy. Ak si niekto čerpal dovolenku, musím najprv zistiť, či mu na ten deň pripadla služba a ak áno tak bude mať zaplatený 1 deň dovolenky s počtom hodín 11,5?
Ďakujem
Ďakujem
Prosím vás o radu, naozaj sa neviem vymotať z tohto tu: Ak zamestnanec nastúpil do zamestnania 01.02.2011 a má týždenný pracovný úväzok 18,75 hodiny a nerovnomerne rozvrhnutý, akosprávne vypočítam jeho nárok na dovolenku. Som z toho úplne dopletená:-( Ďakujem
dobry deň.pracujem po:15
ut:15
pi:17
so:15
ne:13
a druhy tyžden str:15
št:15
hodin, a takto stale dookola, v priemere 220 h. mesačne.študujem popri zamestnani, prave maturujem, tak som si musela vziať jeden den dovolenky.učtovnička mi za ten jeden den napisala dva dni. je to správne? na kolko dni mam vlastne nárok? vychadza mi smena na 5.7-št.sviatok, to ale budem čerpať dovolenku.prídem aj za tento sviatok o dva dni ?
ut:15
pi:17
so:15
ne:13
a druhy tyžden str:15
št:15
hodin, a takto stale dookola, v priemere 220 h. mesačne.študujem popri zamestnani, prave maturujem, tak som si musela vziať jeden den dovolenky.učtovnička mi za ten jeden den napisala dva dni. je to správne? na kolko dni mam vlastne nárok? vychadza mi smena na 5.7-št.sviatok, to ale budem čerpať dovolenku.prídem aj za tento sviatok o dva dni ?
Dve zamestnankyne pracujú 5 dní v týždni (Po-Pi), odmeňované časovou mzdou, ale jeden týždeň robí jedna 6 hodín a druhá 10 hodín a druhý týždeň naopak. Majú 40-hodinový prac.týždeň. Jedna si ale čerpá dovolenku cez "dlhý" týždeň (10-hodinové smeny) a druhá cez "krátky" (6-hodinové smeny).
Môžem im vypočítať dovolenku v hodinách (5 týždňov * 40 hodín) a čerpať v hodinách podľa príslušnej smeny? Ak im preplatím dovolenku v dňoch - jednej dlhé smeny a druhej krátke, bude to nespravodlivé, lebo za tie isté peniaze a rovnaké čerpanie dovolenky v dňoch bude jedna pracovať viac a druhá menej.
Bude čerpanie dovolenky v hodinách v poriadku z pohľadu Zákonníka práce?
Môžem im vypočítať dovolenku v hodinách (5 týždňov * 40 hodín) a čerpať v hodinách podľa príslušnej smeny? Ak im preplatím dovolenku v dňoch - jednej dlhé smeny a druhej krátke, bude to nespravodlivé, lebo za tie isté peniaze a rovnaké čerpanie dovolenky v dňoch bude jedna pracovať viac a druhá menej.
Bude čerpanie dovolenky v hodinách v poriadku z pohľadu Zákonníka práce?
Pri NRPČ nevieme zamestnancom vopred na celý rok naplánovať smeny. Zákonník práce to ani neprikazuje. Plánujeme vždy na jeden mesiac (aktuálny) Ako potom správne vypočítať nárok na dovolenku za rok? Okrem toho zamestnanci pracujú v smenách s rôznymi dĺžkami smeny.
ďakujem
ďakujem
Prosím vás o radu. Mám nepravidelný týždenný pracovný čas 38,75 hodín. Môj zamestnávateľ tvrdí, že keď sviatok pripadne na pracovný deň cez týždeň (po-pia) a ja ho odpracujem, zaplatí mi ho. Ak ho však neodpracujem, nemám nárok na mzdu za tento deň a navyše ho musím nadrobiť. Má zamestnávateľ pravdu? Ďakujem
rencikasmile
Sleduj porady, ktoré by vás mohli zaujímať
Podobné témy
- Príspevkov: 1, Posledný príspevok: 06.01.11
- Príspevkov: 1, Posledný príspevok: 27.02.08
- Príspevkov: 1, Posledný príspevok: 15.01.06
- Príspevkov: 1, Posledný príspevok: 15.01.06
- Príspevkov: 0, Posledný príspevok: 18.12.05
Ako prispievať do debát
Zoznámte sa s novými pravidlami.Otázky nezadávajte do debát.
- sú v rámci debaty stratené
- nedajú sa dostatočne ľahko dohľadať
- majú menej odpovedí
- odpovede sa miešajú s debatou
Debaty slúžia na voľnú diskusiu.
Pokračovať v diskusii
Copyright © PORADA.sk, s.r.o. - žiadna časť stránky nemôže byť rozširovaná, alebo reprodukovaná bez predchádzajúceho súhlasu
