Mária Rázusová-Martáková
Môj macík
Šijem, šijem pomaličky košieľku i nohavičky
a ty, Macko, ticho seď, oblečiem ťa hneď.
Teraz pekne po poriadku uvaríme kašu sladkú.
Staň si sem na samý kraj, na mliečko mi pozor daj!
Pred jedením člipky-čľapky umyjeme obe labky
a potom ich dosucha uteráčik vyšúcha.
Tak, stapánik chlpatý, nekvapni si na šaty!
Už ťa obed očakáva: cukrík, koláč, biela káva.
Psíček Bodrík hľadí skraja: Kdeže idú títo dvaja?
- Vezmite ma sebou tiež! Nie, nie! Ty pred búdou lež!
Aj hus vyšla spoza kríčka pozrieť bližšie na Macíčka:
- Ten chlpáč aj rozpráva? Jaj, hus, nebuď zvedavá!
Malé kozľa od koryta ani sa nič neopýta,
len na Macka pozerá: Čože je to za zviera?
Už sme došli k potoku - pridaj, Macík, do kroku:
labka tmavá - nôžka biela, šups my rovno do kúpeľa!
Aj chytro, aj pomaly brodili sme, plávali,
potom kopŕc na breh znova opáliť sa do kávova!
Juj, nehoda veliká, stiahla voda Macíka.
Všetky labky hore dvihol. - Bodrík, Bodrík, chytaj mi ho!
Takto smutní stúpame za Bodríkom ku mame.
Bunda sťa myš zmoknutá ... Zas pôjdeme do kúta!