A teraz si dovolím trochu škodoradosti, aj keď ste už misomisaumravnili a dúfam, že aj presvedčili.
Kto chodí dlhšie na tieto stránky, do tejto témy, vie, prečo sem chodí. Jednoducho preto, že je nám spolu dobre, že sme voči sebe úprimné čo sa týka zdieľania bolestí, starostí, radosti a šťastia. Je to tak nepochopiteľné, že by sa mohla zísť partia ľudí, ktorí dokážu nezištne niekomu dopriať radosť, zaželať dobré ráno alebo dobrú noc? Iba preto, že máme dobrý pocit z toho, že sa spolu bavíme - a kľudne občas aj ako skutočné 17-ročné puberťáčky vyvádzame? Je v dnešných časoch skutočne luxusom úprimné želanie, milé slovo alebo jednoducho úsmev?
Misomiso sa v mnohých svojich príspevkoch odvoláva na vieru v Boha. Ale v tej viere žijeme viacerí, len ju prejavujeme iným spôsobom. Oko za oko - to je Starý zákon. Boh je láska - to je Nový zákon.
Už viackrát sme tu hovorili, že v tejto téme je vítaný každý, kto má srdce na dlani. A kde podľa misomisa sídli Boh? Niekde tam hore, preďaleko vzdialený od ľudí? Podľa mňa žije práve v srdciach, ktoré dokážu prejaviť svoju lásku, priateľstvo, podporu, pochopenie.
Misomiso, prečítaj si celú tému - aj keď je toho veľa - a potom povedz, či sa Ti naše slová a želania zdajú falošné alebo len "naoko".