Dobrú noc,... sladké sníčky, šup, šup rýchlo do postieľky.

Osud je občas veľmi krutý,
nevráti čo raz vzal...
Zostanú iba spomienky a v srdci veľký žiaľ....


Je čas dušičiek, spomíname na tích, čo už nie sú medzi nami ...

Marta

Dnešné ráno, dnešný deň... bude patriť hlavne tým, čo už nie sú medzi nami. Dnešný deň pretkávaný spomienkami.

Väčšina z nás si na našich drahých, ktorí už odišli, spomína celý rok. Koľkokrát mi príde na um, čo by k nejakej veci povedali napr. moji rodičia. Ale predsa len, ten dnešný deň je výnimočný, možno vďaka tým kvietkom a sviečkam na cintorínoch máme pocit, že sme s nimi stále spolu, že stoja pri nás ako naši strážni anjeli. Želám Vám, aby ste práve dnes mali ten pocit blízkosti a lásky, ktorá nevyprchá ani po rokoch. A to je jeden zo zázrakov tohto sveta a nášho života.
Čítala som niekde citát, že človek v skutočnosti zomiera až vtedy, keď už si na neho nikto nespomína.

Toto je velmi pekne napisame. Aj ja spominam na svojich pra-prastarych rodicov, ktorych poznam len z rozpravania starych rodicov.

Už sme dávno nemali také krásne počasie na dušičky ako dnes
V tomto období si ešte viac uvedomujem, ako stárnem. Tých hrobov akosi stále pribúda. Sviečky zapáliť položiť kvety a spomínať na tých, ktorí už nie sú medzi nami.

Bola som dnes aj ja na hrobe u rodičov . Presne pred rokom som im dala spraviť pomník .Veľmi som sa tešila z neho , že sa mi to podarilo k termínu Pamiatke zosnulých .
Do mesiaca mi niekto vytrhol z kameňa vázu .Bola som z toho smutná , lebo to bol set aj so svietnikom .

Dnes som prišla na hrob a mala som tam obyčajné umelohmotné vázičky na kvety za pár korún . No na moje prekvapenie , jedna váza zmizla .Chodila som okolo hrobu a nadávala som na ľudí , že takto idú okrádať mŕtveho .O dva hroby ďalej stáli štyria ľudia pri hrobe a počuli ma .Ale nevraveli nič .
O chvíľu odišli a moja dcéra mi vraví .....mamina pozri oni ju majú na hrobe . Tak som sa zachovala ako zlodej a vázu som si zobrala späť .

Som z toho veľmi smutná , že niekto dokáže ukradnúť vázu za nejakých ja neviem 4O Sk .Mne nejde o peniaze ale o to , že ja by som to nedokázala zobrať niekomu a dať si na svoj hrob , je mi to ľúto že aj takí sú medzi nami .

Zitka, prepáč, ale to fakt? ....zobrať niekomu a dať si na svoj hrob. Hmmm
Ale mášpravdu, dnes už nikomu nč nevadí ani takýto "hyenizmus".

NO to boli ale riadni amatéri, ja viem že je to pietne miesto, ale asi by som to len tak bez povšimnutia nenechala a dotyčným by som asi povedala niečo pekné a od pľuc. A vôbec si sa nezachovala ako zlodej veď si si len vzala to čo ti právom patrilo.

Tak toto je fakt smutné. Dnes som bola aj na hrobe mojej babičky, kde včera sesternica dala krásny kvetináč s veľkými chryzantémami. Dnes už po ňom nebola ani stopa, ktovie, na ktorom hrobe "vyjadruje lásku a úctu pozostalých"? A stoja vôbec tí mŕtvi o to, aby ich potomkovia na nich spomínali takýmto spôsobom? Možno keby mali možnosť, tak by tých svojich spomínajúcich potomkov prehli cez koleno a nalátali im na holú...

Evka myslím, že hoc aj na oblečenú...

Na holej to lepšie štípe........

Ale sa musí vyzliecť a až potom vyplácať...

Ja by som vedela o lepšom treste , ako len mu dať po holej .

Takým by sa zišlo ako kedysi na dereši - ale pomohlo by im to ?
Aj moja mama dala dnes otcovi krásny veniec / skôr nechcela, aby nezmizol /, tak som zvedavá, či tam ešte bude.

Keď už také tresty sľubujeme... my by sme sa mali odmeňovať predsa...

A stoja vôbec tí mŕtvi o to, aby ich potomkovia na nich spomínali takýmto spôsobom?

Z roka na rok si uvedomujem že už to je o niečom inom ako o spomienke na zosnulých. Voľakedy stačili kvietky ktoré boli doma dopestované, alebo len sviečka a chvíľa zamyslenia sa a spomienka nad hrobom. Teraz keď počúvam o krádežiach je mi z toho zle. A tie strakomakaté výtvory čo nám ponúkajú v kvetinárstvach, pripadá mi to že je to celé o biznise a nie o pamiatke zosnulých.

Mne našťastie ešte žijú obaja rodičia. Najbližší, ktorí mi zomreli boli starí rodičia a tragicky mi zahynul bratanec. Práve u jeho hrobu mi je najsmutnejšie hlavne preto, že pred jeho smrťou sme sa dosť odcudzili a neboli sme v kontakte a zrazu, keď mi zavolali, že zomrel, bolo mi to tak strašne ľúto...
Najhoršie na tom je, že pred smrťou mal dosť veľké problémy a možno som sa mala snažiť mu nejako pomôcť. Neviem, či by to niečo zmenilo ale chcem tým len povedať, že ak môžete, urobte všetko čo sa dá pre svojich blízkych a priateľov pokiaľ ešte žijú. Keď zomrú, tak sa to už nedá napraviť...

Zlaté moje stala sa mi taká smutná vec, ktorá sem nepatrí síce,ale kým som si tu s Vami písala, jeden opilec mi úplne rozbil auto.
Nejde síce o život,ale konečne som si kúpila malá škovné autíčko v športovej úprave,a po 4 mesiacoch je po ňom.
Uvedomila som si, že od tragédia ma delilo len asi 20 minút a namiesto len auta by som to odniesla ja s mojou mamou. Takže naozaj platí, pokiaľ nejde o život nejde o nič. Njhoršie na všetkom je to, že takíto vodiči oberú o život tých ktorí zanič nemôžu a potom chodíme na cintorín zapaľovať sviečky,lebo nič iné nemôžeme a oni si kľudne behajú po svete.
Auto sa opraví - snáď a mne sa napraví nálada.

No to mi je hrozne ľúto .
Ale prosím Ťa , nálada sa popraví , len pekne ďakuj, že v tej chvíli si tam s mamičkou nebola .