Sú situácie, kedy si to viem predstaviť, že zamestnávateľ kontaktuje rodinných príslušníkov - napr. zamestnanec bez vysvetlenia nepríde deň - dva do práve, tak zamestnávateľ zavolá domov, čo sa deje. Prípadne ak mal zamestnanec úraz a je hospitalizovaný, tam by som to považoval možno aj za povinnosť.

Ale aby nadriadený alebo kolega kontaktovali manželku či manžela zamestnanca, a informoval o pracovnej morálke, či iných osobných veciah, to mi nepríde v poriadku. Neviem, či tým porušuje nejaký zákon, ale myslím, že zamestnávateľ má dostatok legálnych možností, ako riešiť priestupky zamestnanca. Že tzo niektorí robia - asi poznajú zamestnancovu rodinu. Jednoznačne však neviem povedať, či môžu alebo nie. Trebalo by poznať bližišie okolnosti - napr. kvôli čomu kontaktovali, ako sa navzájom poznajú a pod.

zastrašovanie je jedna vec, ak k nej došlo. tie ďalšie veci snáď nie sú priestupok, tobôž trestný čin, alebo? a aké prekračovanie právomoci?

skôr to vidím ako poslednú inštanciu, keď si "vedúci zamestnanec" nevie rady so zamestnancom a skúša ešte, aby mu žena dohovorila. poznám to bližšie, ako by som chcel... občas použijem "vyhrážku", že zavolám jeho žene... trocha to funguje.
je jasné, že inkriminovanému zamestnancovi sa to páčiť nebude. ale pokiaľ to neobťažuje jeho ženu, tak právne by to problém byť nemal. samozrejme závisí aj od spôsobu komunikácie.

no takto vseobecne sa tazko odpoveda, pomohlo by uviest co sa deje ...
- zamestnanec ma techtle mechtle s veduceho zenou/partnerkou ci inou kolegynou/kolegom na pracovisku?
- zamestnanec byva pod vplyvom navykovych latok v praci?
...

Jedna moja priateľka sa teraz súdi. Určite je v práve, ale či vyhrá, je vo hviezdach, a keď aj vyhrá, až čas ukáže, či to stálo zato. Iní to vzdali a majú "pokoj", ale či je to skutočný pokoj? Máš možnosť pracovať inde a bez stresu? Nevieme nič ani o tebe, ani o tvojej práci, ani o šéfovi, rozhodnúť sa musíš sám, poraď sa s manželkou.

Ochrana súkromia patrí medzi základné ľudské práva. Môže sa vzťahovať na rozhovory akéhokoľvek,typu, poštu, e-maily, pokojné bývanie a mnohé iné prejavy osobnej povahy človeka.

Úpravu práva na súkromie v slovenskom vnútroštátnom práve obsahuje predovšetkým Ústava SR a to vo svojom druhom oddiel s názvom Základné ľudské
práva a slobody a to v ustanoveniach čl.16, čl.19, čl.22 ods.1 a čl.41.
Tieto ustanovenia deklarujú nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia a každému priznávajú právo na ochranu pred neoprávneným zásahom do súkromného a rodinného života. Popri Ústave SR právo na súkromie upravuje niekoľko ďalších právnych predpisov ako napríklad zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v oblasti občiansko-právnych vzťahov alebo zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov. V oblasti pracovno-právnych vzťahov právny základ predstavuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ktorý neposkytuje len ochranu súkromia zamestnanca ale aj s ním spojenú ochranu osobných údajov.
(zdroj: zakony SR, https://unibook.upjs.sk/img/cms/2016...tnanca-web.pdf )

Ak by zamestnávateľ zisťoval v mieste bydliska čo je so zamestnanecom, ktorý bez ospravedlnenia neprišiel do práce bolo to by asi v poriadku alebo by manželke oznamoval že sa stal manželovi na pracovisku úraz alebo podobne.

Ale ak zamestnávateľ zavolá manželke a informuje ju o tom ako manžel pracuje alebo podobne - ja osobne by som to považoval za zasahovanie do súkromia.