Áno a môj prevod peňazí z ERP do "pokladne" je k poslednému dňu v mesiaci

No zvyčajne ten kto drží "kasu" tak si vedie evidenciu sám pre seba aby vedel koľko má mať tržbu, koľko má odviesť do banky a za koľko môže nakúpiť. Alebo v tom má bordel a potom treba dať vklad podnikateľa ako uviedla evina ale každý účtuje tak ako to jemu najlepšie vyhovuje aj keď zväčša stačí účtovať podľa mesačnej pásky

Ok evina sme dohodnutí. Pod skutočným stavom rozumiem samozrejme stav v PD, nikdy nie stav okamžitý... Ale vykazujem účtovný stav hotovosti k určitému dňu pravdepodobne vernejšie pri účtovaní dennej tržby ako pri mesačnej. (Mimochodom som platený od zápisu)
Priložím PD, účtovanie ERP je označené P1 , denne vidím pekne stav hotovosti. Podobný výstup je aj z iných softov, veď to poznáte.

už mi je to jasné , ja idem na paušál

Už len posledná veta. Ja si myslím, že ten stav v PD mám k danému dňu správny. Ja mám u všetkých napr. ten prípad, čo Ti hovorím, že tie peniaze z ERP nevkladajú na účet, ale robia okamžite nákupy, takže podľa tých dokladov je to tiež vždy daný stav-kde sa občas vypomôže vkladom podnikateľa-čo je tiež pravda, lebo tie peniaze z ERP majú fyzicky aj tak oni stále u seba

Z praxe: Účtovný stav pokladne ERP viem určiť toľkokrát, koľko smenových uzávierok sa za pokladňu robí, nakoľko pri každom odovzdávaní smeny sa počíta pokladňa. Určite ste sa s tým v obchode stretli (prosím prejdite si vedľa, počítam pokladňu). Čiže každá pokladníčka obsluhujúca pokladňu musí odviesť tržbu registrovanú pokladňou ďalšej na to určenej hmotne zodpovednej osobe. To je spravidla vždy vtedy, ak ERP obsluhuje viac ľudí. Ak ju obsluhuje samozamestnávateľ (SZČO) ... sám si zodpovedá za zostatok v pokladni a malo by mu záležať na tom, aby vedel, či náhodou nenablokoval nesprávne a nechýba mu niečo v kase a podobne.

Každý máme iné skúsenosti a všetci sa snažíme hovoriť o tom istom. Ale niekedy sa nedá. Podmienky nemusia byť totožné. Dôležité je uvedomiť si, aké povinnosti mám a čo evidenciou preukazujem.

Keby sme chceli predpísať manko v pokladni pokladníčke účtujúcej tržbu na ERP iba na základe údajov peňažného denníka, kde je účtovaná mesačná uzávierka, určite by to nepostačovalo, ak by neboli robené priebežné inventúry pri odvode finančnej hotovosti. A na druhej strane, môžeme účtovať v peňažnom denníku denne, ak máme 3 pokladne na 2 smeny a nepočítame smenové uzávierky a inventúry, ťažko by sme niektorej zo šiestich žien preukázali spôsobenie manka, ako ani kolektívnu "krádež". Žiadna z nich nemala zverenú kompletnú dennú hotovosť, ťažko by sme jej prekázali zodpovednosť za ňu.

Čiže aj pri evidencii tržieb je potrebné mať na zreteli jednak zákonné povinnosti, ako aj podporné, t.j. prípadne vyvodenie dôsledkov z titulu porušenia hmotnej zodpovednosti. A tu ako uvádzam by nestačilo ani denné účtovanie tržieb (za uvádzaných podmienok).
Čo firma to situácia ... úlohou účtovníka je upozorniť na povinnosti a prípadné chyby. Účtovník však nezodpovedá za mínus v pokladni. Nie je to jeho vina, ak nedisponuje hotovosťou a neopomenul sám na vystavenie dokladu. Sú účtovné prípady, o ktorých jednoducho nevie a keď sa o nich dozvie ... upozorní. Ale nesupluje pokladníka.
Vy? Kto je to vy? Účtovník? A ten vedie pokladňu? Je hmotne zodpovednou osobou? Tak toto môžeme u externej účtovnej firmy absolútne vylúčiť. Účtovník je v tomto prípade zodpovedný za zaúčtovanie ale nie za nesprávnu evidenciu, t.j. napríklad za nevystavené pokladničné doklady podnikateľa. A ak sa z tohto dôvodu účtuje pokladňa denne, tak je to z dôvodu "istých bližšie nešpecifikovaných interných potrieb" a nie z dôvodu, že to tak zákon striktne predpisuje. Podnikateľ nikdy nejde do mínusu. Buď v dokladoch niečo chýba, alebo došlo ku chybe. Účtovník má na to upozorniť s tým, že po zaúčtovaní vychádza účtovný stav pokladne v peňažnom denníku ku dňu xy taký a taký a porovnať tento stav na skutočnosť.

Následne v tomto príspevku by sme mohli hovoriť o súvisiacich povinnostiach. Vieme všetci, že jednak máme povinnosť nedefinovať si účtovné prípady ako aj dátum ich vzniku, máme účtovné knihy hlavné a pomocné a máme interné postupy a interné postreby. Zároveň účtovnú závierku zostavujeme na základe vykonanej inventarizácie. V prípade pokladne fyzickej minimálne 4x ročne. Nehovorím, že na povinnosti sa má zabúdať. V žiadnom prípade. Ale napríklad hovorím, že ani denné účtovanie tržby v peńažnom denníku je vždy dostatočné, ak nemá oporu v súvisiacich evideniách.
A ak má, tak je v niektorých prípadoch neefektívne účtovať v peňažnom denníku o tržbe z ERP denne.

Dúfam, že tento príspevok nebude olejom do ohňa. Nebol písaný s takým zámerom. Mrzí ma však, keď skutočnosti podložené všetkými dostupnými argumentami sú vyvracané z dôvodov, že niekto sa s podobným prípadom ešte nestretol, neodosobní sa od praxe z firiem, ktoré spracúva, vykladá si ten ktorý pojem inak, lebo v jeho účtovnej praxi bol spojený so vznikom iných účtovných prípadov. Neznamená to však, že v inej firme nie je možné postupovať inak.

No, ako vidím som na rane, a to len preto, že som celý čas obhajoval denné účtovanie tržieb z ERP do PD, aby som mal ako tak korektné denné údaje v PD v stlpci hotovosť - rozdiel. Nič viac, nič menej.

Nikto nebol a ani na rane nie je.

Ekopo, snáď nie si ješitný chlap

Zdôrazňujem to tu na Porade 1000krát. Nikto nie je na rane nikomu /samozrejme určité výnimky sú ako vždy v živote/...
Považujem túto tému za krásnu diskusiu - samozrejme aj vďaka Tebe, aké kedysi na Porade bývali denne a dnes bohužiaľ stále menej a menej a veľmi mi chýbajú. Zdôrazňujem, že správne robíme všetci, ktorí robíme účtovanie tržieb denne a ktorí mesačne...
Ja som sa snažila napr. praktickými príkladmi opísať to, s čím úplne súhlasím v poslednom príspevku Jany Acsovej a myslím si to isté inými slovami....
Jednoducho aj keď účtuješ denne nemusí to znamenať v každej účtovnej jednotke "korektné" vyjadrenie v stĺpcoch , ktoré spomínaš a "nekorektné" pri mesačnom účtovaní.

Dnes sa mi trošku podarilo pohrať zo softom. Neúčtovala som doteraz platby cez terminál cez priebežné položky. Po prečítaní týchto príspevkov, je mi jasné, že to má ísť cez ne.
To či účtujem denne, alebo mesačne, princíp bude totožný.

Tržba za predaj tovaru cez pokladňu: 23 800, Sk (11900, hotovosť, 11900 terminál)
(v prípade, že sa dá urobiť zložitý doklad v softe, účtujem cez zložitý, závisí od softu, čo Vám ponúka)
......Príjem v hotovosti...Prieb. položky...Predaj tovaru (POZD)....DPH (PNZD)
PPD1..23800,- Sk...............................20 000,-.....................3 800,-Sk
...... -11 900,Sk..........-11 900, Sk(výdavok)
----------------------------------------------------------------------
.........11 900, Sk- v skutočnosti som dostala peniaze na ruku, preto účtujem cez jeden PPD dve účtovné operácie, dostala som do ruky 11900, Sk, priebežné položky som dala do výdavku mínusovým znamienkom (nemám inú možnosť v mojom softe, pri mojom postupe)
Ak by som účtovala do pokladne PPD1 celú sumu, t.j. 22300, Sk, musela by som si urobiť VPD, ale ja som v skutočnosti, žiadne elektroncké peniaze nikde nevydala. Takže účtujem cez jeden PD, kde mi zobrazí sumu, kt. som dostala do pokladne.
Učtovala som i cez priebežné položky, čo je v súlade s postupmi účtovania. (pohyb medzi pokladňou a bankou)
Týmto účtovaním sa mi dostala celá DPH do evidencie DPH, ľahko ju odkontrolujem

Avízo od banky, pripísanie PP na účet:11 781, Sk (platba:11 900, poplatok banke 119,Sk)

...........Príjem na účet..... Priebežné položky....Prevádzková réžia (VOZD)
VU1 11 900, Sk (príjem)...11 900, Sk(výdavok)
119, Sk (výdavok)............................119, Sk
-------------------------------------------------------------------------
11781, Sk pripísané na účet, táto suma ide v PD cez 2 položky, raz cez priebežné položky, a raz je to pre mňa prevádzková réžia.(jedným zápisom to nie je možné.)

Na základe tohto účtovania. Mám v skutočnosti v pokladni 11900, Sk, (dostala som ich do ruky, nemusela som vyrábať umelý výdavkový PD, kde som naozaj PP v skutočnosti do banky osobne neodviedla ja ) a takisto mi PP na účte sedia. Neobišla som ani postupy účtovania, kt. mi hovoria o pohybe PP v hotovosti a bankou sa robia cez priebežné položky.

Myslím, že je to celkom dobré riešienie. Trošičku mi tam vadí tých -11.900 v priebežných položkách, ale aj cez môj soft sa to dá len takto. /No je to správnejšie ako vystavovať umelo VPD/
Tiež som ich tak vystavovala, ale účtovala som cez priebež.položky.

Betka, ale tu máš aj chybu:

"Tržba za predaj tovaru cez pokladňu: 23 800, Sk (11900, hotovosť, 11900 terminál)
(v prípade, že sa dá urobiť zložitý doklad v softe, účtujem cez zložitý, závisí od softu, čo Vám ponúka)
......Príjem v hotovosti...Prieb. položky...Predaj tovaru (POZD)....DPH (PNZD)
PPD1..22 300, Sk...............................20 000,-.....................3 800,-Sk
...... -11 900,Sk..........-11 900, Sk(výdavok)"

Tak si to v príspevku oprav a bude to perfektné.

PPD-1:

Cena .....................DPH (19%)................CEna spolu......
20 000,................. 3800, Sk.................... 23 800,-
-11900, Sk................................................-11900?-
--------------------------------------------------------------
Celkom: 11 900, Sk

slovom jedenásťťisícdevatstokorún

Asi mi takto vyzará PPD

Tinka Pochopila som,...chyba v čísle (23 800, nie 22 300,-)
ďakujem

Prosím Vás prešla som si túto poradu a je mi jasné ako budem účtovať platby cez terminál. Na bankovom výpise mám však za január aj položky, ktoré síce súvisia s terminálovými platbami ale neviem ako to zaúčtovať. Napríklad banka mi pravidelne odúčtuje niekoľkokorunové položky, ktoré sú na výpise označené pojmom provízia a úroky ( debetné ) - predpokladám, že je to akýsi poplatok banke, takže to môžem dať do poplatkov? Takisto mi zase banka pripíše nejaké korunky, to je asi taká moja provízia za uskutočnené platby, takže to bude zase môj príjem, ktorý mi ovplyvní základ dane? Ja mám platby cez terminál v tatrabanke prvý krát, tak je to pre mňa španielska dedina. Veľmi pekna ďakujem-