S podobným problémom som sa stretla. Riešil sa darovacími zmluvami z nadobúdateľa, ktorý poľn. pôdu(PP) nadobudol po otcovi, na ostatných súrodencov. KÚ pôvodne zamietol návrh na zápis do KN presne z dôvodu Tebou uvedených §§, ale po osobnej konzultácii sa problém vyriešil k spokojnosti všetkých zúčastnených z dôvodu, že na LV oprávnení už boli uvedení ako vlastníci časti PP uznesením (dedičským konaním) po neb. matke. Touto skutočnosťou vlastne nedošlo k drobeniu majetku len k zmene vlastníckych podielov. Neviem, či je to aj Tvoj prípad, lebo ak nie, KÚ v tomto prípade z Tebou uvedených dôvodov darované podiely do LV nezapíše.
Nie som odborník, je to len osobná skúsenosť, ale aspoň som príspevok posunula ↑.

Asi to nebude ten prípad, lebo tí ostatní súrodenci na LV zapísaní nie sú. Je tam zapísaný len ako 1/1 vlastník najstarší súrodenec, ktorý v r. 1988 nadobudol vlastníctvo dedením.

Ani to darovanie spoluvlastníckeho podielu asi nebude riešením (že by každému daroval 1/4 spoluvlastníckeho podielu), lebo ten zákon aj toto zakazuje v § 24:

"(1) Ak majú na základe právneho úkonu 48) alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva 49) alebo rozhodnutia o dedičstve 50) vzniknúť k jestvujúcim pozemkom uvedeným v § 21 ods. 1 spoluvlastnícke podiely, platia podmienky uvedené v § 22 a 23."

Takže ak to dobre chápem nemôžu byť ani spoluvlastníkmi, ak by ich podiel bol menší ako predpísaná plocha v m2.

Takže ak by ten najstarší daroval podiel, kataster by to asi nezapísal, či sa mýlim?

Nemáte ešteniekto podobnú skúsenosť s dedením pľnh pozemku viacerými dedičmi?

V § 23 ods. 6 je uvedené, že na zabezpečenie vysporiadania podielu môže byť k takémuto pozemku zraidené záožné právo. Možno to by bola cesta.

Ak by sa našiel aj právnik alebo notár, ktorý by s tým vedel pomôcť po súkromnej línii, rád by som ho skontaktoval.

To ustanovenie § 23 ods. 6 o zaloznom prave sa vztahuje iba na to, ked je v osvedceni napisane, ze dedi to Osoba A a musi vyplatit Osoby B,C a D, keby to neurobil, tak sa dostanu k svojim peniazom prostrednictvom zalozneho prava.
Spoluvlastnici nemozu byt tiez, ak by bola vymera pripadajuca na spoluvlastnicky podiel mensia ako stanovena plocha.
Mohli by ste mozno spravit zmluvu o buducej zmluve, v ktorej by ale mala byt uvedena kupna cena, inak je neplatna. Kedze ale odporuje ta zmluva tomuto, v sucasnosti platnemu zakonu, mohli by s tym byt problemy.
Ten zakon 180/95 je vazny pruser a podla mna obmedzuje ustavne pravo dedit, ustavny sud ale zial rozhodol o tom, ze to tak nie je, ze nie je protiustavny. Neuveritelne notarom ten zakon komplikuje robotu a ked su dedicia rozhadani, tak nemas takmer ziadne paky, aby odisli vsetci aspon trocha spokojni, resp. ked chces vyjst v ustrety, neukoncis dedicske konanie nikdy.
Neviem ti zial pomoct a povedat, akym pravnym ukonom by sa dala takato vec osetrit (aby to bolo nepriestrelne), budem aj ja netrpezlivo cakat, ci sa tu niekto neozve s nejakym dobrym napadom.

Ešte mi napadá, že ak by bol ten dedič, na koho sa ten majetok prepisuje taký prístupný, že by nechal zapísať predkupné právo ostatným dedičom do LV, tak by neskôr nemohol predať pozemok bez ich vedomia, lebo by im ho najprv musel ponúknuť na predaj.

Myslíš, že by bolo možné zapísať predkupné právo aj niekoľko rokov po dedení na základe nejakej dvojstrannej zmluvy, ktorá by zriaďovala to predkupné právo?

samozrejme, predkupne pravo by malo ist zapisat, nie je to zakazane, takze je to dovolene.

Aj v našej rodine teraz pristupujeme k vysporiadaniu si pozemkov, ktoré sú v užívaní družstva, dedičov je veľa, takže aj notár bude žiadať, aby sme sa dohodli a nedrobili pozemky medzi viacerých dedičov. Ale každý z dedičov si uplatňuje svoj nárok, ako to riešiť, prosím poraďte. Ďakujem.

Zaujímavá debata, ako obísť zákon, ktorý jasne porušuje ústavu a základné právo na majetok a „Dedenie sa zaručuje.“ (dedenie sa zaručuje, bez podmienok)
To ako že zákon je nad ústavou? A ústavný súd nad právom? Nad zaručeným právom?
Asi sa treba podľa vás ohnúť pred zákonom, rovnako ako paragraf.
Alebo skôr ako tráva?

Aj tak zle, aj onak zle. Už teraz sú niekde spoluvlastnícke podiely napr 1/4600. A to nie je ten nejmenší podiel s akým sa človek stretáva. Dokedy sa dá pozemok deliť? Na strane druhej, každý chce mať po rodičoch rovnaký diel, ako jeho súrodenec. Je to ťažká vec. Riešenie je, ak sa dedičia dohodnú, ktorá parcela komu pripadne. Každý má niečo a zákon sa zachová. Ak je pravda, že každému sa ujde adekvátna časť. Treba si ešte pred dedičským konaním zistiť, kde sa parcely nachádzajú a v akej výmere. Potom si spolu sadnúť a dohodnúť, čo komu pripadne. S takouto dohodou prísť k notárovi.
V prípade, že sa majetok napíše na jedného z dedičov, zriadi sa ťarcha predkupného práva, nový vlastník môže majetok darovať.

viete mi poradiť ako sa dá zistiť kde sú pozemky keď nepoznám názvy, ktoré sú uvedené a čísla parciel mi nič nehovoria?

Číslo parcely ti nestačí, musíš vedieť aj katastrálne územie, v ktorom sa parcela nachádza. To je ako keby si chcela hľadať auto, ktoré EČV sa končí na ...-536 CB. V každom okrese môžeš také nájsť.

Pokial su pozemky zapisane v C KN, tak ich najdete na www.katasterportal.sk, pokial su to E - parcely, tak vam urobia kopiu katastralnej mapy na katastri, alebo na mestskom urade kde sa robi evidencia Roep by vam eventualne mohli ukazat kde sa nachadzaju parcely, ale nie je to ich povinnost. Pripadne u znameho geodeta v pocitaci.

na katasterportal som už skúšala, píšu že mapy v danom KU nie sú k dispozícii, ale aj tak dik. neviete či to niekto robí ,, na kľúč" a koľko to približne stojí? mamá má tých parciel viac a už ani ona si nepamätá kde všetky sú.

Dobry den. Prosim Vas o radu. Dozvedel som sa ze pri dedení do nejakeho mnozstva m2 ornej pody alebo lesa. sa tato cast nerozdeluje medzi dedicou ale pripadne len jednemu z ních.
existuje nieco take? neviem to nikde na nete najst.

dakujem jozef

Odpoved na tvoju otazku najdes v tomto zakone:


ZÁKON č. 180/1995 Z.z. NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 11. júla 1995
o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 131/1996 Z. z., zákona č. 80/1998 Z. z., zákona č. 219/2000 Z. z., zákona č. 193/2001 Z. z., zákona č. 419/2002 Z. z., zákona č. 503/2003 Z. z., zákona č. 549/2004 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 218/2005 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 537/2006 Z. z.

v tretej casti zakona s nazvom OPATRENIA PROTI DROBENIU POZEMKOV

§ 21
(1) V záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov nachádzajúcich sa
mimo zastavaného územia obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto
zákona.
(2) Podmienky drobenia poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov vo vlastníctve členov pozemkových
spoločenstiev upraví osobitný zákon.
§ 22
(1) Ak má na základe právneho úkonu48) alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva49) alebo
rozhodnutia o dedičstve50) vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok vo
výmere menšej ako 20 000 m2 a väčšej ako sú výmery uvedené v § 23 ods. 1, je nadobúdateľ povinný zaplatiť
odvod vo výške
a) 20 % hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu,51) ak má vzniknúť
poľnohospodársky pozemok vo výmere od 2 001 m2 do 5 000 m2 alebo lesný pozemok vo výmere od 5 001 m2 do
10 000 m2,
b) 10 % hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu,51) ak má vzniknúť
poľnohospodársky pozemok vo výmere od 5 001 m2 do 20 000 m2 alebo lesný pozemok vo výmere od 10 001 m2
do 20 000 m2.
(2) Odvod podľa odseku 1 je príjmom osobitného bežného účtu dofinancovania programov ministerstva.52)
(3) Vláda nariadením ustanoví podrobnosti o podmienkach platenia odvodov podľa odsekov 1 a 2.
§ 23
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu48) alebo rozhodnutia súdu
o vyporiadaní spoluvlastníctva49) alebo rozhodnutia o dedičstve50) vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov
uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 2 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok
menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.
(2) Ak sa dedičia nevyporiadajú o dedičstve pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 v súlade s podmienkami
uvedenými v odseku 1, alebo ak v dôsledku týchto podmienok súd nemôže potvrdiť nadobudnutie dedičstva
podľa dedičských podielov, súd rozhodne, že pozemky nadobúdajú dedičia, u ktorých sú najlepšie predpoklady
na ich obhospodarovanie. Súd rozhodne aj o povinnosti nadobúdateľa pozemku vyporiadať sa s ostatnými
dedičmi.
(4) Vyjadrenie dedičov podľa odseku 3 musí mať písomnú formu a nemožno ho odvolať.
(6) Pohľadávky dedičov, ktoré vzniknú z vyporiadania dedičstva podľa odsekov 2 a 3, sa premlčujú v lehote
desiatich rokov a
a) na ich zabezpečenie vzniká veriteľovi záznamom vlastníckeho práva dlžníka záložné právo k tomuto pozemku;
prípadná zákonná prednosť skoršieho záložného práva sa nepoužije. Záložnému veriteľovi patrí predkupné právo
k pozemku, ku ktorému sa viaže záložné právo,
(7) Podmienky uvedené v odsekoch 2 až 5 platia aj na vyporiadanie spoluvlastníkov, ak o ich vyporiadaní
rozhodol súd.49)
§ 24
(1) Ak majú na základe právneho úkonu48) alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva49) alebo
rozhodnutia o dedičstve50) vzniknúť k jestvujúcim pozemkom uvedeným v § 21 ods. 1 spoluvlastnícke podiely,
platia podmienky uvedené v § 22 a 23.
(2) Ak na základe právneho úkonu vznikol spoluvlastnícky podiel, ktorý je v rozpore s podmienkami ustanovenými
v § 22 a 23, štát je oprávnený podať návrh na určenie jeho neplatnosti. Pri podaní návrhu a v konaní pred súdom
zastupuje štát prokurátor.
(3) Podľa § 22 a 23 sa nepostupuje, ak
a) sa pozemok uvedený v § 21 ods. 1 rozdeľuje na účely výstavby alebo na iné účely, na ktoré by ho bolo možné
vyvlastniť,39) alebo sa pozemok rozdeľuje podľa projektu pozemkových úprav,56)
b) ide o bezplatný prevod alebo prechod pozemkov podľa osobitného predpisu.57)
c) sa odčleňuje časť pozemku od pozemku, ktorý je uvedený v § 1 ods. 1, a táto časť sa pričleňuje k susednému
pozemku, pričom sa nevytvára samostatný nový pozemok,
d) ide o pozemok, na ktorom sa majú zriadiť záhrady.57a)

...ako je to pri drobení záhrady ???

Mám info , že musím zabezpečiť súhlas mestskej časti .
Aký dôvod je , hm , patričný ???

Spolumajiteľ neakceptuje "Návrh na prednostné právo kúpy " a ja mám kupca na svoju časť...

Drobenie pôdy sa obmedzuje na poľnohospodársku a lesnú pôdu. Ak je pozemok v intraviláne alebo sa jedná o pozemok v záhradkárskej osade (oblasti), alebo sú pozemky územným plánom určené na rekreačné účely, tieto sa drobiť môžu.

Fajn ...

Musím teda potom ale požiadať mestskú časť o súhlas ???
Geodet si to vyžaduje ...
Nebudú potom problémy pri vklade na kataster ???

Geodet ti urobí plán . Potrebuje však vedieť, či sa jedná o pozemok, ktorý drobiť môže. Mestský úrad vydá potvrdenie, nie súhlas, že sa pozemok nachádza v oblasti, kde je možné drobenie pôdy. (Ak sa tam teda nachádza).
Ak mestská časť vydá potvrdenie, vklad do katastra povolia.

Aháááá ...to je iná formulácia . Zas som o niečo múdrejší ...

Dík

Pozri si, čo máš na LV za parcelou ak je tam 1 - to je intravilán, drobiť môžeš
ak 2 - extravilán - mesto Ti musí vydať potvrenie, že v územnom pláne je to určené napr. na výstavbu ....