misomiso, su to vrtane studne - cca 11 m, voda je asi v hlbke 4 - 5 metrov ak si dobre spominam. studne su vzdialene asi 7 -8 metrov od seba. voda z nich bude pouzivana aj na splachovanie WC a na polievanie...

dakujem za odpovede, spaspa. Si jeden z mala, mas u mna medailu za odvahu. Za odvahu stavat pasivny dom na SK.

Diky. Ja som uz medzitym nieco cital o tejto problematike na strankach vyrobcov TC. Mam pozemok, na ktorom je voda uz v 2 m, no z toho, co som sa docital to nie je az take jednoduche. Pisu tam, ze velmi zalezi na vydatnosti zdroja, teplote vody a jej zlozeni.

1. obavam sa, ze voda z mensej hlbky nebude mat pozadovanu teplotu.
2. vydatnost zdroja - v pripade "klasickeho" domu (straty 15 kw) uvadzaju potrebny prietok vody zo zdroja 1l/sek, co je dost vela. Vraj sa ma robit test vydatnosti, po ktory sa 28 dni non-stop zo studne cerpa voda.
3. zlozenie - to by u mna bol asi problem aj keby som ostatne vyriesil. Voda je (asi) zelezita, ked som nou napustil bazen, behom hodiny uplne zhnedla (ako v znamom filme s B. Polivkom) , nasledne sa z nej vyfiltrovalo velke mnozstvo niecoho, co vyzeralo ako hrdza. Ked som s nou chcel polievat zahradu, tak mi zasa nejaka (asi biologicka - msice) spina stale zapchavala trysky v rozprasovacoch. V tom info o TC tiez pisu, ze ak nie je voda cista, zapchava sa filter a zanasa vymennik.

Chcem se opytat - robili ti aj nejake testy vydatnosti, rozbor vody a merali jej teplotu, kym ste sa do toho pustili?

misomiso, nase zaraidenie je vyrazne jednoduchsie ako TC, tiez nasa potreba tepla / chladu je vyrazne mensia ako v beznom dome.

vydatnost studne sme preverovali, mam pocit, ze 6 hodinovou skuskou, vydatnost bola vyrazne nad potrebami pre pouzitie v nasom dome.

zlozenie a teplota boli relativne poraidku (tvrdost vody je u nas vyssia) - ale znovu, chladic a vodovodne trubky s obehovym cerpadlom, maju predpokladam podstatne nizsie naroky ako tepelne cerpadlo.

tiez to pre nas nie je klucove zariadenie bez ktoreho by nebolo mozne dosiahnut nejake parametre, je to zariadenie pre zlepsenie tepleneho komfortu najma v lete...

deli., pokial viem tak na slovensku je rozostavanych niekolko pasivnych domov, a x dalsich je v projektovej faze...

tiez tu bolo niekolko pionierov epd, ktorym nevysli vsetky parametre podla predstav a uz je niekolko pasivnych domov aj dokoncenych - tych vela nebude - iepd zatial registruje iba jeden...

No pockaj - ty hovoris, ze nemas TC? Ved co ti potom zamrza na odtoku, pokial tou vodou nekuris? Pises o nejako zamrzani po odovzdani tepla.

Ja viem, ze ak mas pasivny dom, tak potreba tepla je minimalna, ale asi celkom bez prisunu tepla sa to nezaobide nie?

zatial mi nezamrza nic lebo zariadenie nie je zapojene :-)

obavy su z toho, ze ak ma voda 10 stupnov a nasavam vzduch s teplotou -10 / - 15 stupnov, tak moze prist k zamrzaniu vody po odovzdani svojho tepla privadzanemu vzduchu.

zatial existuju iba obavy, nikto sa tomu dokladne nevenoval, ci su opodstatnene a ci je to potrebne riesit. preto ten chladic / ohrievac nebol doteraz pripojeny...

tu najdes viac informacii o pouzitom prvku (presny typ a vyrobcu neviem, ak by si mal zaujem mozem sa pozriet na stitok):
http://www.veab.com/documents/pdf/Gbr/CWW_Gbr.pdf

ako vidis, uvazovane pouzitie je od teploty vstupnej vody 45C do 90. v nasom pripade to bude od 10 - 15C.....

No pozrel som si to a mam o takyto system dost obavy. Nechcem ta strasit a naozaj to nie je moja starost, ale sam o tychto veciach teraz intenzivne uvazujem preto prepac, ze uvazujem nahlas.

To zariadenie, ktore spominas je uplne obycajny vymennik tepla, vez TC. Ja by som ho mal naozaj obavy pouzit v teplotnych rozsahoch, ktore su uplne mimo tych, s ktorymi rata vyrobca. Pokial som to dobre pochopil ten vymennik je konstruovany na kurenie, pravdepodobne vo vzducotechnickom systeme (nutene vetranie), kde zdroj tepla je TEPLA voda. Teda voda, ktora je vyrazne nad pozadovanou teplotou vzduchu v dome. Preto tam konci ta tabulka na spodnom koci teplotou 40 st. a dalej uz nepokracuje. Bez pouzitia TC moze bohuzial vzdy odovzdavat teplo iba predmet teplejsi tomu chladnejsiemu, nie naopak.

Ty pises nieco o teplote vody zo studne 10 - 15 st. No ja to vodom privelmi optimisticke, ak dostanes v strede zimy z takych hlbok, ake uvadzas teplotu 8 - 10 st, tak mozes byt myslim rad.

Ak tento vymennik chces umiestnit na vstup nasavaneho vzduchu do RD namisto rekuperacie na baze TC, tak iste nejaky zisk dosiahnes, no podla mna bude tak maly, ze to cele aj tak straca vyznam. Jednoducho aby to mohlo nejake teplo odovzdavat, tak musi byt vonkajsia teplota vyrazne pod teplotou vody, inak to nema zmysel, naopak fungovat to bude ako klima (s tym asi ratas na chladenie v zime co je fajn). No ako mozeme hovorit o nejakom ohrievani, ak nam to dokaze napr. zohriat nasavany vzduch povedzme z -15 na -5 st? Takyto vymennik nikdy nezohreje vzduch na rovnaku teplotu ako vodne medium, a aj keby bola teplota vzduch, ktory cez neho oprechadza 0 st, alebo hoci +5, tak takyto vzduch si chces vhanat dovnutra?

Ako klima v lete to moze byt super, ale ako kurenie? To by si musel mat termalny vrt.

misomiso, presne si vystihol vyzanam preco je tento prvok zaradeny na vstupe vzduchu do domu.

v zime ma funkciu PREDHRIATIA nasavaneho vzduchu, o dalsie ohriatie sa stara rekuperacia, pripadne tepla voda z IZT. takze aj tebou odhadovane teploty na ake sa vzduch pri prechode tymto prvkom v zime ohreje je zhruba to s cim treba pocitat...

v lete sluzi na schladenie nasavaneho vzduchu...

primarny vyznam teda nie je vykryvanie tepelnych strat objektu...

Aha - uz chapem. Co je to IZT?

IZT - integrovany zasobnik tepla - nadoba s objemom 615 litrov (alternativa je 925 litrov ak sa bavime o Atrea IZT) ktora dokaze akumulovat teplo - nadoba sa naplni vodou, ktra dalej necirkuluje - iba sa nabija a vybyja teplom.

teplo moze byt dodane bud elektrospiralami - 3ks s prikonom 10 kW, alebo zo solarnych kolektorov, (resp. z ineho zdroja tepla cez vymennik urceny na pripojenie solaru).

izt obsahuje okrem vymennika solaru dalsie 2 - jeden na prietokovy ohrev TUV a druhy na prietokovy ohrev vody na kurenie, v nasom pripade je voda na kurenie privedena do vzt jednotky, kde je teplo odovzdane vzduchu, ktory je potom vhanany do izieb.

privod tepla do VZT prostrednictvom obehoveho cerpadla (30 W) je regulovany termostatom.

Tie spiraly snad nemyslis 3 x 10 kw, asi spolu je to 10 kw,. nie? Myslim ze ak mas naozaj pasivny dom, (resp. nizkoenergeticky) tak tie straty by mali byt este hlboko pod 10 kw nie? Mas vyratane celkove straty domu?

Aj tak mi to nepripada moc vhodne - ak tam mas studnu, aby si tou vodou zo studne zohrieval prichadzajuci vzduch cez vymennik iba "volnym spadom" - teda o par stupnov a na druhej strane potom nasledne kuril priamovykurovacou spiralou - (bez okladu na to, kolko ma kw).

Nebolo by lepsie klasicke TC na tu vodu zo studne?

spiraly maju spolu 10 kW - pri 30 kW by som potreboval svoju elektraren :-) straty domu su samozrejme vyratane, je to jedna z podmienok pre vytvorenie projektu, ktory bude neskor funkcny. straty domu su 2,4 kW. 10kW je tam koli uzitkovej vode a rychlosti odozvy na jej potrebu.

ta studna a predhrievanie maju taky zmysel ze pri radovo investovanych 10tkah watt/hodin (obehove cerpadlo) je mozne ziskat pri velkom rozdiele teplot privadzaneho vzduchu a studnicnej vody (zima vzduch -10 / -15 C, leto vzduch +30 / +35 - voda cely rok 10 /15 stupnov) zaujimavy zisk.

elektricky ohrev IZT riesi situacie, ked je bilancia domu so vsetkymi "nizkonakladovymi sposobmi ziskavania tepla - predohrev studnicnou vodou, rekuperacia, pasivne zisky" aj pri velmi dobrej izolacii nedostatocna. napr. zamraceny den - 10C, noc - 5C, malo ludi v dome, nezpanuty televizor.....

samozrejme je to mozne riesit aj teplenym cerpadlom - urcite existuju kompaktne jednotky TC + vzduchotechnika - predpokladam, ze je to aj energeticky o nieco efektivnejsie riesenie, mozno aj financne zaujimave...

chcem sa este opytat, spaspa, ci je dom zabezpeceny proti prehryzavaniu sa mysi, kuny a pod. vzhladom na to, ze ide o prirodne materialy. Dakujem

Mysi mozno, no pre kunu nie je prekazkou ani klasicky dom. Su tu na Porade uz o tom aj nejake temy.

ved ja viem. je to aj nas pripad. Pri zateplovani nedali dolnu listu a teraz sa medzi stenu a polystyren bezne dostavaju mysi, dokonca sa dostali az do podkrovia a pod okenne parapety, kde si vyhryzli v PUR pene chodbicky. Pri klasickom dome sa da dolu lista a tym by sa mysicky do steny nedostali. Ale ak je konstrukcia drevena, so slamou a celulozou, nevidim nic, co by im mohlo zabranit. A oni rozhryzu vsetko, aj drevo. Ved preto sa pytam.

deli. zabezpecenie je robene malorazkou:-)

tu su reklamne kecy:

Nedají se mi do Climatizeru myši?

Stručně:
Druhou, však méně známou základní vlastností přísad borátových solí je ochrana proti plísním, houbám a drobným hlodavcům. Za dobu užívání Climatizeru v Kanadě od roku 1977 a v ČR od roku 1991 se prokázal snížený výskyt těchto hlodavců v objektech izolovaných Climatizerem.



Podrobná odpověď:
CLIMATIZER PLUS je tepelně a zvukově izolační materiál , který je vyráběn na základě kanadské licence a jeho základ tvoří rozvlákněná celulóza , která je obohacena boritými solemi. Tyto přísady ovlivňují vlastnosti hotového výrobku a zajišťují jeho odolnost proti ohni, proti vzniku plísní a vytváří prostředí, které je pro hmyz a drobné hlodavce nepříjemné. Vzhledem k těmto vlastnostem a současně dobrým ekologickým, hygienickým i technickým parametrům obdržel výrobek ochranou známku „ Ekologický šetrný výrobek 01-01“ již v roce 1994. Prostor ve kterém je aplikován CLIMATIZER PLUS je z hlediska jeho vlastností pro myši nepříjemným, ale není tak agresivní na živý organismus, aby zabránil jeho průchodu tímto materiálem. Je však dostatečně nepříjemný, aby nesloužil jako potrava těchto živočichů nebo prostředí pro budování kolonií. Není možné, abychom jeho funkci garantovali jako u jedu. Nebyl by pak zdravotně nezávadný. V naší praxi(od roku 1991) jsme výrobek aplikovali i do celé řady zemědělských objektů s vysokým výskytem hlodavců(zejména menších druhů myší, kde poté došlo k výraznému omezení jejich výskytu.

********************

planujem ale zalozit farmu na chov maciek, co by malo pomoct viac...

Prepacte, ale nemozem uverit, ze este stale filozofujeme o teme, na ktoru dava odpoved 15 rokov byvania v desiatkach tisicok rodinnych i obytnych domov, uzivania tisicok administrativnych a spolocenskych budov, skol a internatov – samozrejme v zapadnej Europe! Prax potvrdila nielen navratnost, ale aj vysoky standard kvality byvania, nielen setrenie energiami, ale aj stabilizaciu ci zlepsenie zdravotneho stavu alergikov a astmatikov. Na Slovensku musime vsetko stokrat prerokovat a najma ofrflat a spochybnit - pretoze „takto to proste fungovat NEMOZE!“! Miesto toho, aby sme sa poucili z existujucich stavieb v Rakusku, Cesku, Nemecku ba uz aj Madarsku a na Slovensku, neplodne stracame cas „problemami“ mysohryzectva (my sme mali mysi aj v petrz. panelaku na 6. posch.); mnozstva chemie v EPD (desatrocia sme fetovali nabytkovu chemiu a nikto ani nepipol! – dnes mame chemiu nielen vo vacsine nabytku, ale uz aj v strave a pipanie nam aj tak nepomaha!); porovnavame ceny obycajnych a EP domov bez empirickych skusenosti… skratka, hladame dovody, preco EPD nie su pre nas, Slovakov vhodne, namiesto toho, aby sme hladali sposoby, ako EP stavby stavat lacnejsie (napr. vystavbou EP bytovych domov, cim by vyrazne klesli naklady na jednu bytovu jednotku!).
Stále plati, ze najlacnejsia energia je ta nevyrobena – ak vam nestaci tento fakt, navstivte niektore z realizovanych EPD a spytajte sa ich uzivatelov, o kolko chemie nastrkali do domu viac oproti beznej stavbe, spytajte sa kolko elektrickej energie spotrebovali za rok a kolko za nu zaplatili, spytajte sa, jako sa im v EPD byva – ake maju POCITY, pretoze to je v konecnom dosledku to najdolezitejsie! Co sa stane, ak nedosiahnem pre PD predpisanych 15 kWh/m2.a, ale "len" napr. 17? Budem v tom dome nestastny, premkne ma dozivotna zavist a pocit menejcennosti?
Urcite sa cca o 15 % vyssie investicie vratia predovsetkym mladym stavebnikom – napriek tomu sme si s priatelkou EPD nechali postavit aj my (ona 46, ja 56). Je to dom postaveny z presvedcenia, ze aj v nasom veku mame pravo byvat aj lacno, zdravo a STASTNE! Najprv sme si prepocitali uverove splatky a vyslo nam, ze za EPD splatime o cca 300 000 Sk (10 000 €) viac. A to si trufame za 20 rokov 2-milionovy uver (vlastne prostriedky: 1,3 mil. Sk) splatit, kedze sme vedeli, ze rocne nas byvanie v dome o 136 m2 vyjde na cca 24 000 Sk (cca 800 €). Realita je iná: minuli sme elektricku energiu za 18 600 Sk (cca 617 €)!!!
Aby som nemlatil prazdnu salamu: ak sa chcete inspirovat, motivovat alebo iba pozriet, jako EPD funguje, zavolajte 0905 532 480 a dohodnite si so mnou navstevu nasho domu – odporucam najma chandlerovi, lebo mu zjavne unikaju suvislosti a ciituje len to, co mu vyhovuje pre jeho oportunizmus – neosetrene drevostavby preckali na Slovensku aj 4 storocia, ale to pre chandlera asi nebude dostatocny dokaz odolnosti dreva voci poveternostnym vplyvom. Naviac dnes pozname aj prirodne oleje bez chem. prisad, ktore drevo velmi dobre izoluju!
Akosi nam unika rozdiel medzi skutocnou a slovenskymi vladami deklarovanymi "snahami" o energeticku sebestacnost a nezranitelnost SR! To je problem slovenskeho stavebnictva aj slovenskej energetiky - ak niekto raz najde odvahu spocitat konzumaciu energie megalomanskymi vyskovymi stavbami a tzv. polyfunkcnych komplexov so stale rovnakym ucelom, pochopime, preco tak nevyhnutne potrebujeme byznis atomovej energie, ktory sa v inych kulturach snazia nahradit byznisom fotovoltickych elektrarni. Toto su SKUTOCNE problemy Slovenska - teda nas vsetkych! Preto si Vas dovolujem pozvat na najblizsiu verejnu prezentacia cinnosti Institutu pre energeticky pasivne domy a tiez na prezentaciu troch PD + informacny a konzultacny servis v expozicii IEPD pocas Domexpo 2009, Nitra ci CONECO Bratislava.
A dakujem kolegovi za vycerpavajuce informacie o jeho EPD - tie su teraz najdolezitejsie pre dalsich stavebnikov!

Juraj Bondora, člen IEPD

JuBo, myslim, ze je prirodzene, ak ludia ktori sa rozhoduju urobit najvacsiu investiciu v zivote maju vela otazok a chcu pochopit uskalia na Slovensku nie velmi zabehnuteho konceptu.

To je aj dovod, preco sa im snazim posunut fakty, ak maju o ne zaujem. Viem ze v sucasnosti je rozrobenych radovo viac projektov EPD ako pred 2 rokmi, takze by som to videl optimisticky.

Riziko skor vidim v tom, ze nie je k dispozicii dostatok architektov, ktori by navrhli a najma oddozorovali stavbu EPD, s ohladom na zaujem, ktory o taketo domy je. (napriklad ak by som byval v Lucenci, alebo Kezmarku, mozem mat celkom problem...)

Rovnako si myslim, ze zbytocne pozyvate na navstevu vaseho domu ludi, ktori evidente neuvazuju v suvislostiach (ved to nema akumulacnu schopnost, ved to nema zivotnost, je to ovela (co je ovela) drahsie....)

Tito ludia si spravidla utvorili nazor pred niekolkymi rokmi a maju problem ten nazor modifikovat...

Predpokladam, ze ani architekti, ktori maju moznost studovat x EPD za rok, studuju vela literatury o problemoch, ktore riesia pri vystavbe a potom tieto vedomosti prenasaju do svojich navrhov su pre nich neni dostatocne autority - je ovela jednoduchsie sa ohanat vedomostami ziskanymi na forach, ako si problematiku nastudovat a vidiet dom ako jeden system....