A kvinťákové korčule
A žuvačka z čerstvých pšeničných zŕn
A to "zemiakové cukrové" dnes ho už také nevedia urobiť. Bývalo také jemnejšie, konzistencia ako krieda s maslom. Dalo sa ľahšie hrýzť aj odlamovať. Bolo ružové, žlté a biele. Tabuľa za 1,- Kčs, mala 5 tabuliek po 20 halierov. Utekala som s päťdesiatnikom do obchodu na rožok a 1 tabuľku zemiakového cukrového. Túto kombináciu som milovala. Dnes je také strašne tvrdé, že sa nedá ani ulomiť a tá chuť? Hmm, nejaká divná, taká umelá.
A brauza v kostkách? Jáj, paráda. Napľuť, pošúchať a olízať penu. Nič lepšie som od toho nepoznala aj keď som mala jazyk úplne vypálený. No neviem, či by mi dnes chutilo pľuť do šumienky.
A keď prišiel na pole prvý samoväz celá dedina sa utekala pozerať. Dodnes si pamätám na ten užasnutý pocit.