Zavrieť
Upraviť
Hlavné
- Auto Moto [x]
- Cestovanie [x]
- Deti [x]
- Domácnosť [x]
- Elektronika [x]
- Foto [x]
- Hoby [x]
- Hudba [x]
- Iné [x]
- Kaviareň Porady [x]
- Kultúra [x]
- Mobily a Tablety [x]
- Móda [x]
- Mzdy a personalistika [x]
- Neziskové organizácie [x]
- Počítače [x]
- Podnikanie [x]
- Porada (o stránke Porada) [x]
- Právo [x]
- Recenzie [x]
- Recepty [x]
- Software [x]
- Stavba [x]
- Šport [x]
- Účtovníctvo a dane [x]
- Vzdelávanie [x]
- Záhrada [x]
- Zdravie [x]
- Zvieratá [x]
Otázku
Pravidlá
Položte novú otázku, ak:
- Potrebujete odpoveď (na diskusiu slúžia Debaty).
- Ste nenašli odpoveď cez vyhľadávanie
Tip
Pravidlá a tipy
Vaše rady, tipy a vedomosti!
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Zdieľaj link
Pravidlá a tipy
Zdieľajte s nami link na články z iných webov.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Sledovať
Pracovná zdravotná služba pre podnikateľov
Dobrý den prajem hovorí Vám niečo pojem Pracovná zdravotná služba pre podnikateľov. Je to čosi čo má mať každy podnikateľ dodržané, len este keby som tak vedela čo to je? Prosím pomôžte mi kde by som to mohla hľadať, jediné čo som našla je výkon pracovnej zdravotnej služby zo štatistického úradu kt. hovorí o povinnej zdravotnej prehliadke zamestnanca. Ale čo to znamená pre podnikateľa k tomu som sa este nedostala.
Hľadať v debate
Anklar
morgov 
dík za informácie, ale si ma nepotešila..
Vážení a neexistuje nejaká inštitúcia alebo niekto, na koho by sme sa my malí živnostníci mohli obrátiť, aby dal podnet na zrušenie tejto "blbosti"? Čo keby sa spísala nejaká petícia alebo niečo podobné, aby sme tomu zabránili? Ja napríklad mám 5 zamestnancov a príjmy také, že akurát zaplatím ľudí a zostane mi niečo na prežitie a ešte mám pchať peniaze do nejakých nezmyslov? Mne osobne sa zdá, že niekto "tam hore" dostal pekné prachy za to, že takúto nezmyselnosť navrhol. Ak nám nestačí preventívna prehliadka od lekára, ktorá zahŕňa všeobecné vyšetrenie, očné vyšetrenie, odber krvi, zmeranie tlaku, prípadne pľúcne a iné vyšetrenia, tak je to vlastne aj dehonestovanie obvodných lekárov, ktorí v tomto prípade vyzerajú ako "neschopáci".
no niekedy fakt nevijem gdo som ...viac
milagros208
dúfam Vás nebudem s týmtok nudiť
som sem prekopírovala s vaším dovolením
Problematiku pracovnej zdravotnej služby upravujú predovšetkým nasledovné všeobecne záväzné právne predpisy:
zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane zdravia“)zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“)
vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 458/2006 Z.z. o podrobnostiach o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť
I.
V zmysle zákona o ochrane zdravia patrí medzi všeobecné povinnosti zamestnávateľa v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci aj povinnosť zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu pracovnou zdravotnou službou vrátane lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, a to v pravidelných intervaloch s prihliadnutím na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada.
Podľa § 21 zákona o ochrane zdravia je zamestnávateľ povinný na vykonávanie preventívnych a ochranný služieb, ktorými sú bezpečnostnotechnická služba a pracovná zdravotná služba (ďalej len „PZS“) určiť dostatočný počet odborných zamestnancov, ktorí sú s ním v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Zamestnávateľ, ktorý vykonáva tieto služby vlastnými odbornými zamestnancami, musí byť primerane technicky a prístrojovo vybavený potrebnými pracovnými prostriedkami.
Ak zamestnávateľ so zreteľom na veľkosť organizácie, počet zamestnancov, pracovné podmienky, rozsah, charakter a rozloženie nebezpečenstiev a z nich vyplývajúcich rizík, nemá dostatok odborných zamestnancov, je povinný zmluvne dohodnúť vykonávanie preventívnych a ochranných služieb dodávateľským spôsobom s jednou fyzickou osobou alebo s viacerými fyzickými osobami, ktoré sú podnikateľmi, alebo s právnickými osobami a ktoré sú oprávnené na výkon preventívnej a ochrannej služby.
Z uvedených ustanovení zákona o ochrane zdravia teda jednoznačne vyplýva povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu PZS a to :
prostredníctvom svojich odborných zamestnancov alebo
dodávateľským spôsobom na základe dohody s fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá má oprávnenie na výkon PZS
§ 26 zákona o ochrane zdravia určuje demonštratívnym spôsobom aké činnosti vykonáva PZS u zamestnávateľa:
a) zisťuje nebezpečenstvá a hodnotí zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci,
b) dohliada na faktory pracovného prostredia a na stav pracovných podmienok, ktoré môžu ovplyvňovať zdravie zamestnancov,
c) podporuje prispôsobovanie práce zamestnancom,
d) poskytuje poradenstvo zamestnávateľovi i zamestnancom, najmä pri
1. plánovaní a organizácii práce a odpočinku vrátane usporiadania pracovísk a pracovných miest,
2. technológiách a látkach, ktoré sa používajú pri práci a ktoré môžu ohroziť zdravie,
3. ochrane a kladnom ovplyvňovaní zdravia, hygiene, fyziológii a psychológii práce, ergonómii vrátane prostriedkov individuálnej ochrany a kolektívnej ochrany,
e) zúčastňuje sa
1. na vypracúvaní programov ochrany a podpory zdravia zamestnancov, na zlepšovaní pracovných podmienok a na vyhodnocovaní nových zariadení a technológií zo zdravotného hľadiska,
2. na opatreniach pracovnej rehabilitácie,
3. na rozboroch pracovnej neschopnosti, chorôb z povolania, ochorení súvisiacich s prácou a zdravotných rizík,
4. na organizovaní systému prvej pomoci v prípade ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov,
f) školí zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci,
g) spolupracuje pri poskytovaní informácií, výcviku a výchovy v oblasti ochrany a kladného ovplyvňovania zdravia, hygieny, fyziológie a psychológie práce a ergonómie a
h) dohliada na zdravie zamestnancov v súvislosti s prácou.
Ďalšie povinnosti zamestnávateľa súvisiace s ochranou zdravia pri práci určuje zákon v § 30. Za zamestnávateľa zákon považuje právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch, ako aj právnická osoba a fyzická osoba, u ktorej sa uskutočňuje praktické vyučovanie žiakov a študentov. Podľa § 30 zákona je zamestnávateľ povinný:
a) zabezpečiť opatrenia, ktoré znížia expozíciu zamestnancov a obyvateľov fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným faktorom práce a pracovného prostredia na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň, najmenej však na úroveň limitov ustanovených osobitnými predpismi,
b) zabezpečiť pre svojich zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu,
c) predložiť lekárovi pracovnej zdravotnej služby zoznam zamestnancov, ktorí sa podrobia lekárskej preventívnej prehliadke; v zozname zamestnancov sa uvádza meno a priezvisko zamestnanca, dátum narodenia, názov pracoviska, druh práce, dĺžka expozície, faktory práce a pracovného prostredia a výsledky posúdenia zdravotných rizík,
d) uchovávať záznamy o výsledkoch lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce 20 rokov od skončenia práce,
e) predkladať regionálnemu úradu verejného zdravotníctva návrhy na zaradenie pracovných činností do kategórie rizikových prác,
f) oznamovať regionálnemu úradu verejného zdravotníctva všetky informácie súvisiace so zmenami zdravotného stavu zamestnancov vo vzťahu k práci vrátane tých, ktoré môžu znamenať ohrozenie verejného zdravia.
Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu sa vykonáva na základe výsledkov lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci a výsledkov hodnotenia rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia zamestnanca alebo osoby, ktoré vykonávajú práce zaradené do prvej, druhej, tretej a štvrtej kategórie.
Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci vykonávajú lekári pracovnej zdravotnej služby u zamestnancov
a) pred nástupom do práce,
b) v súvislosti s výkonom práce,
c) pred zmenou pracovného zaradenia,
d) pri skončení pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov,
e) po skončení pracovného pomeru.
Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa písm. b) (v súvislosti s výkonom práce) vykonávajú lekári pracovnej zdravotnej služby
a) jedenkrát za rok pri práci zaradenej do tretej a štvrtej kategórie a u pracovníkov kategórie A,
b) jedenkrát za tri roky pri práci zaradenej do druhej kategórie.
Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa písm. e) (po skončení pracovného pomeru) vykonávajú lekári pracovnej zdravotnej služby raz za tri roky pri prácach s rizikovými faktormi s neskorými následkami na zdravie, zaradených do tretej a štvrtej kategórie.
Lekárske preventívne prehliadky vykonávajú u zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej, druhej, tretej a štvrtej kategórie lekári pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v špecializačnom odbore:
pracovné lekárstvo,
klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia a
služby zdravia pri práci.
U zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej a druhej kategórie, môžu vykonávať lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci aj lekári pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v špecializačnom odbore :
- všeobecné lekárstvo.
Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacich žien vykonáva lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore:
gynekológia a pôrodníctvo.
Lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci u mladistvých pred nástupom do práce vykonáva lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore:
všeobecná starostlivosť o deti a dorast.
Na požiadanie lekára pracovnej zdravotnej služby vykonávajú ďalšie doplnkové preventívne vyšetrenia aj iní lekári príslušných špecializácií.
Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu, uhrádza zamestnávateľ.
Do príslušných kategórií sa zaraďujú práce zamestnancov podľa úrovne a charakteru faktorov práce a pracovného prostredia, ktoré môžu ovplyvniť zdravie zamestnancov, hodnotenia zdravotných rizík a na základe zmien zdravotného stavu zamestnancov, pričom kategórie sú 4, pričom zákon v § 31 bližšie špecifikuje ako sa zamestnanci zaraďujú do jednotlivých kategórií.
V súvislosti s hodnotením zdravotných rizík a kategorizáciou prác je zamestnávateľ v zmysle zákona povinný:
a) bezodkladne oznámiť regionálnemu úradu verejného zdravotníctva každú zmenu podmienok výkonu práce, ktorá by mohla mať vplyv na jej zaradenie do príslušnej kategórie,
b) viesť a uchovávať evidenciu o každom zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikovú prácu,
c) vypracovať a predložiť každoročne k 31. decembru regionálnemu úradu verejného zdravotníctvainformáciu o výsledkoch hodnotenia zdravotných rizík a opatreniach vykonaných na ich zníženie alebo odstránenie na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú rizikové práce.
V prípade nesplnenia si uvedených povinností vyplývajúcich zo zákona sa fyzická osoba- podnikateľ alebo právnická osoba dopustí správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva, za ktoré hrozí im hrozí pokuta vo výške od 50.000,- Sk do 1.000.000,- Sk, pričom pri opakovanom porušení možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok.
Vyhláška č. 458/2006 Z.z. (ďalej len „vyhláška“) určuje podrobnosti o rozsahu a náplni výkonu PZS a o zložení tímu odborníkov a požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť. V zmysle tejto vyhlášky tvoria tím odborníkov pracovnej zdravotnej služby s ohľadom na pracovné podmienky u zamestnávateľa :
a) lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore
1. pracovné lekárstvo alebo
2. služby zdravia pri práci,
b) asistent po získaní
1. vysokoškolského vzdelania v odbore verejné zdravotníctvo alebo
2. vyššieho odborného vzdelania v odbore diplomovaný asistent hygieny a epidemiológie so špecializáciou v špecializačnom odbore zdravie pri práci,
c) sestra,
d) iný zdravotnícky pracovník so špecializáciou v špecializačnom odbore
1. hygiena pracovných podmienok,
2. vyšetrovacie metódy v preventívnom pracovnom lekárstve a toxikológii alebo
3. ergonomika a rehabilitačné inžinierstvo,
e) iný zdravotnícky pracovník po získaní vysokoškolského vzdelania v odbore psychológia so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovná a organizačná psychológia.
Tím odborníkov pracovnej zdravotnej služby môžu tvoriť aj ďalší zdravotnícki pracovníci podľa charakteru zdravotných rizík pri práci.
Minimálne zloženie tímu odborníkov pracovnej zdravotnej služby je :
lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo alebo služby zdravia pri práci alebo § lekár, ktorý získal špecializáciu podľa predpisov účinných do 31.12.2004 v špecializačnom odbore hygiena práce a pracovné lekárstvo, klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia (ten je zároveň aj vedúcim tímu),
asistent a
sestra, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Minimálne zloženie tímu odborníkov pracovnej zdravotnej služby môže byť do 31. decembra 2011 lekár podľa predcházajúceho odseku a sestra.
V tíme odborníkov pracovnej zdravotnej služby môže plniť úlohy aj lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo prvého stupňa. Takýto lekár môže plniť úlohy v tíme odborníkov pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov, ktorí nevykonávajú rizikové práce (práce zaradené do III. a IV. kategórie) a to len pod odborným dohľadom lekára so špecializáciou uvedenou v ustanovení o minimálnom zložení tímu odborníkov PZS.
Vyhláška určuje minimálne zloženie tímu odborníkov PZS, pričom do 31.12.2011 ustanovuje výnimku. V tíme odborníkov môže vykonávať určité činnosti aj lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo prvého stupňa, avšak len pod dohľadom lekára so špecializáciou určenou pre vedúceho tímu.
V zmysle zákona o ochrane zdravia patrí medzi všeobecné povinnosti zamestnávateľa v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci aj povinnosť zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu pracovnou zdravotnou službou vrátane lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, a to v pravidelných intervaloch s prihliadnutím na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada.
Podľa § 21 zákona o ochrane zdravia je zamestnávateľ povinný na vykonávanie preventívnych a ochranný služieb, ktorými sú bezpečnostnotechnická služba a pracovná zdravotná služba (ďalej len „PZS“) určiť dostatočný počet odborných zamestnancov, ktorí sú s ním v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Zamestnávateľ, ktorý vykonáva tieto služby vlastnými odbornými zamestnancami, musí byť primerane technicky a prístrojovo vybavený potrebnými pracovnými prostriedkami.
Ak zamestnávateľ so zreteľom na veľkosť organizácie, počet zamestnancov, pracovné podmienky, rozsah, charakter a rozloženie nebezpečenstiev a z nich vyplývajúcich rizík, nemá dostatok odborných zamestnancov, je povinný zmluvne dohodnúť vykonávanie preventívnych a ochranných služieb dodávateľským spôsobom s jednou fyzickou osobou alebo s viacerými fyzickými osobami, ktoré sú podnikateľmi, alebo s právnickými osobami a ktoré sú oprávnené na výkon preventívnej a ochrannej služby.
Z uvedených ustanovení zákona o ochrane zdravia teda jednoznačne vyplýva povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu PZS a to :
prostredníctvom svojich odborných zamestnancov alebo
dodávateľským spôsobom na základe dohody s fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá má oprávnenie na výkon PZS
§ 26 zákona o ochrane zdravia určuje demonštratívnym spôsobom aké činnosti vykonáva PZS u zamestnávateľa:
a) zisťuje nebezpečenstvá a hodnotí zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci,
b) dohliada na faktory pracovného prostredia a na stav pracovných podmienok, ktoré môžu ovplyvňovať zdravie zamestnancov,
c) podporuje prispôsobovanie práce zamestnancom,
d) poskytuje poradenstvo zamestnávateľovi i zamestnancom, najmä pri
1. plánovaní a organizácii práce a odpočinku vrátane usporiadania pracovísk a pracovných miest,
2. technológiách a látkach, ktoré sa používajú pri práci a ktoré môžu ohroziť zdravie,
3. ochrane a kladnom ovplyvňovaní zdravia, hygiene, fyziológii a psychológii práce, ergonómii vrátane prostriedkov individuálnej ochrany a kolektívnej ochrany,
e) zúčastňuje sa
1. na vypracúvaní programov ochrany a podpory zdravia zamestnancov, na zlepšovaní pracovných podmienok a na vyhodnocovaní nových zariadení a technológií zo zdravotného hľadiska,
2. na opatreniach pracovnej rehabilitácie,
3. na rozboroch pracovnej neschopnosti, chorôb z povolania, ochorení súvisiacich s prácou a zdravotných rizík,
4. na organizovaní systému prvej pomoci v prípade ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov,
f) školí zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci,
g) spolupracuje pri poskytovaní informácií, výcviku a výchovy v oblasti ochrany a kladného ovplyvňovania zdravia, hygieny, fyziológie a psychológie práce a ergonómie a
h) dohliada na zdravie zamestnancov v súvislosti s prácou.
II.
Ďalšie povinnosti zamestnávateľa súvisiace s ochranou zdravia pri práci určuje zákon v § 30. Za zamestnávateľa zákon považuje právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch, ako aj právnická osoba a fyzická osoba, u ktorej sa uskutočňuje praktické vyučovanie žiakov a študentov. Podľa § 30 zákona je zamestnávateľ povinný:
a) zabezpečiť opatrenia, ktoré znížia expozíciu zamestnancov a obyvateľov fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným faktorom práce a pracovného prostredia na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň, najmenej však na úroveň limitov ustanovených osobitnými predpismi,
b) zabezpečiť pre svojich zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu,
c) predložiť lekárovi pracovnej zdravotnej služby zoznam zamestnancov, ktorí sa podrobia lekárskej preventívnej prehliadke; v zozname zamestnancov sa uvádza meno a priezvisko zamestnanca, dátum narodenia, názov pracoviska, druh práce, dĺžka expozície, faktory práce a pracovného prostredia a výsledky posúdenia zdravotných rizík,
d) uchovávať záznamy o výsledkoch lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce 20 rokov od skončenia práce,
e) predkladať regionálnemu úradu verejného zdravotníctva návrhy na zaradenie pracovných činností do kategórie rizikových prác,
f) oznamovať regionálnemu úradu verejného zdravotníctva všetky informácie súvisiace so zmenami zdravotného stavu zamestnancov vo vzťahu k práci vrátane tých, ktoré môžu znamenať ohrozenie verejného zdravia.
Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu sa vykonáva na základe výsledkov lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci a výsledkov hodnotenia rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia zamestnanca alebo osoby, ktoré vykonávajú práce zaradené do prvej, druhej, tretej a štvrtej kategórie.
Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci vykonávajú lekári pracovnej zdravotnej služby u zamestnancov
a) pred nástupom do práce,
b) v súvislosti s výkonom práce,
c) pred zmenou pracovného zaradenia,
d) pri skončení pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov,
e) po skončení pracovného pomeru.
Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa písm. b) (v súvislosti s výkonom práce) vykonávajú lekári pracovnej zdravotnej služby
a) jedenkrát za rok pri práci zaradenej do tretej a štvrtej kategórie a u pracovníkov kategórie A,
b) jedenkrát za tri roky pri práci zaradenej do druhej kategórie.
Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa písm. e) (po skončení pracovného pomeru) vykonávajú lekári pracovnej zdravotnej služby raz za tri roky pri prácach s rizikovými faktormi s neskorými následkami na zdravie, zaradených do tretej a štvrtej kategórie.
Lekárske preventívne prehliadky vykonávajú u zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej, druhej, tretej a štvrtej kategórie lekári pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v špecializačnom odbore:
pracovné lekárstvo,
klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia a
služby zdravia pri práci.
U zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej a druhej kategórie, môžu vykonávať lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci aj lekári pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v špecializačnom odbore :
- všeobecné lekárstvo.
Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacich žien vykonáva lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore:
gynekológia a pôrodníctvo.
Lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci u mladistvých pred nástupom do práce vykonáva lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore:
všeobecná starostlivosť o deti a dorast.
Na požiadanie lekára pracovnej zdravotnej služby vykonávajú ďalšie doplnkové preventívne vyšetrenia aj iní lekári príslušných špecializácií.
Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu, uhrádza zamestnávateľ.
Do príslušných kategórií sa zaraďujú práce zamestnancov podľa úrovne a charakteru faktorov práce a pracovného prostredia, ktoré môžu ovplyvniť zdravie zamestnancov, hodnotenia zdravotných rizík a na základe zmien zdravotného stavu zamestnancov, pričom kategórie sú 4, pričom zákon v § 31 bližšie špecifikuje ako sa zamestnanci zaraďujú do jednotlivých kategórií.
V súvislosti s hodnotením zdravotných rizík a kategorizáciou prác je zamestnávateľ v zmysle zákona povinný:
a) bezodkladne oznámiť regionálnemu úradu verejného zdravotníctva každú zmenu podmienok výkonu práce, ktorá by mohla mať vplyv na jej zaradenie do príslušnej kategórie,
b) viesť a uchovávať evidenciu o každom zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikovú prácu,
c) vypracovať a predložiť každoročne k 31. decembru regionálnemu úradu verejného zdravotníctvainformáciu o výsledkoch hodnotenia zdravotných rizík a opatreniach vykonaných na ich zníženie alebo odstránenie na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú rizikové práce.
V prípade nesplnenia si uvedených povinností vyplývajúcich zo zákona sa fyzická osoba- podnikateľ alebo právnická osoba dopustí správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva, za ktoré hrozí im hrozí pokuta vo výške od 50.000,- Sk do 1.000.000,- Sk, pričom pri opakovanom porušení možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok.
III.
Vyhláška č. 458/2006 Z.z. (ďalej len „vyhláška“) určuje podrobnosti o rozsahu a náplni výkonu PZS a o zložení tímu odborníkov a požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť. V zmysle tejto vyhlášky tvoria tím odborníkov pracovnej zdravotnej služby s ohľadom na pracovné podmienky u zamestnávateľa :
a) lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore
1. pracovné lekárstvo alebo
2. služby zdravia pri práci,
b) asistent po získaní
1. vysokoškolského vzdelania v odbore verejné zdravotníctvo alebo
2. vyššieho odborného vzdelania v odbore diplomovaný asistent hygieny a epidemiológie so špecializáciou v špecializačnom odbore zdravie pri práci,
c) sestra,
d) iný zdravotnícky pracovník so špecializáciou v špecializačnom odbore
1. hygiena pracovných podmienok,
2. vyšetrovacie metódy v preventívnom pracovnom lekárstve a toxikológii alebo
3. ergonomika a rehabilitačné inžinierstvo,
e) iný zdravotnícky pracovník po získaní vysokoškolského vzdelania v odbore psychológia so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovná a organizačná psychológia.
Tím odborníkov pracovnej zdravotnej služby môžu tvoriť aj ďalší zdravotnícki pracovníci podľa charakteru zdravotných rizík pri práci.
Minimálne zloženie tímu odborníkov pracovnej zdravotnej služby je :
lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo alebo služby zdravia pri práci alebo § lekár, ktorý získal špecializáciu podľa predpisov účinných do 31.12.2004 v špecializačnom odbore hygiena práce a pracovné lekárstvo, klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia (ten je zároveň aj vedúcim tímu),
asistent a
sestra, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Minimálne zloženie tímu odborníkov pracovnej zdravotnej služby môže byť do 31. decembra 2011 lekár podľa predcházajúceho odseku a sestra.
V tíme odborníkov pracovnej zdravotnej služby môže plniť úlohy aj lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo prvého stupňa. Takýto lekár môže plniť úlohy v tíme odborníkov pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov, ktorí nevykonávajú rizikové práce (práce zaradené do III. a IV. kategórie) a to len pod odborným dohľadom lekára so špecializáciou uvedenou v ustanovení o minimálnom zložení tímu odborníkov PZS.
Vyhláška určuje minimálne zloženie tímu odborníkov PZS, pričom do 31.12.2011 ustanovuje výnimku. V tíme odborníkov môže vykonávať určité činnosti aj lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo prvého stupňa, avšak len pod dohľadom lekára so špecializáciou určenou pre vedúceho tímu.
Dobrý deň, takže keď to tu všetko čítam, tak mi vychádza, že vlastne ak je zamestnanec aj SZČO, musí si urobiť zmluvu s PZS. To sa oplatí asi zrušiť živnosť, keď mám príjem za rok 2007 zo SZČO Sk 13.250,- a PZS si mám platiť cca 5.000,-? To čo si privyrobím tak dám PZS!!!!!! To je šupa!!!!!
No ja si stale stojim za svojim tvrdením:
Ako SZČO mám povinnosti ako zamestnávateľ ale už zákon nevraví, že som aj zamestnancom, čiže ich nemám voči nikomu.
Mám povinnosť posielať zamestnancov na prehliadky, žiadnych ale nemám, sám zamestnancom tiež nie som (zákon to nikde nepíše) -> nikoho na prehliadky neposielam, zmluvu neuzatváram.
Inač docela zaujímave je, že tieto názory som skúšal posielať do viacerých online-periodík, ale boli úplne bez odozvy. Takže mám pocit, že ani nie je vôla niekde overiť, či moje tvrdenie je správne a vlastne SZČO bez zamestnancov nič riešiť nemusí. Žeby loby v periodikách....?
Ako SZČO mám povinnosti ako zamestnávateľ ale už zákon nevraví, že som aj zamestnancom, čiže ich nemám voči nikomu.
Mám povinnosť posielať zamestnancov na prehliadky, žiadnych ale nemám, sám zamestnancom tiež nie som (zákon to nikde nepíše) -> nikoho na prehliadky neposielam, zmluvu neuzatváram.
Inač docela zaujímave je, že tieto názory som skúšal posielať do viacerých online-periodík, ale boli úplne bez odozvy. Takže mám pocit, že ani nie je vôla niekde overiť, či moje tvrdenie je správne a vlastne SZČO bez zamestnancov nič riešiť nemusí. Žeby loby v periodikách....?
Mám klienta lekára, ktorý mi povedal ,že na školení lek. komory im bolo povedané, že PZS sa týka len podnikateľov, ktorí zamestnávajú zamestnancov (aspoň 1) a SZČO bez zamestnancov sa to netýka. Vraj bol zo strany SLK podaný protest - treba počkať do marca - vraj bude nejaká novela. Je ťažko dať si poradiť, alebo nie. Sú to len reprodukované (neoverené) správy. Ale možno po rôznych skúsenostiach sa to naozaj prijatelnejšie upraví alebo vysvetlí.
baran
Neviete mi poradiť PZS, ktorá by bola s nami ochotná urobiť zmluvu? Snažím sa nejakú nájsť už od septembra. Vždy mi pošlú len dotazník a keď im ho pošlem naspäť, viac sa neozvú. Zamestnávame len 3 pracovníkov, asi sme pre nich nezaujímavý klient.
dadasv
Zaujímavý stav
na toto tiež zákon nemyslel.Stav, že chcem dodržať zákon, ale žiadna PZS mi to nedovolí ...
By mali asi spraviť novelu, že PZS musí zobrať každého. Keď už je raz povinnosť mať tieto blbé prehliadky, tak by snaď mala byť aj povinnosť ich vykonávať pre všetky subjekty bez rozdielu lukratívnosti subjektu.
Ale zrejme na to nik nemyslel, veď asi ani nebolo cieľom loby - skutočných tvorcov zákona sa starať o malé subjekty, ale len sa nabaliť na veľkých.
Ohlas na článok. Živnostenské noviny december 2007.
V novembrovom vydaní Živnostenských
novín bol uverejnený
článok Pozor na zákon
o pracovnej zdravotnej službe.
V článku sa správne konštatuje,
že s pracovnou zdravotnou
službou musia mať uzavreté
zmluvy majitelia firiem a živnostníci.
V opačnom prípade
im zo strany Úradu verejného
zdravotníctva hrozí nemalý
finančný postih. Žiaľ, v článku
bola dezinformácia o tom,
že „Pracovná zdravotná služba
poradí zamestnávateľovi,
či živnostníkovi (aj keď nemá
žiadnych zamestnancov) ako
najlepšie zabezpečiť dobré pracovné
podmienky a znížiť počet
ochorení.“ Mnohí živnostníci
si tieto slová totiž vysvetlili
po svojom a sú presvedčení,
že táto povinnosť sa týka všetkých
bez rozdielu (teda nielen
majiteľov firiem, ale aj drobných
živnostníkov – samoživiteľov,
ktorí okrem seba nikoho
nezamestnávajú.
Našťastie, skutočnosť je iná
a dovolím si konštatovať, že
ide naozaj iba o nedorozumenie.
O zdravotnej pracovnej
službe totiž pojednáva zákon
č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci
v znení zákona č. 309/2007
Z. z., ktorý spomenutú povinnosť
ukladá iba zamestnávateľovi.
Teda majiteľovi firmy
alebo živnostníkovi, ktorý
zamestnáva aspoň jedného
zamestnanca!
V novembrovom vydaní Živnostenských
novín bol uverejnený
článok Pozor na zákon
o pracovnej zdravotnej službe.
V článku sa správne konštatuje,
že s pracovnou zdravotnou
službou musia mať uzavreté
zmluvy majitelia firiem a živnostníci.
V opačnom prípade
im zo strany Úradu verejného
zdravotníctva hrozí nemalý
finančný postih. Žiaľ, v článku
bola dezinformácia o tom,
že „Pracovná zdravotná služba
poradí zamestnávateľovi,
či živnostníkovi (aj keď nemá
žiadnych zamestnancov) ako
najlepšie zabezpečiť dobré pracovné
podmienky a znížiť počet
ochorení.“ Mnohí živnostníci
si tieto slová totiž vysvetlili
po svojom a sú presvedčení,
že táto povinnosť sa týka všetkých
bez rozdielu (teda nielen
majiteľov firiem, ale aj drobných
živnostníkov – samoživiteľov,
ktorí okrem seba nikoho
nezamestnávajú.
Našťastie, skutočnosť je iná
a dovolím si konštatovať, že
ide naozaj iba o nedorozumenie.
O zdravotnej pracovnej
službe totiž pojednáva zákon
č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci
v znení zákona č. 309/2007
Z. z., ktorý spomenutú povinnosť
ukladá iba zamestnávateľovi.
Teda majiteľovi firmy
alebo živnostníkovi, ktorý
zamestnáva aspoň jedného
zamestnanca!
Sleduj porady, ktoré by vás mohli zaujímať
32
Podobné témy
- Príspevkov: 2, Posledný príspevok: 06.01.11
- Príspevkov: 17, Posledný príspevok: 15.01.08
- Príspevkov: 2, Posledný príspevok: 10.11.07
- Príspevkov: 3, Posledný príspevok: 07.12.06
- Príspevkov: 2, Posledný príspevok: 08.05.06
Ako prispievať do debát
Zoznámte sa s novými pravidlami.Otázky nezadávajte do debát.
- sú v rámci debaty stratené
- nedajú sa dostatočne ľahko dohľadať
- majú menej odpovedí
- odpovede sa miešajú s debatou
Debaty slúžia na voľnú diskusiu.
Pokračovať v diskusii
Copyright © PORADA.sk, s.r.o. - žiadna časť stránky nemôže byť rozširovaná, alebo reprodukovaná bez predchádzajúceho súhlasu
