ahoj. KRACH ? je to ťažké nie len prežiť ale si to aj priznať. Podnikám, robím všetko čo najlepšie viem a už skoro nevládzem. Ja mám obchod a ver tomu už pár týždňov mám ťažké noci, dni. Vraj nerobím nič zle, je to doba, je kríza, kúpi schopnosť ľudí je slabá .... neviem. Niekedy sú chvíle, keď ani neviem ako rozmýšľať. Zatvoriť TO čo zo srdca robím rada, TO čo som budovala s radosťou, pomocou najbližších a bol TO môj sen .... sakramentsky ťažké. Stále hľadám riešenia ako to neurobiť, ako nezatvoriť môj obchod. Bojujem už dlho a nevzdávam sa. Mám dve možnosti - zatvoriť alebo si požičať a dlhy prehlbovať. Stále si verím a hľadám riešenia. Nikomu také chvíle neprajem!! Po dlhšom čase som zistila, že niekedy je dobre neriešiť problémy silou, treba nechať tomu voľný priebeh.
Večer mám pochmúrne myšlienky, ale ráno vždy začína nový deň a poviem si ... ešte idem ďalej. Jedno vám radím. Pokiaľ cítite, že je ešte šanca nevzdávajte sa. Ťažké chvíle nás učia isť dopredu, robiť veci lepšie a hľadať si riešenia, napraviť chyby. Pekný deň.

Rád by som sa opýtal aký typ obchodu máš ? Lebo to s tou kúpyschopnosťou obyvateľstva je z jednej strany pravda, ale z druhej nie. Ľudia míňajú, stačí si pozrieť parkoviská obchodných centier, kde takmer nieje možné ani zaparkovať. Ak ale predávaš nite, alebo niečo, čo nieje životu dôležité, tak tu sa ukazuje kríza viac. Zaujímalo by teda čo a v akom meste. Ak to je možné :-)

Prečítal som si celú tému od začiatku a stále som uvažoval, ako je možné, že pri každom príspevku, je dátum z roku 2005. Dokonca aj založenie témy, má dátum z roku 2005.
Myslel som si, že je v programe nejaká chyba a preto starší dátum, ale tento príspevok vlastne potvrdzuje môj omyl. (posledných 4 rokov) To znamená, že hviezdička našla odvahu a popísala, aké je ťažké prežiť krach, či bankrot.
Dokonca napísala, že to nieje len finančná záležitosť, ale že to má aj osobný a rodinný rozmer. Týmto by som rád poukázal, hlavne na ten možný rozmer zásahu do rodiny, lebo to si uvedomuje len veľmi málo podnikateľov.
Dovolím si tvrdiť, že si to nikto z nich neuvedomuje a preto doslova hlúpo bojujú o prežitie firmy. Pritom majú myslieť hlavne na seba a svojich blízkych. Nezabúdať na logiku a fakty.

dantess, myslím, že sa trochu mýliš. Takto jednoduché to s krízou nie je.

Na jednej strane, podľa mňa je v plných obchodných centrách len minimálne tovarov, ktoré sú životu dôležité.
Na druhej strane, sama predávam tovar, ktorý naozaj nie je nevyhnutný pre život. A dnes som cca na 80% obratu minulého roka. A minulý rok bol lepší, ako predminulý.

musím ti v niečom dať za pravdu. Účtujem zopár firiem. A maja som živnostníka, ktorý nebol ochotný alebo schopný akceptovať, že to ide dole kopcom. Nebola to otázka mesiaca. Stav sa zhoršoval minimalne rok, dva. Miesto toho, aby to vzdal z kratšej cesty, tak investoval do rozvoja. Prišlo k momentu, keď už naozaj nebolo odkiaľ brať. Až vtedy dal zamestnancom výpoveď. Samozrejme, aj s odstupným. Plus dodavatelia platby za tovar. Skončilo to tak, že musel predať svoj vlastnými rukami postavený dom, kúpiť malý byt a tak aspon akotak vyplatiť dlhoby.

Keby to bol skončil o pol roka skôr, tak by bol dopadol lepšie. A to nehovorím o následkoch na zdraví, rodinné vzťahy ... Toto bol dosť drsný prípad, lebo sa jednalo o FO.

Daľší známi skončil podobne. Akurát v tomto prípade išlo o sro. Ale aj tak prišiel o nehnuteľnosť, ktorú budoval roky. Firmu stále nezmyselne drží, hoci už dávno mala byť v konkurze. Nechce to urobiť, myslí, že by tým klesol v očiach všetkých. Ale akurát prišiel o zdravie.

Evik, píšeš že už ani nevieš rozmýšľať. To znamená, že vieš rozmýšľať, ale vždy dospeješ k riešeniu, ktoré ti nepasuje, lebo vždy príde ten sentiment a túžba to zachrániť. Aj keď ti logika napovedá fakty a pravdu, cit a túžba ťa zrádza a ty to dobre vieš.
----------------------------------------
Začni hľadať riešenia, ako z kola von. Možno si to ani neuvedomuješ, ale aj ukončenie podnikania stojí peniaze. Mám to zažité. Myslel som si, že to bude stáť pár šupov, ale skutek utek. Rátaj aspoň s polovicou terajšej hodnoty firmy. (ak vôbec má nejakú hodnotu)
------------------------------------------------
Počítaj cenu majetku firmy a spočítaj si, koľko peňazí ti mesačne prináša, alebo odnáša. A si doma. Ak je plus, bojuj. Ak je mínus, zabojuj o terajší kapitál.

Toto bola aj moja myšlienka, ale triezvy rozum a kalkul nepustí.
Dnes stretávam veľa ľudí (aj konkurentov a dokonca aj zamestnancov) a pozerajú na tu dobu z predroka inak, ako na to pozerali pred rokom. U niektorých som konečne postrehol aj uznanie. Ale sú aj takí, čo mi to rozhodnutie dodnes nevedia uznať. Vraj to bola zbabelosť, že oni by to tak ľahko nevzdali a možno by to aj vybojovali.
------------------------------------------------------------------------------------------------
Vraj som zbytočne veľa stratil. Ja si zas myslím, že som za vodou. Keby som bojoval do konca, bol by som už pod vodou a aj s rodinou.

Ono priznať si porážku je skutočne ťažké. Veľa ľudí má pocit, že som niekto(aj keď mám dlhy), skrachujem a budem nikto. No neuvedomuje si že s ešte väščími dlhmi.

Krach, bankrot...je skutočne obrovský zásah do rodinného života. Manžel podnikal a nechcel si priznať, že ide od deviatich k piatim. Neplatil odvody za seba, zamestnancov, striedal dodávateľov. Komu doplatil, ten mu zas dal na fa. Trvalo 8 rokov, kým ho všatko dobehlo a hlavne predbehlo. Nikomu neprejem prežívať ten strach z veriteľov, exekútorov, strach o životy detí, báť sa prísť domov, lebo pred domom stojí nejaké auto. Bojíte sa zodvihnúť telefón, lebo vám iba nadávajú. Bojíte sa poštárky.
Verím hviezdičke každú vetu, ktorú napísala, lebo je pravdivá.
Ja som si neodvratný koniec uvedomovala, no on nie. Prosila som ho aby zišiel z cesty kým sa dá. Aby sme predali všetko čo máme, aby sme začali znovu. Skromnejšie, on v pracovnom pomere. No to bola preňho nepredstaviteľná potupa. On a zamestnanec?
Bral úvery cez úvery, od banky, nebankoviek, celej rodiny, moji rodičia mu poskytli celoživotné úspory. Proste dlhy prekrýval dlhmi. Situácia doma bola neúnosná. Žili sme v takom strese, že som musela poprosiť učiteľku v škôlke, aby dávala na prechádzke pozor na cudzích potulujúcich sa okolo našich detí. Nemala som za čo kupovať jedlo, niekedy sme celý týždeň jedli iba cestoviny. Ale ON sa neprebudil ani po tomto. Vyriešil to svojsky, začal piť. Prišli sme o všetko, nový rodinný dom,stroje vo firme, autá, okradli nás ešte aj zamestnanci, ktorým sme sa do poslednej chvíle snažili platiť mzdy. Prišiel proste koniec a začala sa naša nová cesta, ale rozdvojená, každý sám. On ešte dlho nevedel prijať myšlienku, že začať pracovať nie je pod úroveň. Preto si myslím, že pri dlhu 2 000 000 mil Sk(stále sa mi jednoduchšie počíta) sa dá prežiť bankrot jednoduchšie. Ale plátať dlhy dlhmi a za každú cenu všetko udržať, niet sa čomu čudovať, že z prvotného dlhu je neskôr 20 000 000 Sk. A také penále zo SP za 10 rokov ťa zabijú nadobro.
Vyhlásiť bankrot je síce ťažké rozhodnutie, ale niekdy je to to najlepšie, čo sa môže stať. Hviezdičke a všetkým ktorí bojujú, aj tým, ktorí dobojovali, prajem veľa síl a hlavne, ako píše jar88, nezabúdať na logiku a fakty.
Nie je hamba priznať problémy, treba o tom rozprávať s rodinou, jednať s veriteľmi. Ak je šanca na záchranu, tak pochopenie veriteľov je k nezaplateniu. Ak nie je šanca, tak pochopenie rodiny a veriteľov je 2x k nezaplateniu.

PS: a vôbec nie je jednoduché o tom hovoriť, hlavne na takomto anonymne verejnom fóre, plnom zlomyseľníkov. Ale ak môj príbeh niekomu , kto stojí pred takýmto rozhodnutím pomôže v rozhodovaní a pomôže to zachrániť najakú rodinu, tak to malo zmysel.

...a vôbec... vieš čo Ti posielam ....

veľa veľa veľa

Hlavu hore, prve skusenosti s osobnym bankrotom, len to musite chcieť riešiť. Alkohol ani mlčanie Vam vysledok neprinesie. Ak naozaj chcete riešiť svoje problémy, pošlite mi spravu, skusim pomôcť. pište stevo.tichy@gmail.com

Myslim, ze o moznosti rozhodnut sa pre konkurz plati to iste, co ekonomovia zvyknu spominat aj v suvislosti s posudzovanim vyhodnosti investicie. Kupil som obraz, byt, cenne papiere, vynieslo mi to X precent za X rokov zisku, pripadne straty. Bola to vyhodna inevsticia?

Odpoved vzdy znie "v porovnani s cim?" - teda kde by boli moje peniaze a ako by sa zhodnocovali, ak by som nekupil obraz, byt, alebo akcie? Kupil som byt a stratil na nom za dva roky krizy 20% - bola to vyhodna investicia? Ano, bola, ak vezmeme do uvahy, ze pred tym lezali moje peniaze vo fonde, ktory pocas krizy stratil 30%. Toto je podstata tejto logiky.

Teda - ukoncit ci neukoncit? Odpoved je skryta v otazke " Co mozem robit ineho"? Mam moznost sa nechat vyhodne zamestnat? Mam moznost rozbehnut ziskove podnikanie v inej oblasti? Ziskam z predaja firmy tolko, ze z toho vyzijem do smrti?

Ak je jestvuje odpoved aspon na jednu otazku "ano", potom ukoncit. Ak nie, potom bojovat. Mam obavy, ze nie je malo podnikatelov, ktori ine alternativy jednoducho ani nemaju.

Zase nestavajme sa k tomuto problému ako istý Dobyvateľ,ktorý keď jeho posádka vystupila na breh aby dobyla nové državy,

nechal spáliť svoje lode a mužstvu povedal :

"Buď v tejto cudzej zemi zomrieme, alebo si ju podmaníme.!"

Takto otázka nestojí , podnikanie by nemalo byť o živote a smrti , či zachovaní cti , spoločenského statusu a takýchto veciach.

Niekedy je mudrejšie a vyhodnejšie podnikanie jednoducho UKONČIŤ ak vidíme, že sa dostalo do slepej uličky a to aj za cenu straty.

Nenahovárajme si, že bez podnikania sa nedá žiť.

Dobré zamestnanie može byť 100 x bezpečnejšie a pohodlnejšie ako podnikanie.

Lenže neplatí to plošne a nehovorím o zamestnaní v manualnej práci.

Ale ved pokojne aj v manualnej, ale to by si si musel byt isty, ze slusne platenu pracu dostanes. Napriklad mna by ani ziadna automobilka nezamestnala, pretoze na pracu pri pase som "prevzdelany" a na riadiace funkcie namam prislusne technicke vzdelanie.

krásny výraz a v dnešnej dobe často používaný, ale nie priamo. V súčastnosti má človek skutočne veľké možnosti vzdelávať sa, zvyšovať kvalifikáciu. Vzdelanie je to, čo nám nikto nevezme.
Ale niekedy zamestnanca personalista práve pre tie kvality nevezme. A nie len k manuálnej práci. Často je človek v situácii, že potrebuje prácu a prijal by aj miesto, na ktoré je "prekvalifikovaný". Ale vedúci ak zavetria možného zamestnanca, ktorý je kvalifikovanejší, rozhladenejší a až moc naklonený novým riešeniam, sabotujú prijatie takéhoto človeka. Obvykle, nie vždy, majú posledné slovo pri prijímacom pohovore a je vymaľované.

Qualifikovaný a skúsený pracovník má väčšie požiadavky na plat.

Preto prijmu menej kvalifikovaného, za nižšiu mzdu.

TO JE CELÉ !

To vobec nie je cele. Mna by s VS neprijali do vyroby, ani keby som suhlasim s min. mzdou. Rovnako ani my sme nikdy neprijmali do vyroby prekvalifikovanych uchadzacov.

Mzdove naroky su iba jednym z dovodov. Zamestnavatel sa (opravnene) boji, ze taky zamestnanec by miesto povazoval iba za akusi prestupnu stanicu a pri prvej prilezitosti by dal vypoved. Teda nebudu zaucat niekho, kto odide. Rovnako u takychto ludi je ovela vacsia pravdepodobnost, ze si budu aktivne branit svoje prava zamestnanca a agitovat v tychto veciach aj u kolegov.

Tiez je velke riziko (priamo nevyhnutnost) ze ich jednotvarna praca nebude bavit, budu sa pri nej nudit a tym padom ju budu vykonavat horsie ako menej kvalifikovani.

Hviezdičke:
Tento "príspevok" som čítala so zatajeným dychom bez mihnutia oka. Viem, že ubehlo veľa času, ale veľmi by ma zaujímalo, ako sa máš? Pri čítaní som až tŕpla, čo sa dočítam ďalej. Dúfam, že je to po takom čase ako tak OK. Ak ešte registruješ túto diskusiu, napíš ako sa más.

.......ja by som skusila rokovat s firm. aj zamestn. urcite by sa dalo najst riesenie , ale hlavna vec je.. nevzdavat to a vrhnut sa do prace . Novy produkt a zmenit co sa da. Kazda firma sa da rozbehnut. Uz som to zazila aj ked t vyzeralo velmi zle.

chcem sa len otazockou zapojit ,,, vopred dakujem za odpoved... je rozdiel medzi konkurzom a krachom? a kedy moze ist firma do konkurzu a kedy do krachu? je tam rotdiel?

Prikladám Vám príspevok, ten nie je pre Vás podstatný , ale v príspevku je sprievodca konkurzným právom (dokument).Veľmi dobré čítanie na to , aby ste boli v obraze problematiky http://www.porada.sk/1636545-post2.html

Finančný úpadok(krach) firmy(FO_SZČO, ale aj právnickej osoby)) môže pomôcť vyriešiť napr. konkurz.