Mojej známej 42r. sa pred pol rokom narodila krasna dcerka. Mala uz dve deti. Jej dcéra ked sa to dozvedela,tak z toho bola hotová...Vraj či sa zbláznila, že sa za ňu bude hambiť a pod.. Práve končila strednú školu a vyhlásila že odíde do zahraničia ,že s nimi nechce mať nič spoločné. A aj odišla. Asi pred mesiacom sa vrátila a vídavam sem tam spolu kráčať matku s dcérou / tou dospelou/ a hádajte kto tlačí kočiar.....takému malému stvoreniu predsa nemôže nikto odolať.

Takze mile poradacky,aj poradaci, prave som prisla od doktora a som v 7tt, moj priatel to este nevie, dnes ked pride z prace mu to poviem, strasne sa tesim, drzte palce, aby to vsetko dobre dopadlo, zatial je vsetko ok.

držím na ľavej ruke .......aj na pravej ruke ......

veľa zdravia, .....

AJ JA !!!

plus pridávam držanie palčekov na nohách

VEĽA ŠŤASTIA !!!

Normálne sa teším s Tebou a samozrejme želám, aby si všetko zvládala v pohode a vydržala do šťastného konca. Moja sestra mala prvé dieťa v 38 a všetko je OK (bola síce posledné 2 mesiace na rizikovom, ale dcérka je zdravá, dlho kojená, bystrá - také slniečko ).

Úprimne sa teším s tebou a bola by som rada keby si napísala tvoje pocity v priebehu tehotenstva. Gratulujem.

Idem na to z opačného konca. Ja som sa narodila mamine, keď mala 40,5 roka. Bolo to už síce pred 31 rokmi...
Od 25 rokov chodila po doktoroch, po liečeniach a doktori ju presvedčovali, že nikdy deti mať nebude.
Keď mala pred štyridsiatkou, rozhodli sa s otcom adoptovať si dieťatko z detského domova. Ešte predtým ako tam šli, teda ešte v období rozhodovania sa pravdepodobne mamina upokojila, zabudla na to, o čom ju doktori presvedčovali a otehotnela.
Nikto nechápe ako, ale o tehotenstve nevedela, myslela si, že už pomaly je v prechode, vek na to už mala, tak neprikladala význam tomu, že niečo hapruje a niečo nezvyčajné sa deje.
Keď som sa hlásila na svet, mamina zalarmovala ocina, aby ju zaviezol na pohotovosť, že má žlčníkový záchvat. Na jej veľké prekvapenie, aj ocinove, ich doktor rovno poslal na pôrodnicu, že ten "žlčníkový kameň" sa za chvíľu narodí.
Dobre, že mu tam nevynadala, že prečo si z nej robí srandu.
Na to som sa narodila, dá sa povedať, že dosť rýchlo. Zdravá a "krásna". Si asi viete predstaviť, akí boli vtedy obaja šťastní.
Tatovi nikto neveril, komu vtedy volal alebo doniesol "madové".
Teraz, ako som písala, mám už 31 rokov, a mamina je rada, že ma má a aj ja som rada, že sa o ňu môžem starať a môžem nejako pomôcť. Má pomaly 72 rokov, choroby si ju nájdu skoro každý mesiac iná. Neviem si predstaviť, že by zostala odkázaná na cudziu pomoc, brrr až ma striaslo...

Čo som tým chcela povedať? Smelo do toho, nebojte sa mať bábo aj neskôr, pokiaľ ste fit a máte to šťastie, že dieťatko môžete mať.
A Margot gratulujem a úprimne sa s Tebou teším...

Ďakujem vam velmi pekne vsetkym, ste strasne zlate, je to ozaj super pocit, neopisatelny. Prezila som toho dost, konecne mam zase stastne obdobie, strasne sa na to babatko tesim, dakujem, ze sa tesite so mnou.
A moje pocity? Myslim, ze som vedela od prvej chvile, ze sa to podarilo, neviem ako, ale skratka som to citila, citim sa uplne super, aj ked som mala pri prvych dvoch detoch problemy s nevolnostami a vracanim, teraz je to zatial uplne v pohode, len mam uplne prevratene chute, namiesto mojich oblubenych penovych spicov su teraz na programe iba zavinace a kysle uhorky, kysle vody a vsetko kysle. Som viac unavena, ale je to v norme. A co sa tyka " snazilkovania",zo zaciatku, ked sme sa rozhodli, ze sa teda o to babo pokusime, som na to myslela takmer neprestajne, pocitala som plodne dni a vsetko mozne, nedarilo sa to tri, alebo styri mesiace a ked som si potom povedala, ze to teda necham na nahodu, prestala som pocitat, aj som si v duchu pomyslela, ze v mojom veku teda asi uz deti mat nemozem, prave vtedy sa to podarilo, mozno je to nahoda, ale urcite psychika robi vela. Takze ste strasne zlate, este raz dakujem za vsetky mile riadky a samozrejme dam vediet, ako to pokracuje.M

Až dnes som objavila túto krásnu tému. Chcela by som pridať aj moju skúsenosť. Moja maminka ma mala tiež trochu neskôr a keď som bola malá sem tam sa mi zdalo, že keby boli rodičia mladší lepšie by mi rozumeli, ale to bol vek kedy si na rodičov vždy niečo nájdeme. Potom prišla puberta kedy som mala našťastie len krátke obdobie kedy som na mamičke nenechala ani nitku suchú a všetko robila zle. Potom som mala deti a moja obetavá mamička pribehla vždy kedy som ju potrebovala a pomáhala ale hlavne bola rozprávkovou babičkou pre moje deti. Keď deti trochu podrástli začala mať aj s tatkom zdravotné problémy a to moje deti si rozdelili domáce povinnosti a postupne prevzali povinnosti od nakupovania, upratovania,prania a hlavne čo najviac potrebovali vracania tej nekonečnej trpezlivosti a lásky babke a dedkovi a spoločnosť takže nikdy neboli sami. Posledné roky bola celá starotlivosť o 2 domácnosti na našej rodine ale deti nikdy neprotestovali a bolo to ako keby som mala opäť bábätko tak bola maminka na mňa naviazaná. Mamička zomrela pred 8 a pol rokom, tatko nasledoval o 4 mesiace za ňou a stále mi tečú slzy a cítim prázdno keď to píšem. Zaujímavé mám brata o viac ako 12 rokov staršieho, sestru takmer o 11 rokov staršiu a obaja mali rodičov veľmi radi ale to čo bolo medzi mnou a rodičmi bolo niečo tak krásne, že sa nedá ani opísať. Moje najväčšie bohatstvo aké som mohla dostať do života boli moji rodičia.
Margot želám Vám obom s partnerom aby ste tento zázrak a najväčšiu radosť v živote mohli prežívať čo najviac rokov a dúfam, že sa s nami sem tam podelíte. A želám Vám tak ako hovorila moja dcéra keď bola malá už len slniečkové dni Ludka

Pridám sa aj aj. Mala som svoju najmladšiu dcéru v 32 rokoch. Tiež som patrila na rodičovských združeniach medzi tých pár starších mamičiek, ale chcem napísať niečo iné. Mojej dcéry kamarátky sa rozprávali o rodičoch a jedna strašne vychvaľovala kamarátovu mamku, aká je fajn, ako rozumie mladým, je "kočka", vyzerá dobre, že takú by chceli mať. A čuduj sa svete, moja dcéra súhlasila, ale dodala, že ona by svoju mamku nemenila za nikoho na svete. Ja som to nechtiac začula a a strašne ma to potešilo.

Podľa môjho názoru,na veku ani tak nezáleží.Ide skôr o to ako si na tom zdravotne.Každá žena ,v každom veku ,môže mať problémy v tehotenstve,,ale nemusí..JE to na tebe...držím palce..

súhlasím, ja som mala pri prvom problémy a po 14r. aj pri druhom . Sme šťastní, že máme takého krpca, je osviežením, občas síce šomreme, že sme nejako starí a už tak nestíhame , ale nemenili by sme .....
Hlavne sme s mužom museli "omladnúť".... prajem veľa veľa šťastia, trpezlivosti a lásky.

Este raz dakujem vsetkym, baby ste zlate, ja som nad tymto krokom ozaj vela rozmyslala, nie je to len tak, ze "nahodou sa podarilo", ale mozno to by okolie prijalo zhovievavejsie, ale co mi napisala Rozalka v sukromnej sprave ma fakt prekvapilo, neviem ako to myslela, ale posudte sami :
Od:Rozalka
Dúfam, že ťa vystískal, ako to vídavame vo filmoch, no priznám sa, zatiaľ nepoznám žiadnu ženu, ktorej hláška: Pošuškám ti tajomstvo, budeme traja (4,5,6, ...) vyvolá obrrrrrrrrrovskú radosť u muža. Žeby si bola prvou?

Margot, isto to bolo myslené dobré.

Niekedy sa myšlienky zlé naformulujú a potom to nemusí vyznieť práve najlepšie. Rozalka možno mala na mysli to, že muži zvyknú byť nepripravení a niekedy zaskočení /ale SS sa nemajú zverejňovať /

Tvoj bude otcom prvykrát a to muži milujú -budú mať potomka

Už neriešiš či áno, či nie, či to tak malo byť .....

Teraz už sa iba teš a užívaj si to

Veď je mi to jasne, ale keby tam bol aspon nejaky smajlik, ale tak sucho napisane a ja som odpovedala a nic, no neviem, tak to teda budem brat v dobrom.

Aj v našom okolí si mnohí mysleli, že nás treba ľutovať, že veď stalo sa-ale boli prekvapení, keď sme im povedali, že žiadna náhoda. Naozaj teraz sa často prichytíme pri tom, že si vzdychneme, ako dobre, že máme malinkú, čo by sme teraz robili bez nej? Veľká má dnes 17 a iné záujmy,malá 3 a my 40-tnici. Aj keď ako som napísala, občas už nemáme ten " reakčný čas" tak rýchly a občas podudreme na vek, ale je to oživením celej našej rodiny. Určite by som nemenila, keby som mala možnosť vrátiť čas, je to to najkrajšie čo stmelilo našu rodinu.
Veľa šťastia.

Margot, držím Ti všetky palce, prsty aj päste, ktoré mám, aby ste boli všetci zdraví, šťastní a spokojní. Ak sa tešíš Ty, teším sa spolu s Tebou, naozaj to myslím úprimne.

Teraz pred pár minútami som stretla jednu pani (je to učiteľka), určite má pár rôčkov cez štyridsať a má bruško, tipujem tak 5-6 mesiac. Veľmi jej to svedčalo.

Už sme mali dve deti-chlapcov, starší mal 11rokov, mladší 2,5roka, keď sme sa s manželom rozhodli pre tretie dieťatko. Strašne som totiž túžila po dievčatku. Veľmi som bola šťastná, keď mi doktor na sono vyšetrení povedal, že to bude dievčatko. Dnes má 9 rokov, robí nám veľkú radosť. Keď som chodila na rodičovské stretnutia najstaršiemu synovi, bola nás väčšina mladých maminiek. Teraz, keď sa stretneme na rodičovskom združení mojej dcéry, patrím vekovo k tým starším maminkám. Ale určite je pravda, že dieťa rodičov omladí (hlavne duchom). Dnes, keď sa rozhliadnem okolo seba, vidím viac maminiek v staršom veku, taká je doba. Treba sa tešiť zo života, z dieťatka, nepočúvať neprajníkov (alebo závistlivcov?).
Margot, želám Vám veľa lásky,šťastia a spokojnosti.

Žabinka, dakujem velmi pekne,
keby mi niekto tak dva rocky dozadu predpovedal, ze ja budem mat tretie dieta, tak by som ho asi vysmiala, naozaj, brala som tuto etapu pre mna ako uzavretu, mam dve deti a hotovo, lenze zivot si zahral takuto hru, ja som spoznala uzasneho cloveka, ktory by pre mna a moje deti zniesol aj modre z neba a strasne tuzi po vlastnom dietati a ja viem, ze z neho bude vyborny otec a kedze moje deturence, vlastne dcera je uz dopela a syn bude mat 18 rokov v lete, su uz velke, zrazu som zmenila nazor a rozhodla som sa, ako rozhodla, netvrdim, ze cakam, ze bude vsetko idealne, nie som uz ziadna naivka, ale velmi sa tesim a teraz si zelam, len aby bolo zdrave, nic ine si neprajem viac. Aj ja poznam vo svojom okoli cerstve mamicky v mojom veku a nemaju ziadny problem, tak dufam, ze aj u mna bude vsetko ok. Este raz dakujem a aj tebe zelam vsetko naj,M.

Margot, keď sa moja sestra vydávala mala 37 rokov a kedže dovtedy nemala detičky po roku sa jej narodila ako prvorodičke úžasná dcérka. potom by aj pristala na druhé bábätko, ale akosi to nešlo. Keď ako 43 ročnej jej povedali,že čaká druhé dieťatko bola tým aj dosť zaskočená. Po dovřšní 44 rokov sa jej narodil krásny chlapček, zdravý a riadky "docentík".Prajem aj Tebe z celého srdca, aby Ti to vyšlo, lebo tak ako sestra omladla, by som dopriala každej žene.