Lili73,tak ta teda vitam na porade,a dakujem aj za vsetky povzbudive slova pre nas vsetky,co sme v poslednom case prezili tazke dni koli potomkom.
mas pravdu,ja uz som chvalabohu trochu nad vecou-to co sa stalo vratit aj tak nemozem,trapi ma len,ze este nemam ziadne dieta.
ale ked uz viem kde je problem,nesnazim sa vobec otehotniet,skor naopak-aj teraz mi moje dni uz veeeeelmi meskaju,ale nemam priznaky a s muzom si davame na to velky pozor.no aj tak,modlim sa,aby som tehotna nebola,lebo to by zasa oddialilo operaciu,iste by to zase nedopadlo uspesne a ja by som znova prezila slzave obdobie,na ktore uz teda vazne naladu nemam-test nerobim,ved 2.2. uz som objednana k zenskemu,tak uvidime.
teba chyta nostalgia lebo je to este dost cerstve.uvidis,ze to vyriesi cas.
ak mam sudit podla seba-nezabudnes nikdy.nikdy.....ale cas ti pomoze vidiet v tom aj to pozitivne,pochopit,preco to tak malo byt.a skor sa s tym vyrovnas.a cas ti da zaroven novu nadej,ze este je tu sanca,ak neprepadnes uzkosti a depresiam.
po dvoch potratoch sa snazim drzat vety,ktorou sa riadi moja mama vo vsetkych zlozitych situaciach-
prekonat sameho seba.
je to veeeelmi tazke,ale da sa to,chce to len cvik a disciplinu.moja mama je toho zivym dokazom.obdivujem ju ,ze dokaze riesit aj neriesitelne.