V minulosti sme si u SEA, v zmysle vtedy platnej legislatívy (Zákon č.70/1998 Z.z., §36 ods.3, písm. a) ), objednávali tzv. overenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení za odberným miestom. Toto sme robili v našom spoločenstve do roku 2005.
Pri výpočte mernej spotreby tepla na vykurovanie domu SEA počítala jej hodnotu vzťahovanú na tzv. mernú plochu objektu. Merná plocha objektu bola pritom počítaná z vonkaších rozmerov zastavanej plochy t.j. dĺžka x šírka x počet vykurovaných podlaží. Bolo to zrejme dané jednotnou metodikou SEA, aby sa jednotlivé domy dali medzi sebou porovnávať, napr. v rámci rovnakej stavebnej sústavy.
Pri výpočte mernej spotreby tepla pre vykurovanie viacerí používajú tzv. vykurovanú plochu domu, a preto môžu v rámci porovnávania vznikať z toho titulu disproporcie. Vykurovaná plocha domu pritom je obvykle chápaná ako súčet podlahových plôch bytov + plochy ostatných vykurovaných priestorov domu.
Ja osobne doporučujem počítať mernú plochu podľa definície SEA s tým, že je k nej ešte potrebné pripočítať plochu vykurovaných miestností v suteréne domu, napr. sušiareň, kancelária, a pod. Podľa takto vypočítanej plochy je možné potom sledovať napr. vývoj mernej spotreby tepla pre ÚK, prípadne ho porovnávať s normatívom alebo aj s podobnými domami.
A ak chceme byť úplne dôslední je možné ešte mernú spotrebu vztiahnuť aj na dennostupne vykurovacieho obdobia, obvykle roka - samozrejme za predpokladu, že ich máme k dispozícii.

Ilustrujem to celé na príklade nášho domu v roku 2003.
Východzie hodnoty :

1. - počet dennostupňov .... 3500,3 ˚D
2. - merná plocha domu ...... 3558 m2
3. - spotreba tepla pre ÚK ... 719 GJ

z toho po jednoduchom výpočte dostávame relevantné hodnoty mernej spotreby pre ÚK:

merná spotreba tepla na vykurovanie ................................. 56,1 kWh/m2
merná spotreba tepla na vykurovanie (vztiahnutá na 1˚D ) ..... 16,0 Wh/m2 ˚D

Celé toto som uviedol len kvôli tomu, že ak sa chceme porovnávať mali by sme mať jednotné noty t.j. jednotnú vzťažnú základňu.

Má niekto ďalší informácie ohľadom úspor po zavedení, modernizácie, zavedení meracej techniky, ...?

Po započítaní všetkých nákladov nám to vyšlo takto:
Cena za GJ: 494,1265.- Sk
Cena za m3 TUV: 166,234976.- Sk

máme 3464 m2 plochu a spotrebovali sme 713,88 GJ.

Pred rokom 2003 to bolo :
1998 - 1245,3
1999 - 1203,2
2000 - 1177,7
2001 - 1227,2
2002 - 1189 v novembri sme začali robiť reguláciu v 1 vchode
2003 - 1060, koncom roku dokončené vo všetkých vchodoch
2004 - 749,5
2005 - 788,533
2006 - 713,88

Podľa tu zverejnených údajov mernej spotreby tepla mi vychádza u jednotlivcov nasledujúca spotreba.

• Miko 0,179 JG/m2
• Zivan 0,202 JG/m2
• Orim 0,206 JG/m2
• Jumil 0,242 JG/m2
• MiroES 0,270 JG/m2
• Svojar 0,391 JG/m2
• Navrátilová 0,438 JG/m2
• GabiZ 0,647 JG/m2

Je to často dané polohou obce (juh, sever), a nie len zatepľovaním a inými opatreniami. Dôležité je, že robíme všetko pre to (záleží od peňazí), aby ta spotreba bola čo najnižšia a zachovaná tepeľná pohoda pre ľudí.

Sama som zvedavá čo urobia PRVN a zateplenie s myslením našich členov. Môžeme porovnať a podľa toho sa lepšie orientovať v tom čo ľudia potrebujú k motivácii a hospodárnosti.

uvidíš to po prvom roku platieb.

Jumil (príspevok #25),
len pre upresnenie, hodnota ktorú uvádzaš pre náš dom je z roku 2003 a uviedol som ju v príspevku
http://www.porada.sk/showpost.php?p=418530&postcount=22
len ako príklad pre výpočet mernej spotreby objektu.

Všetky hodnoty za roky 1994 - 2006 som uviedol spolu na inom mieste :
http://www.porada.sk/t43881-p2-priem...tml#post394734
Konkrétne pre rok 2006 to je teda 0,115 GJ/m2.
Svoj vplyv tu má samozrejme nielen zemepisné či polohové situovanie domu a jeho zateplenie, ale aj výrazne miernejšia zima 2006/2007.

Vplyv tohoročnej miernej zimy je možné ešte lepšie názorne ilustrovať napr. aj na porovnaní nie podľa spotreby počas jednotlivých kalendárnych rokov ale počas vykurovacích sezón (t.j. od jesene do jari). Ja som to pre náš dom urobil za roky 2000 až 2007 a výsledok je v priloženej excelovskej tabuľke aj stĺpcovom grafe !

Poznámka : Pre úplnosť uvádzam, že spotrebu 1. polroku 2007 som bral podľa skutočnej spotreby za 01.-03.2007 a k tomu som ešte pripočítal odhadom určenú spotrebu za 04.2007 (v máji už sa hádam nebude kúriť) !

Takže od budúceho roka sa nebudú môcť predávať byty bez energetického certifikátu. Teraz sa už všetci hádam budú snažiť o kompletnú obnovu s následnou úsporou energií.

http://www.tvojepeniaze.sk/sk_phypo....3_sk_phypo_p01
Možno Vám to pomôže práve k obnove bytových domov... na motiváciu super.

Ešte by si mohol uverejniť koľko Vás je bytov a o akej vykurovacej ploche sa bavíme. Vďaka. Ak by si bol taký zlatý, skús aké opatrenia ste realizovali medzi jednotlivým znižovaním spotreby. Tie grafy sú super. Peknučké....

Požadované údaje sú uvedené v tabuľke v prílohe príspevku :
http://www.porada.sk/t43881-p2-priem...tml#post394734
Pre úplnosť zopakujem :
- 7 poschodový činžiak s 2 vchodmi
- 46 bytov (18 ... 3-izbových, 14 ... 2-izbových, 14 ... 1-izbových)
- merná plocha 3558 m2

Vykonané opatrenia :
- 1998 :hydraulické vyregulovanie + montáž termostat. ventilov
- 2001 : montáž pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov
- 2005 : komplexné zateplenie domu (plášť + strecha)
- 2006 : zateplenie stropu v suteréne (čiastočné)
- 2006 : repasia okien na chodbe (montáž izolačných dvojskiel)

Zaujalo ma.... okrem iného samozrejme ...zateplenie stropu (čiastočné)..ako mám tomu rozumieť? Sú tam možné úniky tepla? Vieš, keď ho "nepustíš oknom, ujde dverami". Obrazne napísané. Potom repasia okna... to máte železné rámy, alebo drevené? Darmo dáme izolačné trojsklo keď sú rámy "zrasované". Aj ja som zvažovala repasiu, v rámci "úspornejších opatrení", ale nakoniec, nové je len nové. Kompletne. Aj záruka keď sa zváži. Ale úspory máte v dome super.

Čiastočné zateplenie stropu v suteréne znamená, že sme zateplili strop len v niektorých miestnostiach - spravidla tých, ktoré nie sú temperované a kde je najnižšia teplota. V temperovaných miestnostiach sme stropy zatiaľ nezatepľovali - sušiareň, dielňa, kancelária, mangľovňa. Nedoporučujem však prestať temperovať miestnosti v suteréne, kde to bolo naprojektované a kde sú osadené vykurovacie telesá. Je to z hľadiska možných úspor síce lákavé, ale môže to mať vplyv na tepelnú stabilitu domu, vznik tepelných mostov a samozrejme zhoršenie kvality bývania v prízemných bytoch.

Repasia okien : sú to klasické drevené okná na schodištiach, kde sme vonkajšie sklo vymenili za izolačné dvojsklo a naviac dali zafrézovať do rámu silikónové tesnenie. Predtým sme už v minulosti dali zrepasovať zatvárací mechanizmus okien - nové pánty. Vzhľadom na postačujúcu nižšiu teplotu na schodišti je to podľa našich skúseností úplne postačujúce a ekonomickejšie riešenie ako nové okná. Samozrejme záleží vždy od ich stavu, či je možné toto riešenie použiť.

Ešte by som doplnil k príspevku #32 dve opatrenia, ktoré som v rýchlosti zabudol :

- 2001 : výmena predných vchodových dverí za drevené
- 2005 : výmena zadných vchodových dverí za plastové

Výmenu okien v bytoch si riešia vlastníci sami, pričom v súčasnosti je zo 144 okien v bytoch vymenených asi 2/3.

Tak nejako to nevychádza ani mne, preto že:
- ak ste spálili 35 683 m3 ZP potom pri kondenzačných kotloch (uvažujem s celoročnou účinnosťou 97%) a príslušnej výhrevnosti paliva ste spotrebovali 1184 GJ, teda fakticky ako pred vybudovaním vlastnej kotolne, vyregulovaním, termostatizáciou a inštaláciou slnečných kolektorov! Ak ste na ÚK spotrebovali 714 GJ, potom na ohrev vody ste spotrebovali 470 GJ. To prestavuje mernú spotrebu tepla na ohrev 1 m3 vody 0,198 GJ. Bežná spotreba je však cca 0,27 GJ/m3. Rozdiel 0,072 GJ/m3 predstavuje dotáciu tepla slnečnými kolektormi. To sa mi však zdá málo, pretože kolektory by mali byť navrhnuté tak, aby kryli cca 65% celkovej potreby tepla na ohrev TÚV. Vám kryjú necelých 27 %!
Naopak údaje za vykurovanie sú nejaké príliš super. Pri spotrebe 714 GJ a vykurovanej ploche 3 465 m2 je spotreba merná tepla 0,206 GJ/m2 vykurovanej plochy. To predstavuje spotrebu 57, 22 kWh/m2 . rok, čím sa uvedenou spotrebou energie radíte medzi nízkoenergetické domy. Pri nezateplenom dome, ktorý nie je konštruovaný ako nízkoenergetický, je to vskutku obdivuhodné. Ak teda uvážim nezateplený dom s čiastočnou výmenou okien (tie však tiež niesu samospasiteľné) možno reálne počítať s priemernou mernou spotrebou 0,38 -až 0,4 GJ/m2.rok, potom ročná spotreba tepla na ÚK bude 1317 až 1386 GJ. Spotreba tepla na TÚV pri mernej spotrebe 0,27 GJ/m3 ohriatej vody je 642,0 GJ. Ak kolektory kryjú spotrebu cca 65% potom je to 225 GJ, spolu teda 1542 až 1611 GJ. To predstavuje spotrebu ZP vo výške 46 469 až 48 548 m3. Takže niekde bude naozaj chyba, alebo žijete na riadne studenom odchove, takže bez urážky, sa nie je asi čím chváliť. Preteky v úspore tepla týmto spôsobom potom považujem za nenormálne. Alebo sa mýlim vo výpočtoch?

http://www.premier-consulting.sk/index.php?page=1 Ak máte skúsenosti so slnečnými kolektormi, príp. s dotáciami od štátu, poprosím podeľte sa s nami o svoje skúsenosti, praktické či teoretické. Včera v televíznych novinách v jednom bytovom dome, v ktorom je 24 bytov to vyzeralo veľmi zaujímavo. Síce slnečnejšia lokalita ako moja, ale... zaujímavé, zaujímavé. Vďaka.

Dovolím si oživiť túto tému. Blížia sa vyúčtovania spojené so službami za užívanie bytu. Ak má niekto už nejaké informácie...

Nám to urobilo lani okolo 45 000.- Sk (odhad) šetrilo sa na teplej vode. Tento rok ešte nemám spočítaný.

Verím, že sa už dopočítali poniektorí vo vyúčtovaniach. Ja ešte potrebujem niečo doriešiť a budem zverejňovať.

Držím všetkým palce pri spracovaní vyúčtovania - nech to všetko dobre dopadne.
Ja ešte na 2 domy dorobím a hotovoooooooooooooo!
Tak veľa úspechov.