Podľa &19 ods.2písm.e/zákona č:595/2003 Z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov daňovými výdavkami sú aj výdavky podľa &6ods.1a2 vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom meste, ako je miestom v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, pričom , ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu a základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa osobitného predpisu. Výšku náhrady za spotrebované pohonné látky upravuje &7 zákona o cestovných náhradach, na ktorý sa &19 ods. 2e/ zákona o dani z príjmov odvoláva. Náhrada za spotrebované pohonné látky sa v nadväznosti na cit. ustanovenie zákona o cestovných náhradach do daňových výdavkov uplatňuje v závislosti od počtu najazdených km, cyny pohonnéj látky platnej v čase nákupu pohonnej látky a spotreby pohonnej látky uvedenej v technickom preukaze motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii motorového vozidla. Daňovník je v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením povinný dokladovať cenu pohonných látok za každý odjazdený km jazdy motorovým vozidlom, a to dokladom o kúpe pohonných látok.
Z pohľadu zákona o DPH si platiteľ dane môže odpočítať daň v rozsahu a za podmienok uvedených v & 49 až &51 zákona o DPH. Jednou z podmienok práva na odpočítanie dane je, že platiteľ použije prijaté tovary a služby na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. To znamená, že platiteľ dane si môže odpočítať daň z nakúpených tovarov /npr. z PHM kúpených do vozidla, ktoré nie je zaradené v obchodnom majetku platiteľa, avšak platiteľ ho využíva na svoje podnikanie/ v takom rozsahu, v akom použije prijaté tovary /PHM/ na účely svojho podnikania ako platiteľ.
Ing.Iveta Debnárová, sekcia metodikydani DR SR , odbor služieb pre verejnosť.
Apríl 2011