http://www.porada.sk/t200018-p33-psi...ml#post2159843

http://www.porada.sk/t200018-p33-psi...ml#post2159908

Potešilo ma pokračovanie témy, keď som ju zazrela v prehľade zaujímavých tém, tak som neodolala..

Skôr ako sa dostanem k tomu, o čom sa má písať v tejto téme, nemôžem si odpustiť reminiscenciu na jej predchodkyňu. Do nej som s chuťou prispievala o strastiach a slastiach spolužitia s mojou havou. A prispejem aj do tejto v dvoch bodoch.

1. zdravotná starostlivosť a zdravotné problémy mojej havy
2. socializácia

Ad. 1
Asi tak dva roky do zadu som písala, že moja hava mala problémy s ekzémom. Liečila som ju a liečila, ako prikázal veterinár. Mastila som ju lektvarmi a kŕmila tabletkami. Začala priberať a efekt mizerný. Lokálne jej vypadala srsť, našťastie aj dorástla. Po asi roku aj pol som zmenila veterinára. Ten chcel havu vyšetriť ako kedysi politikov v štátnych zdravotníckych zariadenia. S tým rozdielom, že tie vyšetrenia neboli zadarmo. Dohodli sme sa na kompromise takom, že pôjdeme na to postupne. Vylúčili sme to, čo zistil predchádzajúci veterinár a pracovali na vylúčení ďalšej najpravdepodobnejšej príčiny. Veterinár prehlásil, že on to vidí na alergiua v prvom rade treba zmeniť stravu. Z proplanka jahňacieho, sme prešli na eukanubu rybaco-zemiakovú! Veterinár mi zakázal dávať have čokoľvek iné. Nuž, vše som neodolala psím očiam a sem tam som jej pridala niečo z mojej stravy. Ťahalo sa to, raz to bolo lepšie, raz horšie. Potom som sa naštvala a have som nedala okrem granúl nič iné. Keď som bola havu strihať, kozmetička zahlásila, že hava má kožu zdravú, bez akýchkoľvek ložísk. A aby som efekt stravy overila, zas som jej dala zopár raz pamlsky z moje stravy. Ekzém sa je znovu objavil na labkách. Takže v súčastnosti je hava na granulkách. A keď je niečo zavonia a dranká odo mňa niečo pod zub, dostane jednu dve granule.

Ad. 2
O socializácii môjho psa s okolím by som mohla napísať romány, ale vystačím si s tým podstatným. Ja som sa dokonale socializovala s mojou havou a dúfam, že aj ona so mnou. A písanie o našej socializácii ešte zostručním tak, že po štyroch rokoch sme s havou ako jedno telo a jedna duša. Pritom sa ani nepusinkujeme, ani spolu nespávame. Žijeme v spoločnej domácnosti a sme k sebe tolerantné, ako sa to dá medzi človekom a zvieraťom.
To je všetko. Ale pretože časy tie sa menia, tak zajtra možno dovidenia ...

Nekričí, pýta sa. A ja tiež: čo je to hava?

Nechcem kaziť tému, vymažem?

To nie je dôležité, či hava, či havo, my, čo psíkov chováme, vieme o čom to je. Radšej buďme radi, že máme tému a môžeme si radiť.
Tiež mám skúsenosti so stravou, ako môže vplývať na zdravotný stav psíka. Náš pes mal problém s análnymi žľazami, zahnisala mu jedna, lebo sa mu žľazy nedostatočne vyprázdňovali. V tom čase mal už tretie granule, Arden Grange, ktoré patrili k tomu lepšiemu. Predtým sme skúšali rôzne značky, napr. Acana, Purina Pro Plan. Z Acany pacifica mal nádhernú čiernu lesklú srsť, sfarbenú až do modrasta, purina mu ju trochu farbila do hnedasta, ale ani jedna značka nám so stolicou nepomohla. Na to, aby sa mu problém nevrátil, sme potrebovali tuhú stolicu, ktorú peso dosiahol až pri Eucanube. Dodnes mu miešam Eukanubu pre španielov s eukanubou senior, ktorá mi ostala ešte po našej starej dáme. Sú možno ešte iné granulky, ktoré by mu dobre robili, ale už radšej neskúšam, pre neho to bol bolestivý zážitok pri čistení žľazy. Mlsky dostáva iba sušené kačacie kostičky, alergiu nemal nikdy. Občas neodolám a hodím mu do misky kúsok surového mäska, alebo z polievky kúsok vareného hovädzieho, ak je vývar menej slaný, aj granulky občas ochutím.

... keďže už viete, že máme doma ďalšieho člena rodiny ... volá sa Walie ( Walika bolo dlhé ... ale počúva aj na toto ..) ... má 5 kg, je drobná, s veľkým apetítom, so zdravým sebavedomím teriéra ... ale .. iba doma ... vonku sa bojí všetkého ... najviac áut .. detí, ktoré hlasno hovoria ... kostolných zvonov ... metly ... už sa neplazí ako predtým, ale stále sa trasie od strachu, ostáva stáť ... alebo najnovšie, naberie kurz: domov ... a tým jej malým cupitajúcim nôžkam ledva stačíme ... nedá sa zastaviť ... panika ... a uteká ... snažíme sa ju upokojiť, ale trasie sa až dovtedy, kým neprejde cez vchodové dvere ... preto chodievame vonku ako nočné motýle ... za tmy, ticha, keď ešte, alebo už, všetko spí ... a cez deň na blízky kopec ... tam je zase v strehu a rieši iné zvuky ... ale je to oveľa lepšie ... viem, že ju ešte nemáme dlho, a potrebuje čas ... a veľa povzbudzovania ... len máme aj druhého dvakrát takého veľkého chlpáča ... je to múdry psík ... cíti, že Walie nie je v poriadku ... a tak to zatiaľ nerieši ... dáva na ňu pozor pred ostatnými ... len je to teriér ... do misiek si zatiaľ nepozerajú ... o hračky sa nehašteria ... len dokedy? ... myslíte, že robím dobre, ak sú spolu po celý deň? ... má s tým niekto skúsenosť? ... ide o West highland white teriérov ... a títo, ako správni teriéri, vedia potrápiť ...

Majka, som rada, že sa malej Walie zlepšil zdravotný stav. Ona sa ešte dlho bude vonku báť, lebo nebola asi zvyknutá, možno ju aj auto niekde buchlo. Náš zase nebol zvyknutý dnu. Keď som ho prvý raz musela chvíľu nechať v dome (robila som v záhrade a všade mi za zadkom sedel a nedovolil mi nič robiť), tak nám dodriapal stenu pri dverách, potom poskákal po gauči a po stole v kuchyni, až nakoniec vyskočil otvoreným oknom von na betónový chodník. Ešte teraz nevie byť doma sám a v pohode, vždy vidno v chodbe stopy na dlažbe pocapkané, keď prídeme. Asi slintá alebo labky sa mu "potia", ja neviem. Predvčerom sme potrebovali niečo vybaviť, tak snáď prvý raz bola chodba čistá, pekne sedel a čakal asi 2 hodiny. Naša stará dáma mu občas sadla do pelieška, ale on bol vždy lord, nechal ju, nech sa vytešuje. Naši spolunažívali dobre, nikdy nedošlo k nijakej trenici, predsa len, ona bola o dosť staršia a pokusy o hry odmietala. Okrem toho, naše psy boli samé spolu málo, ja už som nechodila do roboty, keď som ho vzala k nám. A ak boli sami, viac ako 2-3 hodiny nie. Havko a havka sa znesú. Nepoznám však teriérov, ale čítala som Robina od Fríbovej, takže tuším, čo ťa asi čaká. Treba vydržať, postupne ju budeš zvykať aj von, ona to vycíti, že ju chrániš a časom ten strach prejde. Silno držím prsty a hoď fotečky do albumu, nech vidíme krásavicu.

Mám skúsenosť, že strach a negatívne skúsenosti u psíka pretrvávajú veľmi dlho. Záleží aj od povahy, aj od konkrétnych zlých skúseností.Moja psíčica dodnes (mám ju 11 rokov) zle zvláda niektoré situácie. Napr. sa bojí, že ju opustím. Keď odídem z domu na 2-3 dni, nežerie. Darmo sú s ňou deti, ktoré pozná rovnako dlho ako mňa -drží hladovku. Taktiež granule musia byť stále v miske. Jedáva len večer, ale akonáhle sa navečeria, príde si pýtať ďalšiu dávku. 24 hodín trčia v mise-ale musia tam byť. Asi taká logika, že tu mám jedlo, tu ma chcú. Neznáša prudké pohyby v našej blízkosti - do prudko gestikulujúceho človeka skočí a telom ho odtláča od toho druhého. Nehryzie, nevrčí, nešteká, len odtláča. Toto jej chovanie sa mi nepodarilo zmeniť, tak ho rešpektujem a hlavne dávam pozor, aby taká situácia nenastala. Pri venčení napríklad zmením smer, ak ide oproti nám hlučná skupinka. V rodine sme na to zvyknutí, návštevy upozorníme a usadíme ďalej od seba, ako je psia bezpečnostná zóna. Keď som ju to neodnaučila, tak jej nedám príležitosť sa prejaviť.
Ku havovi so zlými skúsenosťami treba veľa lásky, trpezlivosti a predvídavosti, aj tolerancie niektorých prejavov. Základná výchova, to áno, tá musí byť.

Máš pravdu, dlho majú svoje rekacie fixované. Náš pes napríklad ide piť vždy tak, že sa zakráda a striehne, či sme tam. Vtedy ostaneme stáť v pozore ako sochy a čakáme, kým sa napije. Ak sa pohneme, prestane piť. Ja viem, že sa napije, keď je smädný, aj keby to bolo o hodinu, ale je v strese. On potrebuje, aby pri ňom niekto bol, keď žerie a pije. Sadne k miske s granulami a čaká. Musím povedať, no papaj, až potom začne. Ktovie, ako sa v ranom veku dostával k jedlu.

Ahojte, dufam, že som trafil tému... Chcel by som sa opýtať, či niekto máte skúsenosti s obojkom proti štekaniu. Viacej sa mi pozdáva ten čo vytvára po zaštekaní psa zvuk ako ten elektrostatický...
Náš pes začal doma, keď sme v práci vyštekávať. Už mi to pár susedov potvrdilo. Doteraz to nerobieval, maximálne pár krát zbrechol ak bol nejaký buchot v paneláku.. Keď sme doma, je všetko v poriadku.. Samozrejme si štekne, ak dole pod balkónom vidí cudzích (a hlavne veľkých) psov, alebo ide po ceste auto s hrkotajúcou károu.. Po napomenutí prestane, maximálne ho zavoláme dovnutra kde prestane štekať úplne.
Problémom štekania je pravdepodobne debilný sused, čo býva pod nami.. V priebehu posledného roka mi nezávisle na sebe 3-aj iní susedia povedli, že ho počuli ako "vymňaukáva" na balkóne keď sme v práci, prípadne vyškrabkáva po stene a podobné sprostosti robí... Samozrejme, že mu to nikto otvorene nepovie a ja na to nemám dôkaz.. Ak je to pravda, tak sa ani psovi nečudujem, že je na nervy chudáčik... . Ale pre pokoj v bytovke uvažujeme nad tým obojkom...

... idem sa s Vami podeliť ... mám dilemu ... obaja havenkovia sa majú celkom dobre ... Wallie si podmanila celou svojou osobnosťou ( ... aj keď je drobná, musíte s ňou vždy počítať ... toto vám ako prvé napadne, ak si ju všimnete ... a ak si ju nevšímate, príde a ozve sa tým svojím spevavým brechotom ( ... ona skôr vyje ako breše ... také uhuuujúúúúúj ...) ... všade sa tlačí ako prvá ...) aj toho nášho chlpáča ( v jednom kuse sa hrajú ...) ... má stále veľký apetít, a zdravé sebavedomie teriéra = ale iba doma ... vonku, síce chvostík ešte nemá vzpriamený ... ale zvuky rieši dookola, dookola ... a potom naberie svoj kurz a utekáááá ... neurobí si ani poriadne svoju potrebu ... je v strese, nakoľko je vonku blato a po kopci sa nedá chodiť ... rozmýšľam, keďže zima je už tu: že asi vyskúšam zmeniť chodenie vonku na dve vôdzky ... že to zmením na jednu vôdzku pre oboch ... čo poviete ...? ... havky budú chodiť vedľa seba a možno sa tým pomôže ... bude to ale riadne obmedzenie pre oboch .. či? ... hoci dnes ubehol štvrtý týždeň odkedy ju máme ... doma ... nemôžem očakávať zázraky ... len je to také zlaté stvorenie a nemôže sa v pokoji ani ...

... a potom, čo už musím riešiť, je rozhodnutie, ktoré je mi veeeľmi proti srsti ... aj keď ju už nenechám ďalej rodiť ... kastrácia je pre mňa taký radikálny zákrok ... rezanie takého drobátka, ktoré len nedávno zbieralo, a ešte aj zbiera sily, aby bolo fit ... vyberanie štichov po 12 dňoch ... je to pre mňa ozaj dilema ... akotak lúskam tento problém na nete, ani zverolekári nie sú jednotní ... polovička je za a polovička proti kastrácii ( tí druhí vidia nato dôvod iba v prípade zdravotných problémov ...) ... celá rovnováha hormónov je narušená ... a na dôvažok: iba na cca 45% je "záruka" že v našom prípade nedôjde k ťažkostiam ( zápaly, falošná gravidita a pod.) ... no existuje aj sterilizácia, kde ( pripojím link ( dolu nižšie): http://www.irskyseter.sk/clanky.php?i=131&c=kastracia ..) keď sa fenka bude naďalej hárať, len bude neplodná ... bude mať svoje dni ... hormonálna rovnováha nebude narušená ... nebudeme riešiť potravu ako pre kastrátov ... žiadne rezanie ... len tieto informácie mám len z netu ... aké máte s tým skúsenosti? ... a tak mám potom ďalšie otázky ... ako prebiehajú dni, keď sa fenka honcuje ( hára ...?) ... mali sme doma iba psíkov a veru vôôbec neviem aké to je ... je také háranie pre fenku obťažujúce? ... stretávame na prechádzkach aj fenky, ktoré sú pomaly zúrivé, ak sa k nim priblíži psík ... aké to je doma? ... ako to zvládate? ... nosievajú gaťky ... ??? ... a chcú ich vôbec nosiť? ... keď sme boli pre Wallie vo Zvolene, tak som jej deň pred tým aj jedny kúpila, ale dvojky ... tie najmenšie sú nulky ... aké sú? ... tie gaťky ... je dôležité z akého sú materiálu? ... ? ... ? ... či?

Maja- neuvazovala si pri fenke, aspon teraz zo zaciatku zamedzit haranie antikonc.injekciou?

Co sa tyka vencenia na jednom voditku, ja neviem, ako by to bolo, nemam take voditko, ako bude pes znackovat.

Skor by som vencila na dvoch flexinach v jednej ruke.

Co sa tyka gatiek, viem, ze davaju aj pampersky, aj kupuju slipky pre malickych chlapcekov v cinskom obchode, tam su malilinke gatky a davaju intimky dnu, ale ci to pes nestiahne, to by som asi neriskovala.

Viem, ze feny od seba psov odhanaju, pritulne su asi len 3-4 dni pocas harania.

Niekde, kde maju F+P, davaju jedneho na cas vencenia inde, napr. k rodicom, kde je psik zvyknuty.

So su len postrehy z okolia, osobnu skusenost nemam

... idem polúskať na nete niečo o tej injekcii ... ďakujem ...

P.S:
... a pripojím link: http://www.havko.sk/forum/veterinarn...raniu-bezpecna ... takže názor nášho pána doktora tu mám ... a ten nie je celkom za ...

pri nej fenka vobec nehara.No, su to tiez hormony.....ale nejake riesenie aspon na par mesiacov to je.

http://www.chovatelia.sk/forum/viewt...hp?f=34&t=5298 ... no ešte si to premyslím ... zatiať som našla na nete názory na skôr nie ako áno ... ale inak pekne ďakujem ... si zlatá ...

Vies, ani jedno riesenie nie je idealne, ale ked nechces, aby bola naktyra, riesit to musis. len najst pre seba to mensie zlo.


Maja ten link hovori uz o "potratovej injekcii" to nie je ta co som ti pisala ja, najdem link a prripojim.

Majka, tak ta injekcia na potlacenie harania sa vola depopromone.
nasla som aj diskusiu na nete- odpoveda tam dobry veterinar-))http://www.havko.sk/forum/veterinarn...raniu-bezpecna

No, ma to svoje vedlajsie ucinky, ako sa tam pise, musis si sama zvolit, co je pre tvoju fenku momentalne mensie zlo.

U feniek je to radikalnejsie ako u ludi, neexistuje tolko moznosti ochrany pred brezivostou. Bud tie injekcie, alebo sterilizacia, alebo uplne oddelenie od inych psov pocas harania, pripadne hrčanicna situacia- "potratova" injekcia,len niektore fenky malych plemien uz haraju, ale viditelne priznaky nie su. Drzim prsty.

... ten link som už uviedla vo svojom predchádzajúcom príspevku ... a názor nášho pána doktora nie je za ... ako čítam ... takže posunutie ovulácie ... týmto smerom nepôjdem ... ale vďaka ... za radu ...

Majka, som rada, že sa máte dobre. Ako som ti už v odkaze napísala, my sme taký problém nemali, naša dáma bola už tak stará, že nehárala, takže sme nakrytie psom nemuseli riešiť. Môj osobný názor na kastráciu je asi ojedinelý, ja by som nedala, ale ustrážila alebo oddelila na potrebný čas. Aj moju dámu som ustrážila, síce mala pár krát falošnú brezivosť, ale prežili sme to. Ak to ustrážiť nejde, volila by som nejakú šetrnú kastráciu fenky. Teraz toto jej prvé (u teba) háranie fenečky nejako prečkaj a na tých pár dní, myslím, že je to od 11. dňa, kedy by ju mohol havko nakryť, daj psíka (nie fenku) niekomu do opatery. Potom neskôr, po dohode s vetom jej daj napríklad podviazať vaječníky.
Injekcie, akékoľvek hormonálne, by som nevolila, iba jeden raz sme jej dali pichnúť na falošnú brezivosť, a veru nikdy viac. Radšej sme to po iné roky vydržali, bola roztomilá, ako si zvolávala "šteniatka" na papanie, potom si aj sama pila mliečko, ale sme jej nedovolili, dávali sme obklady na mliečne žľazy.
O dvojitom vodítku som ti tiež už písala, nám sa neosvedčilo, takže sme ich obidvoch vodili na samostaných flexivodítkach. Podľa potreby som priťahovala alebo púšťala ďalej. Každý psík má iný temperament.
Pri jej háraní sme doma používali maličké chlapčenské slipky, upravené na tento účel, ja som vo vrchnej časti urobila pár otvorov, cez ktoré som prevliekla šnúrku a po oblečení som jej šnúrku zaviazala okolo telíčka. Môžeš nechať aj pôvodnú gumu, ak je voľná, stiahneš. Z vonkajšej strany slipiek som našila tesne pod vystrihnutým otvorom na chvostík kus nepremokavej látky, mali sme asi 5 takýchto slipiek a neustále sme ich prali a vymieňali. Naša sa aj cez to (ňufákom si potrebnú časť odhrnula) vedela čistiť sama, ale nikde nič nezašpinila. Raz sme jú po príchode z práce našli "vyzlečenú", no nezamazala nič, akurát sme deku z pelieška vyprali. Pri háraní sme doma trochu viac upratovali, ale to bolo všetko.

Jej, naozaj, prepac, nevsimla som si ten link, len ten druhy o "potratovaj" injekcii.
Majka, co ti on odporuca? Myslim, ze tvoja fenka je specificky pripad, urcite uz ma odrodene na 3 psie zivoty.

Ja by som to konzultovala este aj s inymi veterinarmi, aj ich nazory sa roznia. za dalsi nazor nic nedas.