Prečo ročné zúčtovanie
<O:p</O:p
Zákon č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení zákona č. 718/2004 Z. z., zákona č. 305/2005 Z. z., zákona č. 352/2005 Z. z. a zákona č.660/2005 Z.z. (ďalej len „zákon“) zavádza do systému zdravotného poistenia pojem ročné zúčtovanie poistného.
<O:p</O:p
Podľa zákona sa poistné platí na báze celoročných príjmov poistenca. Počas jednotlivých kalendárnych mesiacov sa platia preddavky na poistné, úlohou ročného zúčtovania je vypočítať poistné za celý kalendárny rok. V ročnom zúčtovaní sa vypočítané (celoročné) poistné porovná s preddavkami, ktoré platiteľ zaplatil počas roka. Ak poistné je vyššie ako úhrn preddavkov, platiteľ poistného má nedoplatok, ktorý musí uhradiť zdravotnej poisťovni. Naopak, aj poistné vypočítané v ročnom zúčtovaní je nižšie ako úhrn preddavkov, platiteľ poistného má preplatok, ktorý mu zdravotná poisťovňa musí vrátiť.
<O:p</O:p
Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO)
<O:p</O:p
SZČO platia v priebehu roka preddavky, výška ktorých je buď odvodená z ich minuloročných príjmov alebo – ak v minulosti nepodnikali – si SZČO určia výšku preddavkov sami.
<O:p</O:p
Zmyslom ročného zúčtovania SZČO je vypočítať poistné z príjmov, ktoré SZČO dosiahla za rok, ktorý sa zúčtováva. Spravodlivo sa tak vypočíta poistné z príjmov za zúčtovávaný rok, výška poistného nie je ovplyvnená bývalými príjmami. Je to porovnateľné s daňovým systémom a daňovými priznaniami.
<O:p</O:p
Všetky SZČO musia povinne vykonať ročné zúčtovanie. Nie je podstatné, či činnosť skutočne vykonávajú, nie je podstatné, či dosahujú príjmy, nie je podstatné, či dosahujú zisk alebo majú stratu.
<O:p</O:p
SZČO, ktorý podniká popri zamestnaní, musí takisto vykonať ročné zúčtovanie – a to sám, nemôže o vykonanie ročného zúčtovania požiadať zamestnávateľa.
<O:p</O:p
Poistenci podľa § 11 ods.2 zákona (samoplatitelia)
<O:p</O:p
Samoplatitelia platia počnúc septembrom 2005 preddavky, výšku ktorých si určujú sami, obvykle v zákonom stanovenej minimálnej výške 575 Sk.
<O:p</O:p
Podľa § 13 ods.7 zákona s prihliadnutím na § 31 ods.9 zákona, je vymeriavací základ samoplatiteľa za rok 2005 určený ako úhrn príjmov podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou príjmov z prenájmu a príjmov zdanených zrážkovou daňou (v praxi pôjde najmä o príjem z dohôd o vykonaní práce). Sledujú sa príjmy dosiahnuté v čase medzi 1.septembrom 2005 a 31.decembrom 2005 v čase, kedy bol poistenec považovaný za samoplatiteľa.
<O:p</O:p
Podľa § 19 ods.1 písm. a) bod 2. zákona nemusí vykonať ročné zúčtovanie poistenec, ktorý bol v roku 2005 v čase medzi 1.septembrom 2005 a 31.decembrom 2005 samoplatiteľom, ak v tomto čase jeho príjem podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou príjmov z prenájmu a príjmov zdanených zrážkovou daňou, nepresiahol polovicu úhrnu minimálnych miezd. Suma minimálnej mzdy na tento účel je daná ako 6500 Sk za každý celý kalendárny mesiac.
<O:p</O:p<O:p</O:p
Podľa § 31a ods. 2 zákona nemusí vykonať ročné zúčtovanie poistenec, ktorý bol v roku 2005 od 1.januára 2005 do 31.augusta 2005 poistencom štátu a v čase medzi 1.septembrom 2005 a 31.decembrom 2005 bol samoplatiteľom, ak v tomto čase jeho príjem podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou príjmov z prenájmu a príjmov zdanených zrážkovou daňou, nepresiahol polovicu úhrnu minimálnych miezd (typický príklad – dobrovoľne nezamestnaná osoba, rozhodujúca je výška jej príjmu od septembra do decembra 2005).
<O:p</O:p
Naopak ročné zúčtovanie musí podať poistenec, ktorý bol v roku 2005 v čase medzi 1.septembrom 2005 a 31.decembrom 2005 samoplatiteľom, ak v tomto čase jeho príjem podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou príjmov z prenájmu a príjmov zdanených zrážkovou daňou, presiahol polovicu úhrnu minimálnych miezd.
<O:p</O:p
Príklad
<O:p</O:p
Pani Alžbeta je „domáca“. Do 31.augusta 2005 za ňu platil poistné štát. Od 1.septembra 2005 je považovaná za samoplatiteľa. Od septembra do decembra 2005 platila mesačné preddavky 575 Sk.
<O:p</O:p
Pani Alžbeta si zarába formou dohôd o vykonaní práce. Ak jej príjem z dohôd, vyplatený a zúčtovaný za mesiace september až december 2005 bude maximálne suma 13000 Sk, ročné zúčtovanie podať nemusí. Ak ale jej príjem bude 13001 Sk a viac, ročné zúčtovanie musí vykonať.
<O:p</O:p
Príklad

<O:p</O:pPán Rudolf bol počas celého roka tzv. dobrovoľne nezamestnaný – nebol ani zamestnancom ani SZČO a nebol ani nezaopatreným dieťaťom, ani poberateľom dôchodku, ani evidovaným uchádzačom o zamestnanie atď. Mal len príjmy z dohôd o vykonaní práce. Podľa zákona č.580/2004 Z.z. v znení zákona č.718/2004 Z.z. účinnom v čase od 1.januára 2005 do 31.augusta 2005, bol v uvedenom čase poistencom štátu.

<O:p</O:pPodľa zákona č.580/2004 Z.z. v znení zákona č.352/2004 Z.z. bol pán Rudolf s účinnosťou od 1.septembra 2005 až do 31.decembra 2005 platiteľom podľa § 11 ods.2 zákona (samoplatiteľ).

<O:p</O:pPán Rudolf dosiahol v čase od 1.septembra 2005 do 31.decembra 2005 príjem z dohôd o vykonaní práce v úhrnnej výške 12500 Sk. Suma 12500 Sk neprevyšuje polovicu úhrnu minimálnych miezd (1/2 z 4 x 6500 = 13000 Sk). Pán Rudolf podľa § 31a ods.2 zákona nie je povinný vykonať ročné zúčtovanie.
<O:p</O:p
Príklad
<O:p</O:p
Pán Albert bol zamestnancom do 10.septembra 2005. Od 11.septembra 2005 je „dobrovoľne nezamestnaná osoba“, od tohto dňa si platí preddavky ako samoplatiteľ.
<O:p</O:p
Pán Albert má po celý rok 2005 príjmy z dohôd o vykonaní práce a to pravidelne každý mesiac vo výške 5000 Sk.
<O:p</O:p
Do vymeriavacieho základu pána Alberta ako samoplatiteľa sa započíta príjem z dohôd za mesiace október až december 2005. Na príjem z dohôd do septembra 2005 sa neprihliada, pretože ide o príjmy dosahované za mesiace, kedy bol súčasne i zamestnancom (viď § 14 vyhlášky MZ SR). Výsledkom je suma 3 x 5000 Sk = 15000 Sk.
<O:p</O:p
Vypočítajme limit príjmov, pri ktorom nemusí podať ročné zúčtovanie.
<O:p</O:p
V septembri bol samoplatiteľom 20 kalendárnych dní. Sumu minimálnej mzdy 6500 vydelíme počtom kalendárnych dní za mesiac september a násobíme počtom kalendárnych dní, počas ktorých bol samoplatiteľom:
<O:p</O:p
(6500 / 30) x 20 = 4334 Sk (zaokrúhľujeme na celé Sk nahor)
<O:p</O:p
Za mesiace október až december započítame sumy 6500 Sk:
<O:p</O:p
4334 + 6500 + 6500 + 6500 = 23834 Sk
<O:p</O:p
Polovica z toho a teda limit príjmov je suma 11917 Sk.
<O:p</O:p
Pán Albert za mesiace október až december zarobil na dohody 15000 Sk. Keďže je to viac, ako 11917 Sk, musí podať ročné zúčtovanie.
<O:p</O:p
Pozor, keďže bol do 10.septembra 2005 zamestnancom, od zamestnávateľa si musí vyžiadať doklad podľa § 19 ods.5 zákona a v ročnom zúčtovaní zohľadniť a vypočítať poistné i z príjmov zamestnanca (podáva ročné zúčtovanie na tlačive typu S).
<O:p</O:p
Poistenci štátu
<O:p</O:p
Podľa § 19 ods.1 písm. a) bod 1. zákona v súčinnosti s § 31 ods.9 zákona a § 31a ods.1 zákona nemusí vykonať ročné zúčtovanie poistenec, ktorý v roku 2005 nebol SZČO a súčasne v čase medzi 1.septembrom 2005 a 31.decembrom 2005 kedy bol poistencom štátu (nezaopatrené dieťaťa, dôchodca, poberateľ rodičovského príspevku atď.) a nebol zamestnancom, úhrn jeho príjmov podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou príjmov z prenájmu a príjmov zdanených zrážkovou daňou, nepresiahol polovicu úhrnu minimálnych miezd. Suma minimálnej mzdy na tento účel je daná ako 6500 Sk za každý celý kalendárny mesiac.
<O:p</O:p
Ročné zúčtovanie nemusí vykonať ani poistenec, ktorý bol počas celého roku 2005 poistencom štátu ak v čase medzi 1.septembrom 2005 a 31.decembrom 2005 úhrn jeho vymeriavacích základov podľa § 13 ods.1 až 8 (tj. úhrn vymeriavacieho základu z činnosti zamestnanca, vymeriavacieho základu SZČO a príjmov podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou príjmov z prenájmu a príjmov zdanených zrážkovou daňou), nepresiahol polovicu úhrnu minimálnych miezd.
<O:p</O:p
Naopak ročné zúčtovanie musí podať poistenec, ktorý bol v roku 2005 v čase medzi 1.septembrom 2005 a 31.decembrom 2005 nebol SZČO, nebol zamestnancom a bol poistencom štátu, ak v tomto čase jeho príjem podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou príjmov z prenájmu a príjmov zdanených zrážkovou daňou, presiahol polovicu úhrnu minimálnych miezd.
<O:p</O:p
Príklad
<O:p</O:p
Pán Bohuš bol zamestnancom od 1.januára 2005 do 31.októbra 2005. V roku 2005 nepodnikal, nebol považovaný za SZČO. Od 1.novembra 2005 je na dôchodku - je poistencom štátu.
<O:p</O:p
Ako zamestnanec by pán Bohuš ročné zúčtovanie podávať nemusel – každý mesiac bol jeho započítateľný príjem na úrovni 15 až 20 tis. Sk.
<O:p</O:p
Pán Bohuš však mal v mesiacoch november a december 2005 príjem na dohody o vykonaní práce v úhrnnej výške 14000 Sk. Limit, pri ktorom nemusí podať ročné zúčtovanie, je daný ako
<O:p</O:p
&frac12; z (6500 + 6500) = 6500 Sk.
<O:p</O:p
Keďže pán Bohuš mal ako poistenec štátu príjem vyšší, ako polovica úhrnu minimálnych miezd (14000 Sk je viac ako 6500 Sk), nesplnil podmienku uvedenú v § 19 ods.1 písm. a) bod 1. zákona a preto sa na neho vzťahuje povinnosť podať ročné zúčtovanie (tlačivo typ S).
<O:p</O:p
Príklad
<O:p</O:p
Pani Božena je dôchodkyňa (celý rok 2005). Po celý rok 2005 nebola zamestnancom ani nepodnikala.
<O:p</O:p
Pani Božena si zarába popri dôchodku formou dohôd o vykonaní práce. Jej mesačný príjem je 6000 Sk. Za mesiace september až december 2005 to bolo v úhrne 24000 Sk. Limit, pri ktorom nemusí podať ročné zúčtovanie, je daný ako
<O:p</O:p
&frac12; z (6500 + 6500 + 6500 + 6500) = 13000 Sk.
<O:p</O:p
Keďže pani Božena mala ako poistenec štátu príjem vyšší, ako polovica úhrnu minimálnych miezd (24000 Sk je viac ako 13000 Sk), nesplnila podmienku uvedenú v § 31a ods.1 zákona a preto sa na ňu vzťahuje povinnosť podať ročné zúčtovanie. Pani Božena sa v zmysle § 11 ods.9 zákona stala samoplatiteľom (dôvod – nie je zamestnancom, nie je SZČO a nie je ani osobou, za ktorú platí poistné štát, pretože nesplnila podmienky uvedené v § 11 ods.9 zákona). Ročné zúčtovanie podá ako samoplatiteľ (tlačivo typ C).
<O:p</O:p
Zamestnanci (a zamestnávatelia)
<O:p</O:p
Zamestnanci a zamestnávatelia platia počas roka preddavky na poistné vypočítavané zo skutočných príjmov zamestnanca. Ak za jednotlivé mesiace platili preddavky z celého započítateľného príjmu (ak príjem zamestnanca v žiadnom mesiaci neprekročil maximálnu hranicu pre mesačný vymeriavací základ, tj. bol najviac 43095 Sk), v ročnom zúčtovaní sa „nič nové nedozvieme“. Výška poistného, vypočítaného z úhrnu celoročného príjmu zamestnanca, bude prakticky rovnaká, ako úhrn preddavkov, ktoré zamestnanec a jeho zamestnávateľ zaplatil.
<O:p</O:p
Z logiky výpočtu preddavkov zamestnancov vyplýva, že výsledkom ročného zúčtovania bude nedoplatok zamestnanca (a zamestnávateľa) len vtedy, ak zamestnanec mal počas roka „kolísavé“ príjmy – teda mal mesiace s príjmom do výšky 43095 Sk a mal i minimálne jeden mesiac, v ktorom mal príjem vyšší ako 43095. V ročnom zúčtovaní takéhoto zamestnanca sa totiž spočítajú jeho celoročné započítateľné príjmy, pričom maximálna hranica je pre rok 2005 suma 517140 Sk. V ročnom zúčtovaní sa potom poistné vypočíta aj z príjmu, z ktorého sa preddavky neodvádzali – výsledkom bude nedoplatok zamestnanca a zamestnávateľa.
<O:p</O:p<O:p</O:p
Z uvedených dôvodov je v zákone ustanovenie, podľa ktorého povinnosť vykonať ročné zúčtovanie sa netýka takého zamestnanca, ktorý počas roka 2005 nebol ani jediný deň SZČO a súčasne spĺňa nasledujúce podmienky – viď § 19 ods.1 písm. a) zákona v súčinnosti s § 31 ods.9 zákona:
<O:p</O:p
- ak bol v roku 2005 v čase medzi 1.septembrom 2005 a 31.decembrom 2005 poistencom štátu (nezaopatrené dieťaťa, dôchodca, poberateľ rodičovského príspevku atď.) tak v čase, kedy bol poistencom štátu a nebol zamestnancom, jeho vymeriavací základ (daný ako príjem podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou príjmov z prenájmu a príjmov zdanených zrážkovou daňou, v praxi pôjde najmä o príjem z dohôd o vykonaní práce alebo dohôd o brigádnickej práci študentov) nepresiahol polovicu úhrnu minimálnych miezd (suma minimálnej mzdy na tento účel je daná ako 6500 Sk za každý celý kalendárny mesiac),
<O:p</O:p
- ak bol v roku 2005 v čase medzi 1.septembrom 2005 a 31.decembrom 2005 samoplatiteľom, tak v tomto čase jeho príjem podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou príjmov z prenájmu a príjmov zdanených zrážkovou daňou, nepresiahol polovicu úhrnu minimálnych miezd (viď vyššie),
<O:p</O:p
- jeho príjem podľa § 13 ods.1 až 4 zákona (jeho vymeriavací základ z činnosti zamestnanca) vo všetkých mesiacoch roka 2005 u jednotlivých zamestnávateľov nepresiahol sumu 43095 Sk
<O:p</O:p
- v čase, kedy bol zamestnancom, nemal príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou príjmov z prenájmu a príjmov zdanených zrážkovou daňou.
<O:p</O:p
Podľa § 19 ods.1 písm. b) zákona ročné zúčtovanie nie je povinný vykonať ani poistenec, ktorý počas uplynulého roka nebol ani jediný deň SZČO a súčasne bol počas celého uplynulého roka zamestnancom a jeho príjem podľa § 13 ods.1 až 4 zákona (jeho vymeriavací základ) vo všetkých mesiacoch u jednotlivých zamestnávateľov presiahol sumu 43095 Sk a nemal príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou príjmov z prenájmu a príjmov zdanených zrážkovou daňou.
<O:p</O:p<O:p</O:p
Príklady

<O:p</O:pPani Terézia bola počas celého roka 2005 zamestnancom spoločnosti Kriváň a.s. Ako zamestnanec dosiahla každý mesiac príjem, započítateľný do vymeriavacieho základu vo výške maximálne 43095 Sk. Pani Terézia počas roku 2005 nebola ani jeden deň SZČO a ani nemala príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov, s výnimkou vyňatých príjmov. Pani Terézia ročné zúčtovanie za rok 2005 nemusí vykonať.

<O:p</O:pPán Tibor bol počas celého roka 2005 rovnako zamestnancom spoločnosti Kriváň a.s. Ako zamestnanec dosiahol v mesiacoch január až november príjem, započítateľný do vymeriavacieho základu vo výške maximálne 43095 Sk. V mesiaci december 2005 však jeho príjem dosiahol sumu 60000 Sk. Pán Tibor bude musieť vykonať ročné zúčtovanie za rok 2005.

<O:p</O:pTreba pripomenúť, že zamestnanec, ktorý nemusí vykonať ročné zúčtovanie, ročné zúčtovanie vykonať môže „dobrovoľne“. Ročné zúčtovanie sa oplatí vykonať napríklad zamestnancovi, ktorý mal počas roka viacerých zamestnávateľov súbežne, u všetkých zamestnávateľov vo všetkých mesiacoch jeho príjem neprekročil sumu 43095 Sk avšak v súčte všetkých príjmov od všetkých zamestnávateľov je jeho príjem vyšší, ako 517140 Sk. Ak takýto zamestnanec podá ročné zúčtovanie, výsledkom bude jeho preplatok a takisto preplatok jeho zamestnávateľov.
<O:p</O:p<O:p</O:p
Zamestnávateľ môže vykonať ročné zúčtovanie za zamestnanca
<O:p</O:p<O:p</O:p
Podľa § 19 ods.2 zákona poistenec, ktorý počas uplynulého roka bol len zamestnancom (nebol SZČO, nebol samoplatiteľ) a nemal ani príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou príjmov z prenájmu a príjmov zdanených zrážkovou daňou, môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania svojho posledného zamestnávateľa. Ak mal poistenec viacerých „posledných“ zamestnávateľov, môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania ktoréhokoľvek z nich.
<O:p</O:p<O:p</O:p
Príklad

<O:p</O:pPán Tomáš bol počas roka 2005 len zamestnancom, príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov s výnimkou vylúčených príjmov nemal. V čase od 1.1.2005 do 31.12.2005 bol zamestnancom spoločnosti Kriváň a.s. ako zamestnanec s pracovnou zmluvou V čase od 1.10.2005 do 31.12.2005 bol súčasne aj zamestnancom spoločnosti Dunaj a.s. ako člen dozornej rady, ktorý za výkon funkcie poberá odmenu.

<O:p</O:pAk pán Tomáš podľa zákona musí vykonať ročné zúčtovanie alebo sa rozhodne vykonať ročné zúčtovanie „dobrovoľne“, môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania spoločnosť Kriváň alebo spoločnosť Dunaj alebo ročné zúčtovanie vykoná sám.
<O:p</O:p<O:p</O:p
Termíny

<O:p</O:p7. máj 2006 = lehota podľa § 19 ods. 5 zákona = dokedy musí zamestnávateľ vydať svojmu zamestnancovi doklad o príjmoch a zaplatených preddavkoch.

<O:p</O:p15. máj 2006
 

Obsah

1 lehota podľa § 19 ods.2 zákona 2 lehota podľa § 19 ods.1 zákona 3 lehota podľa § 19 ods. 15 zákona 4 lehota podľa § 19 ods.11 a 12 zákona

[hore] lehota podľa § 19 ods.2 zákona

ak dovtedy zamestnanec požiada o vykonanie ročného zúčtovania svojho zamestnávateľa a spĺňa ďalšie v zákone uvedené podmienky, zamestnávateľ je povinný vykonať ročné zúčtovanie za svojho zamestnanca. Ak zamestnanec požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania po tomto termíne, zamestnávateľ mu nemusí vyhovieť – a zamestnanec si musí podať ročné zúčtovanie sám.

<O:p</O:p30. jún 2006

[hore] lehota podľa § 19 ods.1 zákona

dokedy sa musí vykonať ročné zúčtovanie a doručiť do zdravotnej poisťovne.

<O:p</O:p31. júl 2006 = lehota podľa § 19 ods. 10 zákona = dokedy musí poistenec alebo zamestnávateľ, ktorý vykonal ročné zúčtovanie za zamestnanca, oznámiť ostatným platiteľom – zamestnávateľom alebo samotnému zamestnancovi - ich preplatok alebo nedoplatok, ak je vyšší ako 100 Sk.

<O:p</O:p31. august 2006

[hore] lehota podľa § 19 ods. 15 zákona

oznámenie zamestnávateľa zdravotnej poisťovni o výslednom preplatku alebo nedoplatku, ktorý sa uhrádza medzi zamestnávateľom a zdravotnou poisťovňou.
<O:p</O:p<O:p</O:p
30. september 2006

[hore] lehota podľa § 19 ods.11 a 12 zákona

vyrovnanie preplatku alebo nedoplatku na poistnom.<O:p</O:p