lubko6394
bettylou
lubko6394
bettylou
Môj sa nesťažuje. Má 12, ale riad ešte v živote neumyl. Proste povie : Nie.
No pekne. A kedy očakávaš od neho kladné vyjadrenie ? V 20-tke ?
Moja reakcia bývala taká, že po stanovisku nie od decka nasledovalo moje nie ak niečo žiadalo decko a najmä vtedy ak mu na tom záležalo. Však máme demokraciu. Dieťa má práva a práva mám aj ja.
mne to je jedno, keď bude na to sám, tak si to nejak zariadi, mne on také hovadiny nie je povinný
Nie je povinný ? A Ty si povinná zabezpečiť mu miesto na hranie/spanie pripraviť raňajky obed a večeru, vyprať a vyžehliť prádlo, nejaké to vreckové, koníčky, dopravu... a vlastne všetko ? A on si dovolí jednoducho povedať nie ? A jesť mu chutilo, aspoň Ti to pochválil, alebo čakáš že Ti zaďakuje až keď bude veľký a múdry a príde Ťa navštíviť v Dome seniorov alebo hospici ?
predstav si, že určité veci z toho SOM podľa zákona povinná, žehliť nie, hoci keď je to nutné tak mu vyžehlím, trebárs keď má nejaké vystúpenie, lebo to robí naviac vo svojom voľnom čase, vreckové mu nedávam, na dopravu do školy má štipendium, ktoré závisí od jeho výsledkov v škole, ale keď niečo naviac chce a pýta si, keď mám, áno samozrejme, že mu kúpim. Keď mu chutí pochváli, za jedlo vždy poďakuje, keď vidí, že fyzicky niečo nevládzem, pomôže. Svoje drobné povinnosti doma si robí, ale umývanie riadu medzi ne nepatrí. Čo sa teraz pototo...?
Je to moje dieťa, a je vďačné, hoci ja to nevyžadujem a ani neočakávam. Žijem ako najlepšie viem, a svoje dieťa rešpektujem a vážim si ho. A áno, keď bolo začo aj vyfasoval, pre služby v domácnosti to nikdy nebolo.
mám svoj dom a tam aj umriem, hospic nehrozí, nemám na to.