je to uz 3 roky co som cakala svoje di
eta.bolo to neplanovane,a kedze som vzdy mala nepravidelny menzes,nevsimla som si,ze vynechal,pretoze este medzi tym som mala asi po 2-tyzdnovom meskani dost silne spinenie,takze som to povazovala za menzes.
nedavala som si pozor,prestahovala som cely byt takmer sama....ako som mohla tusit?vzdy sme mali ochranu....nikdy nezlyhala.
az po case,v jednej chvili ma prekvapili nahle nevolnosti a bolesti v podbrusku,zavrate,vsetky vone a pachy ma vyhanali na toaletu....nemohla som nic jest a ledva som stala na nohach.v priebehu jedneho tyzdna,ako blesk z jasneho neba sa moje neduhy tak vyhrotili ze som skoncila na gynekologickej pohotovosti.Bolo to v Taliansku.
Tam som sa dozvedela,ze som uz na zaciatku 8.tyzdna.
Bol to sok,ale len asi 2-3 prve sekundy.potom uz len slzy stastia a nedherny pocit.prisaham ,ze to boli najkrajsie dni mojho zivota.
az ked som si spätne premietala co vsetko som precitovala,v kalendari som si presne vyratala kedy som otehotnela a veru,priznaky som mala ovela skor,ale nepomyslela som na to ze mozem byt v tom.
ako prve,strasna chut spat stale a vsade.malatnost,bolest krizov pri vacsej namahe;neskor nevolnosti,precitlivelost na rozne pachy a jedla;zila som len na zelenych jablkach a cervenych melonoch-jedla som ich na kila kedze boli 39stupnove horucavy a ja som bola hotova.
napriek tomu ze mam cely zivot problemy s nadvahou koli oblube sladkosti,v tomto obdobi som sladke nemohla ani citit a z cokolady som mala zahu.
a napriek tomu ze nie som neviem aky privrzenec mäsa,vtedy by som ho bola jedla stale-najviac rezne,z duseneho mi byvalo zle.Vsetci hovorili ze to bude chlapec a nemylili sa.ale to prislo az neskor,asi v 4.mesiaci.
So svojimtehotenstvom som mala vela problemov,2 razy som skoro potratila,na taliaskej pohotovosti som bola denno denne nakolko sa stav musel stabilizovat na to,aby som mohla cestovat na slovensko.nedali mi vsak ziadn lieky,myslim ze sa na to vykaslali.ked uz oddelovanie placenty nehrozilo,nasadla som do 1.autobusu a upalovala som domov.
moj lekar sa o mna dobre staral a moj stav stabilizoval,ale kedze plod uz ,bol spadnuty dolu ,bolo to velmi rizikove tehotenstvo.
jedine co nechapem,preco mi nikto nekazal lezat,hoci som sa na to viac-krat pytala.nenamahala som sa a vacsinou som naozaj polihovala alebo sedela lebo som mala pocit ze to male zo mna vypadne.
jedneho dna som sa zobudila a postel bola plna krvi.
zachranka ma odviezla do nemocnice ,ale dieta este zilo.oddelila sa placenta.
potrat som odmietla a tak ma udrziavali s vyviazanymi nohami na infuziach.
po tyzdni sa vsetko zopakovalo s tym rozdielom,ze si to nikto nevsimol,lebo krvacanie nastalo vo vnutri.a dieta stale zilo!
nedalo sa vsak uz nic robit.ja som bojovala o zachranu dietatka ale lekari chceli zachranit hlavne mna.
celu noc ma sledovali a stav sa nezlepsil.po hodinovej operacii mi ostal len kratky CISARSKY rez a spomienky......
v 5.mesiaci tehotenstva som prisla o dieta,vraj to bol chlapek.
Ale zila som.zakrocili vraj v poslednej chvili a mozem byt rada ze som to prezila.riskovala som ale to male som hrozne chcela.
vsetkym tehotnym zenam zelam vela stastia a davajte si pozor na kazdu podozrivu zmenu.aj zanedbane mylickosti mozu priniest velke problemy.