Táto otázka tu už síce rozoberaná bola ale jednoznačná odpoveď vyrieknutá nebola a ani nemohla byť, lebo hlavne v prípade kontroly máme každý rôzne skúsenosti. Ale skúsim aspoň takto.
1.
Ad. Prirodzené úbytky. Mala by byť stanovená norma prirodzených úbytkov pre každý druh (skupinu) tovaru, kde môže k úbytkom dochádzať. Stanovil by som to na základe všeobecnej normy (ak je aplikovateľná), napr. v mlyne na múku sa rozpráši na 1tonu suroviny napr. 5kg múky. Norma by som odôvodnil technickými datami stroja, ktoré uvádza výrobca. V praxi sa často nemáme o čo oprieť. Ja to robím tak, aby to bolo rozumné. Napr. je podľa mňa normálne, že ak mám na sklade batérie, sem-tam sa nájde vytečená (je to predsa chemický produkt a prebiehajú v ňom chemické deje). Povedal som si, že to bude 1 z 1000. To by asi určite neobstálo u predajcu áut, ktorý by odpísal každé tisíce auto ako prirodzený úbytok.
2.
Ad. expirácia. Expiráciu tovaru Ti asi nikto neuzná. Máš byť jednoducho jasnovidec a kúpiť toľko, koľko predáš alebo použiješ. Tu to možno riešiť dohodou s dodávateľom, že Ti bude tovar pred expiráciu brať späť.
3.
Straty z precenenia. Tu nevidím problém. Záporná obchodná bilancia nebýva postihnutá. Čo sa dá robiť, keď mám na sklade výrobok z 10 Sk a dnes sa predána za 5 Sk? Pokiaľ tam nevidno evidentnú špekuláciu (spriaznené osoby...) tak O.K.
4.
Ad. krádeže. Teraz neviem, či "stratné v maloobchodných predajniach" je ešte stále v ZDP. Pred cca 2 rokmi to bolo riešené. Ak to tam nie je, tak manko.
5.
Ad. inventúrne rozdiely. Tie posúdiš a zistíš, akým spôsobom vznikli (body 1-4) a postupuješ podľa príčiny vzniku.

Výborné zhrnutie problému, je len pridám k "stratnému" - to bol fantastický lobing "hypermarketov", že sa im to podarilo vtlačiť do zákona - daniari veľmi neradi tento dôvod úbytku vidia v daňových nákladoch - určite radšej vidia bezpečnostné opatrenia - a iba v prípade ich zlyhania niečo uznajú. A to viete: Tesco má plno predavačov, kamery, snímače, bezpečnostné etikety, všade rozsvietené - t.j. nákladov až nad hlavu. Preto to stratné - oni už naozaj nemôžu viac urobiť pre ochranu proti krádeži.

Aby boli škody uznané ako náklad, treba vypracovanie smernice zveriť do rúk "odborníka". Nemôžete si tam napr.zahrnúť potenciálne krádeže, ale len tzv prirodzené úbytky. T.j. straty fyzikálneho, resp. chemického charakteru (vysušenie, odparenie, rozprášenie..) spôsobené výrobným procesom, alebo skladovaním. Nejde však ani o straty spôsobené nedbanlivým skladovaním . "Odborník" na výrobný proces by mal posúdiť percentá na základe odborných prepočtov, výpočtov, tabuliek a pod.

PRIDAl by som dve poznamky.
Manko , skoda je uznana do výsky prijatých nahrad. ak ty nemas poistene že chlieb ti stvdne lebo ho nepredas, tak žial je to z tvojho vrecka (zisku)
tí co maju obchod s konzumom by mohli podporovat sociálne slabsie vrstvy (nemyslim iba romov ale napr. viacdetne rodiny a dohodnut sa s nimi ) že tovar pred expiraciou 1 den, alebo vcerajsi chlieb im bude predaný so zlavou.
k internej smernici , nestaci len tam napisat že ano 1/1000 je prirodzený ubztok... tusim bola nejaka literatura o tom aky druh tovaru ma aký prirodzený ubytok... drevo sa casom suší ,obilie takisto .
ak ma niekto nieco o tej literature nex da vediet...

Chcel by som sa informovat ci nema niekto skusenost s prirodzenym ubytkom u dreva. Nakupime kmene x m3 , spracujeme a predame dosky , fosne, a ine veci.. s tym ze nikdy nepredame cely objem nakupeneho x m3. Ako to riesit. Bodol by priklad z praxe

Prosím Vás o informáciu ako stanoviť povolenú výšku poškodených výrobkov sklade hotových výrobkov fľaše s vytečeným obsahom? Potraviny

myslím že nie je reálne to vyčísliť inak ako percentuálne napr. 10% je do normy a zvyšok nad normu ako škoda...

ja si myslím, že v tomto prípade sa nedá norma stanoviť, ale ide o škodu. Normy sa stanovovali pri takých výrobkoch, pri ktorých išlo o prirodzené straty napr. strata salámy na váhe, zeleniny, atď.

ja si myslím že sa dá určiť škoda do normy...ako náhle robím s tekutinou je predpoklad že tam nejaká strata nastane... ale samozrejme nebudem hovoriť o umyselnom poškodení ale to že manipuláciou došlo k rozliatiu atď...a ešte ak preukážem že takéto normy mám zahrnuté do cenotvorby tak niet o čom...

ako zdôvodní vytečenie z fľaše? V tom prípade musí byť poškodená fľaša alebo uzáver. My sme mali kedysi kontrolu z DU, klient predával batérie. Pri nákupe sa mu stávalo, že niekoľko z nich mal vytečených. Stanovil si percento strát a zdôvodňoval to tým, že keď bude tieto batérie reklamovať, reklamácia ho bude stáť viac ako tovar. Kontrola to neuznala. Viem ale, že kedysi bola nejaká vyhláška, neviem, či ešte platí, a túto daňový úrad uznával.

Riziko podnikania žiadne normy strát .

Daňovým úradom neakceptované .

každé určenie do normy je rizikové...ale ak preukážete že tieto normy zohľadnňujete v cenotvorbe podľa mňa len "hlúpy" správca dane to neuzná ako daňový výdavok.

V potravinach kt. mam uctovat, su straty pri predaji zeleniny, ovocia, salamov, bezne asi pri takomto obchode. Je to presne vycislena suma, aj s druhom tovaru. Je toto prirodzena strata? Ak ano podla coho stanovit normu?