katarina.j Aj ked trochu smutná tema, aspon pre mna, je dobre ze je tu. Aj nás-teda mojej rodiny sa to dotklo. Moja babka mala obrovsky nador v brusnej dutine tak rozsiahly a medzi vsetkými organmi v bruchu, ze sa nedal operovat, ked ju "otvorili" kde to presne je, tak ani sa nepokusali to odstranit-nazvali to neriesitelne, lebo metastazy mala vo vnutri vsade. takze nepomohla liečba a rozlučili sme sa s nou 10.1.2008 a o dva dni, 12.1.2008 som prisla o druhu babku, ktoru trapili ine zdrav.problemy, ale bola to rana-a poriadna pre nas vsetkych. Aj ked si myslime, ze vieme aky je koniec pri tejto chorobe, neboli sme pripravení. to čakanie neprajem nikomu-dni a noci strachu a hrôzy, ked zazvonil mobil alebo pevna linka, boli sme v strehu....ten pocit strachu a bezvladnosti je aj tazko opisat. teraz trapia podobne problemy moju mamu, ktora sice nema konkretne onkol.diagnozu, ale uz to vnutorne nutkanie vas nuti k tomu aby ste rozmyslali o vseličom, či nahodou nemam to čo moja mama-aj ona mala časte bolesti brucha, či nemam to alebo ono po nej. asi to niektorí poznate, tie pocity a stale nove a nove pohnutky k tomu čo mi vlastne je....drzte aj mne palce, som objednana s prsnikmi v auguste, tak snad dopadnem dobre, aj ked tiez, ako moja mama, aj ja mavam obcas dni-kedy rozmyslam, čo ak....nechcem si nič namyslať, ale dost často ma pobolieva prsnik z boku, mam aj malu hrcku, ale ta ma neboli len okolo. zas nie je to kazdy den, asi 1tyzden v mesiaci (podotykam nie je to vtedy ked zena ma svoje dni-menstruaciu), najprv som to pripisovala tomu, ale po polročnom sledovani sa, a mojich zisteni som sa predsa len rozhodla objednat s prsnikmi k odbornikovi, radsej mat istotu na čom som, aj ked nie som dost silna, neviem či zvladnem vysetrenie a hlavne konecnu spravu od lekara, ale pevne verim ze Boh mi pomôže a neudeli mi taku krutost (utešujem sa ze Boh vie, ze mam 2 male deti, tak nemôže mi to urobit, kto sa o ne postara).....velmi si važim a obdivujem vsetkých, ktorí trpia onkol.chorobou a snažia sa prežiť každý den naplno a hlavne žiju normalnym životom, KLOBUK DOLU, inak to vyjadrit neviem....
Katka
u nás podobne.
Starkej (maminkina mama) mali operovať žlčník, otvorili - zašili naspäť - už sa nedalo liečiť. Rakovina krčku maternice - starká vydržala tri mesiace, ja si ju ani nepamätám. Starkina sestra - dožila sa síce vyššieho veku, ale tiež mala rakovinu. Maminkina sestra - už dávno je po operácii ženských orgánov, mala také zlé výsledky, že iná možnosť nebola, chvalabohu stihli to načas. Maminka je po troch operáciach, nakoniec jej museli vybrať časť z maternice, tak už 4té dieťatko nemohli mať s ocinkom, ja som bola posledná. Maminka ale ešte má aj cysty, hrčky v prsníkoch, sú to tukové cysty, ktoré jej ale podrástli, brala aj lieky, upravilo sa to, každé dva roky na kontroly chodí, v prípade zhoršenia má sá ísť objednať skôr. Ja som mala zlé výsledky, ale už sa to popravilo, poctivo každý rok na kontrolu ku gynekológovi idem. A dúfam, že nedopadnem ako maminka, ešte by som chcela ďalšie dieťatko, aj keď jednu menšiu operáciu už mám za sebou, síce bola úspešná, ale všetky problémy nevyriešila, tak uvidím ako bude ďalej. Žiaľ aj hrčky v prsníkoch mám, takže hneď ako skončím s kojením ma čaká cesta na kontrolu.
Katka budem Ti držať palce, aby to neboli problémové výsledky, ale výsledky, pri ktorých sa dá kľudne žiť. Prajem veľa vnútornej sily.
Máš deti, rodinu, máš pre koho žiť. Mne keď je ťažko, pritúlim sa k môjmu synčekovi, hneď mi je ľahšie, zatiaľ je vo veku, kedy mu to neprekáža, a on je môj ako hovorí manžel : maminkin cecíček.
Alebo ho vyšteklím, prípadne smejeme a hráme sa spolu, a vtedy zabudnem na všetky moje zdravotné problémy, a som šťastný človek pod slnkom.
Aj keď je to guľová neriadená strela, hyperaktívny, unaví nás oboch rodičov, ale je to naša budúcnosť.
Takisto veľa odvahy a bojovnosti, síl a dostatočnú oporu prajem všetkým, ktorí majú akýkoľvek zdravotný problém, aby verili, že sa vyliečia.