Ano, suhlasim s tym, ze clovek si moze vybrat liecbu aku chce, akej veí, dokonca ju moze odmietnut, je to jeho vlastne rozhodnutie po porade s lekarom, ktory mu vysvetlí vsetky moznosti, mne tiez povedali aby som sa rozhodla co chcem, ze si mozem vybrat, ale preco sem davat do tejto temy prispevky, ktore ludi odstrasuju ,prepacte, ale je tazke vyrovnat sa s tou to chorobou, zit s nou a este bojovat s ludmi, ktorí absolutne nic take neprezili a myslia si, ze su najmudrejsi a vedia najlepsie vsetko na svete, vedia ako liecit, alebo neviem ako by som to vyjadrila radit druhym co maju a co nemaju, samozrejme , ze za vsetkym su peniaze, ale tie su vsade a za vsetkym.

dakujem vsetkym za prispevky, ale prosila by som , aby sme sa drzali temy, a nie kritiky nasho zdravotnictva, ktore i tak neovplyvnime

Vierka, možno som sa nechala uniesť stavom nášho zdravotníctva, ale bohužial tak to funguje. Veľmi ma vždy dráždi, keď sa rozpráva o tom, ako pacienti podceňujú preventívne prehliadky, ale nikdy nehovoria o tom, ako ich podceňujú lekári.
Ale účelom môjho príspevku nebola kritika (aj keď priznávam, že to tak vyznelo), ale upozornenie pre ľudí, aby boli ostražití, práve preto, ako naše zdravotníctvo funguje. Napriek všetkému, čo som napísala, verím, že s rakovinou sa dá vyhrať a všetkým, ktorí s ňou práve bojujete držím veľmi palce a obdivujem vás akí ste statoční. Je veľa veci, ktoré ma trápia a viem, že na tom už nič nezmením, ale jedno viem, už nikdy nedám na názor jedného lekára.

No pardon,ale čo dostaneš v preventívnej prehliadke,ako často máš na nu nárok,čo sa podrobne môže vyšetriť a kedy,to určuje Tvoja zdravotná poistovna.Je to absolutne presne špecifikované.

Rika, ja už teraz viem, že nad touto chorobou sa VYHRAŤ nedá. To sa dá len v športe. Ale s rakovinou sa dá skamarátiť, dohodnúť sa, že odkráča. Človek s touto chorobou potrebuje pokoru, radosť, vnútornú silu a neviem čo všetko ešte. Aj keď je to 8 rokov, netrúfam si povedať, že som vyhrala. Možno si tá pliaga len povedala, že jej za to nestojím, možno sa vráti. Budem čakať a zas ju pošlem kade ľahšie. Z môjho okolia, kto mal silácke reči, je už tam... Preto som absolútne nekonfliktný človek, lebo ma to ONA naučila, toto som pochopila. Nehovorím, že nie som recesista, že som mäkkýš alebo čosi. Ale konfrontácia ani s rakovinou nie ...

Velmi pekne dakujem za prispevok, ktorý sa dotýka priamo témy.
A súhlasím s tým, ze nad týmto sa nedá vyhrať , ale len sa s tým dá nauciť ziť a brať to ako súčasť života.
Este raz dakujem.

Rika a BLXmiami,

s Vami tiez suhlasim, ze v tych preventívnych prehliadkach nie je to co by malo byt, ale nato si zalozme temu preventivne prehliadky, nakolko tato tema je naozaj len pre ludí, ktorí hladajú radu, alebo sú postihnutí týmto ochorením.

Nie som onkolog,ale do tejto témy určite patrím,bohužiaľ.Zatiaľ nie ja osobne,ale na Ca umrela moja babka,dedko,otec,krstná mama a momentálne s nou bojuje sestra.Pri tejto genetike si nerobím iluzie a radšej všetko slušne a pokorne prečítam.

ej , ej ....

Čo dodať ???...k múdrym slovám ???

NIČ

Použila som zlý výraz, nemyslela som to doslovne, tak sa ospravedlňujem.

Súhlasím.

http://mustwatch.hztz.cz/film/food-matters/ české titulky.
http://www.akv.sk/index.php?option=c...=647&Itemid=30

Obdobný prípad môj otec, už som to na porade niekde spomínala. Mame oznámili, že mu ostávajú tri týždne života. Boli 50-te roky. Po operácii išiel domov bez sanitky. Do nemocnice sa nechal ísť prezrieť na základe prednášky v podniku, kde sa popisovali príznaky jeho dg. Okrem okamžitej reakcii matky - recept - aloe, červ. víno, med , začal na radu lekárov, že sa musí zdravo živiť, otec sa síce aj predtým, ale potom čo zostal doma, tak prakticky jedol doma dopestované ovocie a zeleninu a najmä v lete úplne čerstvú bez skladovania. Prešiel duchovnou premenou, začal žiť pre prírodu. Mal silnú vôľu žiť. Mal rád ľudí. Pre lekárov bol vtedy raritný prípad.
Žil veľmi dlho.
V rodine sa pre niekoľkými rokmi objavila celiakia. Ovplyvnila ostatných v tom zmysle, že sme všetci postupne prehodnotili stravovanie.
Keď prídem do akéhokoľvek obchod. reťazca, nemám tam pomaly čo kúpiť.
Neefektívny tovar len v iných modifikáciách. Regále keksov, a pod. Potraviny bez výživy. Kto prišiel do styku s dr. Bukovským, dá mi za pravdu. Jeho pokožka..., naozaj čo sa bunke dodá, tak aj bunka vyzerá.
Len mi povedal, užívala som dlhodobo lieky, že ich budem musieť brať do smrti. Ešte ani nedopovedal, a moja myseľ to odmietla. A skutočne som dokázala, že ich už neberiem. Presne aj toto je v tom filme, o dlhodobom užívaní liekov.
Je to veľmi podnetný film, veľmi odporúčam.
Veľa zdravia všetkým.

Pridávam sa k prvým pozitívne hodnotiacim dokument Healing Cancer from Inside Out (Liečenie rakoviny zvnútra) - http://www.blip.tv/file/3723873 . Dokument ponúka alternatívu liečby, ktorú postihnutí ochorením môžu prijať, alebo odmietnuť podľa slobodnej vôle. Pre zdravých je prezentovaný spôsob výživy spoľahlivou cestou prevencie. Ktorou cestou pôjdeme, rozhodneme sami.

Prajem pekny den vsetkym,
ktorí navstivili túto tému, vazim si kazdeho nazoru, no dovolte, aby som sa
vyjadrila k tomuto prispevku: celiakia je tiez jedno z chorení, ktoré sa naozaj mozu zvrhnut na onkologické ochorenie, je pravdou ze lekári odporúcajú a ordinujú lieky na liecbu, lenze treba brat na zretel tri veci jedno je klasická medicína, druhé je alternatívna medicína a dalsie je nasa vola sa vysporiadat s akoukolvek chorobou, ak by Ste vsetci citali pozorne moje prispevky tak uz niekolkokrat som napisala, ze moj vlastny onkolog /mozno som mala stastie/ mi hned na zaciatku povedal 30% je medicína /klasická/ zbytok je moja vôla zit a vysporiadať sa stouto chorobou, takisto mi povedal, ze moja slobodna volba je ci sa rozhodnem pre klasicku medicínu /chemoterapiu/ alebo ju odmietnem, mam na to pravo a nikto sa mi neobrati chrbtom, ked sa neskor vratim ku klasickej medicíne.
Tým chcem povedat v tomto prípade co sa týka celiakie poznám vela ludí osobne, ktorí sa rozhodli pre klasickú medicínu a zijú relatívne hodnotný život a le taktiez poznám vela ludí, ktorí presli na alternatívnu a taktiez sa s touto chorobou vysporiadali.
Cize vsetko závisí len a len na nás ako sa rozhodneme, len prosím Vás kazdá medicína má nieco do seba a taktiez nasa vola zit

Ako som uz vo vyssie citovanom prispevku nieco rozpisala, tu si dovolujem pokracovat a to priamo k uvedenemu dokumentu:este raz vazim si kazdy nazor, len by som opät zdoraznila, ze by som bola rada, keby sa dodrzala tema a to osobne skusenosti s tymto alebo podobne vazne ohrozujuce zivot ochorenie.
Za osem rokov co sa trapim s tymto ochorením som vyskusala vsetko: klasicku medicínu, alternatívnu, rôzne zaručené stravovania : zelenina, stavy, bylinkove caje, vynechanie urcitých potravín a pod. a tu chcem zdoraznit, ze vsetko je biznis, i skumanie liekov proti rakovine, ale podotykam, ze i alternativna liecba, alebo my chce snad niekto tvrdit, ze za rôzne prípravky nemusel zaplatiť? Taktiež je to biznis, len mozno v mensom, taktiez propagácia bylinkových kúr - nemusel snád niekto za nu zaplatit, dostal tie kúry, ktor´treba opakovať vsetky zdarma? atd. myslim, ze nemusím pokracovat, ale netvrdím,ze nemôzu zabrat, môzu
Za tých 8 rokov poznám ludí, ktorí sa dostali do "remisie" /zdôraznujem slovo remisie, pretoze, kto uz raz ma prejavy onkologického ochorenia, ako to tu uz niekde v prispevkoch odznelo, je potencionalny cakatel na dalsie/,vdaka klasickej medicíne , alternatívnej, rôznymi inými spôsobmi , ale takisto si pamätám vela ludí, ktorí uz medzi nami nie su a taktiez sa pokusili o vsetko.Takze mám zato, ze zatial este neexistuje zarucený spôsob vyliecenia onkologického ochorenia, nakolko kazdý ludský organizmus je originál a predstavte si kolko nás je postihnutých a nie je predstavitelné, aby existovalo , ze na kazdeho zaberie rovnaka liecba a na kazdy druh.
Som zato, ze kazdy z nás má právo rozhodnúť sa a ja osobne som sa na NOU v Bratislave nestretla s jednym jediným zdravotníckym pracovníkom , ktorý by ma nútil do niecoho co by som ja sama nechcela.Ked som tam prisla 1. krát bolo mi vysvetlené co to vsetko obnáša pozitíva i vsetky negatíva/ktorých je zatial viac ako pozití/, ale boli mi vysvetlené i alternatívne postupy a taktiez doporucený psychický postoj k tomuto ochoreniu /ktorý sa tiez nie vzdy dá dodržat, nakolko sme kazdý inej povahy/.
Prepáčte, ze som sa tak rozpísala, ale jednoducho po 8 rokoch boja vsetkými spôsobmi, nemôžem podporovať ani odsudzovať žiadnu z metód a tobôz to nemôzu ludia , ktorí to sami na sebe neskúsili.Verti mi inak sa nato pozera clovek, ktorý má pri sebe v okolí blízkych, ktorí sú postihnutý týmto ochorením a inak ten koho sa to bytostne týka.
Ufff, ale som sa rozpísala , pardon, ale nadalo mi to, svrbeli ma prsty

Pre Viera Popluharova. Príspevok od kaivorusa sa jednoznačne drží témy ..."v januári mi cez biorezonanciou namerali - zhubný novotvar.". Reakcia korely je tiež k téme... "Obdobný prípad môj otec"...predpokladám, že išlo o onkologické ochorenie, (zmienka o celiakii v ďalšej časti). V týchto príspevkoch na základe vlastnej skúsenosti potvrdzujú reálnosť liečby prezentovanej v dokumente Healing Cancer from Inside Out (Liečenie rakoviny zvnútra). Výpovede pacientov v dokumente sú tiež o tom. Je to ich skúsenosť. Dokument liečbu prezentuje, nie vnucuje, svojou podstatou patrí do tejto témy.
PS. Rešpektujem Váš postoj vychádzajúci z osobnej skúsenosti.

... tiež si myslím ....

Mal by so sebou niečo chlapec robiť , nie len múdrosti starých materí kopírovať a za múdreho sa vydávať ...

Trochu zdravšej výživy a hneď by mu bolo lepšie ...možno aj rozumu by sa chytil ...

Nuz, asi sme sa spatne pochopili, ja neodsudzujem, ziadny pokus , ktory urobi clovek pre svoju zachranu, len som napisala , ze je na kazdom z nas co si zvazime a veberieme, preto som rada, ked tu napise kazdy svoju skusenost, napisala som len to, ze clovek ked ide o rodinneho prislusnika to vnima inak, ako ten ktoreho sa to osobne tyka,teraz bude "buchac" krutit nado mnou hlavou, ale ja pred mojim vlastnym ochorenim som mala takto choreho vlastneho otca, zil s tymto ochorením 10 rokov popri inych chorobách, milovala som ho, starala sa o neho, vyuzila vsetky dostupne prostriedky , o ktorých som sa dopocula , ale ked som ochorela i ja zistila som co obnasa vsetko na vlastnej kozi, mala som k tomu trosku iny pristup a to ten, ze je naozaj na kazdom z nas co si vyberie.Vtedy som pochopila ako sa otec citil, ked sme kazdu chvilku za nim prisli s nejakou "zarucenou metodou", musim povedat, ze vsetko vyskusal bez reptania, ale myslim, ze si myslel o tom svoje, ja som tiez vyskusala vsetko dostupne a vybrala som si z toho to "svoje" co si myslim, ze mi pomaha.A preto tvrdim, ze je na kazdom z nas co si vyberieme a bola by som rada, keby sa tu prezentovali vsetky sposoby, ale tym stylom, ano dopocul som sa, ze nieco taketo existuje, prikladam link a skuste, ale nie , ze je to na 100%, tu neexistuje nic na 100%, alebo mam toto ochorenie, vyskusala som toto a toto, myslim, ze mi to zabera, skuste to, mozno to zaberie i Vam.
Pardon, ze som sa takto opät nechala uniest,ale obcas neodolam

Ide presne o to. Aby téma splnila svoj cieľ, treba informovať o všetkých spôsoboch liečby. S požadovanou formou prezentovania súhlasím. V konečnom dôsledku (aj tu viackrát zdôraznené) rozhodne každý sám za seba. K tomu viedli moje príspevky.

moje ochorenie ma zastihlo vo veku,v ktorom človek nad takymi vecami ani nepremýšla,nieto abyich prežil.Mala som svojich sladkých 25 rokov a pred sebou plány do dalšieho života.Mala som 1-ročného syna a starala som sa neho sama-proste bola som slobodnou mamičkou.Po materskej som chcela nastupit do práce a na vstupnej prehliadke mi rontgen ukázal nález na plucach.lekar ma posielal po všetkých možných vyšetreniach-nikdy v živote som sa tolko nanachodila po lekároch ako vtedy.Bola to nekonečná šnura procedur,odporučaní,vyšetrení.Bolo mi to čudné čo so mnou robia,kvoli čomu sa mi dostáva tolko pozornosti,ale nikto mi nič nechcel povedat.Nakoniec už ked som asi po mesiaci mala za sebou všakovaké vyšetrenia ,lekár si ma posadil pred seba a povedal mi slová po ktorých som myslela ,že moj život je ozaj v koncoch:neni to také zlé,aby ste sa musela zrutit.Vtedy som pochopila ,že to so mnou nevyzerá ružovo.Myslou mi prebehlo čo bude s mojim synom,kto ho vychova.V tom okamihu som myslela,že sa nedočkám ani dalšieho dna.Bol to strach,neuveritelná bezmocnost,žial prečo práve ja.....Prežila som to-po ročnej liečbe chemoterapiou nekonečných utrpeniach,po dlhých mesiacoch ,predlhých dnoch,vlečucich sa hodin,ked som v klbku schulena trpela a každa minuta bola pre mna večnostou.O mojho syna sa postarala moja mama,ktorá si v práci vzala rok neplateného volna a ja som ich navštevovala po každom cykluse,zhruba po troch tyždnoch-delila nás totiž 100km vzdialenost.Bol to čas.na ktorý sa nedá zabudnut,na ktory neviem zabudnut ani teraz po 23rokoch.Z mojho syna je dospelý chlap,ktorého zbožnujem a samozrejme aj svojho druhého syna,ktorého mám s otcom svojho prveho syna -mimochodom s mužom ,ktorého som si vzala.Aby nakoniec tohonebolo málo,tak pred dvoma rokmi som prešla operáciou prsnika,aj ked to nebolo až také zlé ako v prvom prípade. Aj napriek všetkému čo som prežila,som štastná že možem pomáhaat aa viest svoje deti životom i ked každe onkologické ochorenie je časovanou bombou,ktorá sa može vrátit spat-ja to viem,viem.Ešte niečo:ked som začinala s liečbou a mala som svoju prvu konzultáciu s onkologom,ten mi povedal vetu,na ktoru nikdy nezabudnem-človek musi verit a chciet sa vyliečit,pokial človek nechce a nespolupracuje,je to len polovičný uspech.A ja som velmi chcela zit,kvoli mojmu malému srdiečku,ktoré ma držalo nad vodou-bol to moj syn.Vela štastia,viery a chuti do života všetkým ,ktorí to potrebuju.

Vitaj v klube, fajn že si napísala - dá to nádej nováčikom. Nech sa všetci dozvedia, že sa to dá, nech prestanú s politikárčením a venujú sa pekným veciam, kým je čas.

Maruška622 - máš môj hlboký obdiv!!!
Si nádejou, že sa to dá!

Prajem mveľa zdravia.