Zdravím všetkých Poraďákov. Tie pracovné soboty ma zaujali, vie si ešte niekto spomenúť ako a v ktorých rokoch to končilo? Viem, že sa postupne rušili-každá druhá a tak, ale roky si nepamätám. Ďakujem.

My sme ešte povinné soboty odpracovávali v roku 1986 , potom už len zriedka . ( podotýkam ,že sa pracovalo zadarmo , naša mzda šla "akože" na pomoc pre deti z Vietnamu

Klasické pracovné soboty, povinné,každá, každá druhá, boli niekedy do r. 1970. Potom boli Tzv. Soboty pracovnej cti, keď sa plnili socialistické záväzky, robilo jarné upratovanie a podobné činnosti. Do tretice boli soboty, ktorými sme si "nadrábali" Veľkonočný pondelok, Vianoce, tridsaťročnú vojnu.... Tieto boli do r. 1989.

Oľga, teda ty máš pamäť...

Zdravím. Presne tak som si to myslel aj ja, ale kolegovia ma stále presviedčajú až o rokoch 85-89, skrátka majú v tom nejasno. Ďakujem.

Prečítala som si túto tému celú a môžem autorovi témy poďakovať za dobrý nápad. Osviežila som si pamäť a zasmiala som sa,lebo všetko, čo sa tu popísalo, som prežila.Tiež som si spomenula na jeden prvý máj - to som bola na internáte pri Leviciach. Deň pred prvým májom nádherné počasie, celé poóbedie nás "súdruh učiteľ" po dedine učil pochodovať a spievať. V ruke vidly, ak by sme vytŕčali z radu, tak bol schopný nás prepichnúť. Na 1.mája hlásili pekné počasie - museli, lebo inak aj meteorologovia by prišli o prácu. Ráno bolo zamračené. Keď sa začal sprievod, začalo liať a my sme prešli po Leviciach ako husy,zmoknuté, uzimené a bez spevu a len s drgľovaním zubov od zimy. A odtiaľ nás nahnali do vlaku a na internát. Našťastie školník mal rozum, zakúril do kúrenia, inak by sme boli ochoreli asi všetci. Ale mám aj príjemnejšie zážitky - na internát sme prichádzali od vlaku večer o 21 hodine. A keď nám oznámili, že nie je uhlie a sú vyhlásené uhoľné prázdniny, tak sme o pol noci išli prášiť koberce a ráno sme išli na prvý osobný vlak domov. Najviac nám bolo ľúto dievčat z Košíc-trepali sa tam celý deň a ráno museli ísť zas takú diaľku zpäť. A to sa niekedy opakovalo aj dva-tri krát po sebe. Tiež sme chodili na brigády - oberať papriku do Loku. Tí nám za to aj zaplatili a ešte dali aj najesť. A zo ZDŠ sme chodili na zemiakové brigády. Tiež sme mávali na ZDŠ poplach CO v pláštenkách a maskách. Celá škola sa v pláštenkách musela presunúť do protiatómového krytu - pamätáte sa na to? Nechcela by som sa vrátiť do tých čias. Pri spomienke na tento poplach mi ešte aj dnes ide mráz po chrbáte.

Hm, že by "odkukali" námet ?
http://www.sme.sk/c/5067286/kofola-v...o-prezili.html

Ja si pamätám, začiatkom šesdesiatych rokov ženy robili vo veľkom vodičské preukazy - bolo to zadarmo. Naša mamka vtedy jazdila na vétrieske (v autoškole), ináč bola ekonómka. Robilo sa to preto, že keby nás napadli imperialisti, muži by s nimi bojovali, no a ženy by zabezpečovali chod všetkého. My ako deti sma sa nevedeli spamätať z toho, že mama nám pred domom vyliezla z náklaďáku.
Dlho som ako krivdu cítila to, že nám rodičia nedovolili na prvého mája vyvesiť z okna sovietsku zástavu. Sused bol totiž patrizán či čo a oni stále vešali červenú zástavu. Až neskôr som pochopila - dedo bol kulak. Ale aj tak si nesťažujem. Prežili sme aj bez tej zástavy.

Najprv boli všetky soboty pracovné, ak ma pamäť neklame: v čase mojej 8. triedy už len každá druhá a keď som bola deviatačka (šk.rok 1968/69), tak sme už mali každú sobotu voľnú.

Potom sme pracovali v soboty v také roky, keď veľa sviatkov "padlo" na pracovný deň: rok musel mať rovnaký počet pracovných dní (260), inak by sa nedali porovnávať päťročnice.

http://redir.netcentrum.sk/?noaudit&...2Findex%2Ehtml




Tí starší z vás, si takúto spomienku na časy
minulé určite vychutnáte.

Kliknutím na odkaz dole sa dostaneš do virtuálneho paneláku v
socialistickom Československu.

Tu si pred výťahom zvol poschodie, na ktoré sa chceš dostať. Potom
zazvoň na zvonček a dostaneš sa do bytu.

V byte je kopec videokaziet s najlepšími pragramami československej
televízie.

Kliknutím na hociktorú kazetu spustíš jej prehrávanie.
Kliknutím na vypínač televízora môžeš jej prehrávanie ukončiť.
Ďalej môžeš kliknúť na telefón alebo rádio, ktoré sú nad televízorom
vpravo.

Tiež môžeš zapnúť druhé rádio, ktoré je vľavo od televízora.
Dokonca si môžeš zapnúť naraz aj TV aj rádio....

Je tam toho ešte viac, čo sa dá preskúmať.....
Hlasitosť toho všetkého sa ovláda celkom dole pod knihovničkou.
A ešte taká zaujímavosť: v každom zo štyroch bytov, kam chodí výťah, sú
iné videokazety.....

tato tema mi uplne vyrazila dych
ani som netusila , ake skvosty sa tu ukryvaju
odrazu sa mi zacali vynarat spomienky a take mnozstvo, ze som sa tu chichotala jak utecenec z psychiatrickej liecebne
nie ze by " totac" bol na smiech, skor na zaplakanie
akurat je mi smutno, ze ludia sa vobec nepoucili a niekedy mam pocit, ze 89-ty vlastne ani nebol ale to uz je uplne ale uplne ina tema

toto som teraz objavila, snáď to tu ešte nie je. a keby aj, tak si pozrite....

http://www.mojevideo.sk/video/4543/s...e_reklamy.html

Dost veselo to opisujete, ja mam z minulosti triasku. V nasej dedine nas ucitelky fackali za zabudnuty zosit, knihu, museli sme povinne recitovat hluchym jubilantom alebo desiatky rokov pochovanym vojakom v mrazivom pocasi v pionierskom ubore. S mojimi kresbami chodili iny spoluziaci na sutaze a ja som mala z toho velke...
V skole sa nas malych pytali na pocet cb televizorov v dome, a ak boli dva, jeden nam prisli zobrat. Deti predsa neklamu...
Mama s rodinou boli sledovani, nemohla vycestovat.
Okolo Tuzexu sme chodili kazdy den, ale ani raz za tie roky sme si tam nedovolili nic kupit. No a to je len malicka cast z toho obdobia.
Rozky mozno stali 0,30 ale teraz stoja 0,06
Niekoho to uz raz dopalilo s tym porovnavanim cien, myslim, ze to bolo v SMEcku, ze ktosi zobral kalkulacku a porovnaval ceny s prijmamy teraz a pred 30timi rokmi a zistil, ze sa pred tymi 30timi rokmi zilo tazsie, plus nehovorim o nedostatkoch tovarov.
Ale som rada, ze medzi tolkou konkurenciou zo zahranicia si svoju kvalitu udrzali horalky a ine starsie sladkosti. Ked som chodievala von, kupovala som ich ako darceky a vsetkym chutili slovenske sladkosti.

Sorry , nemôžem nereagovať ...

Z tohoto , čo tu píšeš , mám pre zmenu triašku ja , je mi normálne na ........

Áno , bolo ťažšie , ale veď ťažko bolo aj za 1.ČSR ...
Ešte ťažšie bolo predsa za Rakúsko-Uhorska ...

A čo tak za čias panovania Svätopluka , alebo nebodaj v časoch Samovej ríše ???

Len si vezmime , koľko ľudí trpelo za čias feudalizmu , koľko ich bojovalo za blaho nie štátu , ale za pána ....
A teraz toto panstvo velebíme , novodobá šľachta má prijímanie , uvedenie do spoločnosti svojich hnusných , arogntných spratkov ...

Tak o čom to je ??????

Predsa každá doba má svoje klady a zápory , na masy sa nehľadí , tam ide nie zvyčajne , ale surovo o záujmy jednotlivcov ...samozrejme tých vyvolených ...

P.S.1:
Nejak nechránim , neobhajujem minulý režim , ale nemám rád zavádzajúce informácie ...
Všade niečo bolo , je a aj bude .....veď sa len pozrime na terajšú , kua , vraj , akože " demokraciu " ....za to ste štrgotali pred 20-timi rokmi ?????

P.S.2:
Mne pre zmenu , v 68 roku na POVINNEJ náboženskej výchove v ZŠ pán kaplán takú vypálili , že som zo tri lavice zobral ....to len k tej poznámke , viď hore ...

Vždy lepšie ako tie z T - mobilu ...hlavne v terajšom období , tie spevavé SMS - ky ...vraždil by som ....

Toto mi pripomenulo ako sme pri brannom výcviku na strednej škole v pršiplášťoch a sáčkoch na rukách a nohách + masky na tvárach pobehovali po Zobore - nacvičovali postup pri chemickom poplachu a moja spolužiačka pršiplášť nemala, tak si otvorila dáždnik .... a to hlavné som zabudla - 33stupňov v júni- slniečko svietilo........

malo to aj lepsie stranky. pomer prijem - vydaj pred rokom 1998 1:0.4, teraz keby som pracoval na slovensku 1:1 az 1:1.2 . aj vtedy som cestoval a aj tie povestné banany (ktore sa tak radi vytahuju) som kupoval pravidelne.

mas na mysli toto?:

ahoj kikus, nasi isli na vikend prec, sviecky som uz kupil, mam napustit vanu?
alebo vianoce salala, vianoce bim-bam - bom, skackajuceho soba, strikovaneho mikulasa ci santaklausa?

vidíte ten efekt- veď marina8 ty sa to tuším učíš doma

Vrátim sa ale k starej ére.... síce sme si to vtedy neuvedomovali, ale smrdieť sme všetci museli veď až z Maďarska sme prvé deodoranty ( ako sa to volali? gulička síce lepkavá bola nejaký ten čas ale iné nebolo ) a spay Impulz nosili

kazda doba ma plusy aj minusy,kazdy to vnima inak
len si myslim, ze je zbytocne sa prilis zatazovat niecim co uz bolo, najma, ked clovek ma mizive percento na zmenu, ved co tu mame teraz? nie to iste len v " ruzovom"?
" gazduje" tu zopar jednotlivcov, ktorym je evidentne uplne ale uplne jedno co je s " masami" hlavne, ze oni a ich deti a deti ich deti ak vsetko nerozflakaju su " zahojeni" na vecne casy a " nikdy inak"
mne uz je smiesne jak sa ludia rozculuju a stale porovnavaju " vcera a dnes"
a pritom vo volbach " vraj demokratickych" zas zvitazi ten, na ktoreho sa kyda....tak potom o com to je?
preto som spomienky na "totac" zredukovala na " pekne"
cize aj tie, ktore ma vytacali uz su iba usmevne
ty si dostala facku od ucitelky? super, ja som dostala po strede dlane tym velkym srobom, ktory spajal to obrovske kruzidlo, ktorym sme kreslili na geometrii od ucitela za to, ze som nemala podpisanu domacu ulohu a pritom som bola jednotkarka, ktora " vzdy vsetko vedela, vzdy mala ulohy"
tiez som stala v pozore v nechutnej sukni, koseli a satke a pravu ruku som mala zdvihnutu na pocest vojakom a kukala na mna cela obec ked bolo kladenie vencov, nehccela som tam ist, musela som
mali sme straaaasne zapalenu - slobodnu zvazacku, nieco jak pionierska veduca, ktora pravidelne organizovala " skolske porady" v kulturnom dome - cela skola tam napochodovala v pionierskom a " riesili " sme plany budovania svetlych zajtrajskov
ale ja to beriem teraz takto:
ucitel co ma zmlatil, uz davno zomrel, naco minat energiu?
vence sa uz v obci tusim ani nekladu, nikto tam nedrzi " cestnu straz" , moje dieta si to nevie ani predstavit, je to ako nejake " sci-fi"
z budovania zajtrajskov sa neskutocne smejem - deti, ktore si kladli za ulohu vyzbierat x - kilo papiera, textilu a gastanov, napisat spravu z pobytu v tabore v madarsku, ktory dostali za dobre znamky, plany ohladom hviezdoslavovho kubina a puskinovho pamatnika a tak dalej
veci, ktore su uplne irelevantne, lebo ked obyvatelia obce nebudu odoberat noviny a uroda gastanov bude mala tak plany nenaplnim aj keby som sa nakrajala
vetu " praci cest" sme doplnili a zveladili na " praci cest a robote pokoj"

pamatam sa, ked otec niekedy v juni priniesol prve paradajky – jednu som rozkrajala a zjedla som k tomu 3 maslove chleby len aby mi ta paradajocka vydrzala k co najvacsiemu poctu hryzancov
a paradajky po sezone teraz? Zbytocne kupovat, vyzeraju, akoby ich vozili z jaslovskych bohunic“ take su chudery priesvitne, jak po stiepnej reakcii
a horalky – prepac, ale uz nic moc, uz sa priblizili tak ako aj orion cokoladova hviezda k nejakej neidentifikovanej chuti, vsetko uz „ sidia“
je zaujimave , ze ked sme mohli chodit do moskvy, do odesy, na slnecne pobrezie, tak sme brblali, ze chceme na zapad, ked mozeme ist na zapad, tak cestovky ako vychytavky ponukaju 2 tyzdne v leningrade, okruh pobaltskymi krajinami a cinu a v bulharsku autobusom uz boli snad vsetci slovaci, lebo teraz je to moderne, chodia aj „ susedia“ a keby sme my neisli bola by to normalne potupa
tak potom co vlastne chceme? Jednoznacne to, co vzdy nie je
aj ti co su slobodni by sa najradsej „ navliekli „ do chomuta, ti co su uz navleceni by najradsej z neho vyliezli
z tohto mojho monologu mi jasne vychadza, ze clovek je sice tvor spolocensky, ale za to vecne nespokojni a hlavne nepoucitelni