A naše deti budú spomínať na dnešné časy s nostalgiou. V roku 2030 povedia- to boli časy v roku 2009!

Z Pedra sa robili veľmi vééééľke bubliny. A stál len 1 Kčs.

Hrávali sme guličky do jamky. Mali sme také hlinené. Ten, kto mal sklenenú, ten bol frajer. Na guličky sme mali také plátené vrecúško. Ja si pamätám, ako dievča na základke, sme si robili na topánky z plechovíc (pri reštaurácii sme hľadali plechovice z Coly alebo piva, už si presne nepamätám) opätky. Potom sme sa po meste prechádzali a všetci sa na nás pozerali

a boli to dlho-dlho najlepšie žuvačky!

..na tasky, ktore vyzerali ako hackovane a boli takmer neznicitelne?

volali sme ich ,,sieťovky,, a keby som sa pohrabala u našich doma, tak by sa tam isto ešte nejaká našla....

sietovky boli bavlnene a vmestil sa tam cely nakup,akoby namala dno, ale tie tasky boli z nejakej umelej hmoty

bábiky boli úžasné - teda, ja som nemala bábiky, len sestra, ja som sa s nimi nevedela hrať, ale mala takú asi meter vysokú "hovoriacu" bábiku - tak sme ju volali, mali sme k nej asi desať malých tak 8 cm platní z bielej umelej hmoty. Vložili sa bábike tuším na chrbátiku do otvorčeka a ona spievala rôzne pesničky...

a ešte mala aj chodiacu bábiku, tá bola asi meter dvadsať vysoká a naozaj chodila, keď ste ju držali za ruku a kráčali s ňou.

A ja ju ešte mám. Dostala som ju pod vianočný stromček keď som mala asi 7 rokov. To bola kvalita keď slúži doteraz

Tie kaliopky nemali chybu. Mala som ich vo všetkých možných farbách a aj kárované.

........na topanky s hrubou korkokou podrazkou asi 10 cm? Co myslite vratia sa?

Takto nejako vyzerali

Tieto boli sietky. Boli este tasky hackovane z umelej hmoty obdlznikoveho tvaru. tie sa dali velmi tazko znicit.

Podobnú sieťovku z chemlonu som si nedávno kúpila v COOP . Tašky na nákup boli aj z látky podobnej dederónu tak sa to volalo?

Ano a ich rozhovor bude vypadat asi takto: "Pamatas si na tie naivne mobily a notebooky? Museli sme do klavesnic tukat a s mysou klikat"

Ak sa mam priznat s pociatku ma napadali len negativne myslienky na minulost, ale vecer ked som isla spat, mozog pracoval a rozpamataval sa. Pri posteli som mala papier s perom, pretoze ak ma nieco napadne, musim si to zapisat.

Do rana bolo na papiery:
programy - Televariete s Bohdalovou, Mozno pride aj kuzelnik, Cvicme v rytme / to som vzdy bola nastupena pred TV v ubore/, Filmarik a Filmuska, Podte s nami - Dancul, Ratafak Plachta a pipapipapa Pata Peter hra...

A tie prve plastove digitalky, jeden z triedy mal digitalky s kalkulackou, to bol frajer...

vtip na digitalky:
Dezo, ja mam digitalne dieta.
A to je ake? Nema rucicky...

A ešte som si spomenul na tú videohru,čo to ten vlk chytal tie vajíčka...

No videohra mi príde už ako niečo súčasnejšie, to my sme sa hrávali pred činžiakom vybíjanú, skákali sme na švihadle alebo gumu, a tiež takú hru "žandár-kmín", to dve skupinky deciek, jedna - žandári hľadala tú druhú - kmínov, a to sme behali po celom meste, zábava na celý deň, mama nás musela z okna volať domov. To dnešné deti naopak - vyháňať von od počítačov.

Veru aj na bicykli ma mama hľadávala a preplesk hneď na mieste

A hrali sme aj šípky, tie sme kriedou kreslili po zemi, alebo po múroch a behali sme po celom sídlisku, jedna skupina išla prá a kreslila a druhá skupinka utekala za nimi a hľadala ich.

joj, zlaté časy...hrali sme šípky, kym ju kamarat nedostal do hlavy a neostala mu tam:-)..a hrali sme sa na Štyroch tankistov a psa....a ja bol vždy ten pes...no mama mala radosť z tých nohavíc:-))