Ja si zas myslím, že minimálne táto téma ukáže dnešným mladým ľuďom a tým, ktorí nemali možnosť posúsiť pre svoj vtedajší detský vek, aká to bola doba- a bude pre nich mementom, aby sa už nikdy čosi podobné neopakovalo. Aké majú dnes šťastie, že ich učiteľ nemláti v škole ( nás ťahali za najmenšie vlasy pod ofinou event. z prstov cibuľku a tresk pravítkom!), že majú možnosť voľby- my sme ju nemali a aby si to vážili!
Ale žila som tu počas komunizmu až do dospelosti a čo mám teraz urobiť? Vymazať spomienky, ísť na elektro šoky , aby som akože žila až od roku 89?Bohužiaľ skoro20 rokov som tu žila v komunizme, môj otec chcel odísť zo Slovenska v ´68- mal už aj prácu zabezpečenú, ale mama tu mala rodičov už v pokročilom veku, preto odmietla. Každý aj v tom zlom sa snažil nájsť niečo dobré, inak by predsa mohol rovno skončiť svoj život - v nenávisti , zožieraní a nešťastí sa nedá trvale žiť bez ujmy na duševnom zdraví! ..... a a zaujímalo by ma čo robil ten dotyčný, ktoré mu je z toho zle a nám praje len to "naj"? Určite bojoval, čo? Ocikával komunistom kolesá na aute, aby im rýchlejšie zhrdzaveli??? A čo s tým robí dnes, pomaly sa zase vraciame naspäť?
P.S. a čo s tým keď just 17.novembra som sa narodila???