ODVODY:
Je dosť smutné, že si musíme hľadať cestičku, ako odvádzať čo najmenej, pretože poctivo pracujeme. A keďže poctivo pracujeme, nemáme kedy čerpať. Pritom je spústa tých, ktorí nepracujú (mnohí ani nechcú, hoci by mohli), teda ani neodvádzajú, iba čerpajú (nemyslím teraz deti, dôchodcov, opodstatnených invalidov...). Takže: pracujeme a aj odvádzame, aby tí, čo nepracujú a neodvádzajú, mohli čerpať.
Nieje to tak trošku humanitárna pomoc? :-(
Čo keby sme si v čase, keď pracujeme, tieto odvody ukladali niekam "do pančuchy", odkiaľ ich budeme môcť, keď nebudeme už môcť... mohli čerpať? Je spravodlivé, ak niekto celý život maká, nič nezneužíva, do štátu odvedie neskutočné sumy a niekto iný z nich potom žije? No a na nepredvídané okolnosti predsa môžme využiť komerčné poistenie... To sa ale môže každý rozhodnúť slobodne, či chce, alebo nie. Ak ale niečo musím a vlastne z toho nič nemám...potom rozmýšľam, či vôbec musím. Či nieje fakt lepšie nerobiť, neodvádzať, iba čerpať. Ako to robía mnohí šikovní. Lenže, kto bude potom odvádzať? Asi začarovaný kruh. Len kde v tom kruhu sa práve nachádzam ja? A kde v ňom skončím?
Iba moja úvaha.
Naposledy upravil Fany : 26.01.11 at 09:36