Stanislav 1975
Však jej skús nejako pomôcť... čo ja viem, nejakú dobrú poistku proti zasamovraždeniu nemáš? Aby aspoň ten chlapec bol nejako zabezpečený... Pepsi má pravdu, keby každý riešil každý problém siahnutím po fľaške... Ja som tiež prežila sklamanie v láske /ešte v minulom tisícročí/, ale ani ma nenapadlo nachlontať sa... Mne je ľúto toho chalana, že má takú mater, však čo mu to dá do života? Bez otca, a mama furt na práškoch alebo naliata v liehu... Inak som bola šokovaná, keď som čítala, ako sa Štaidl vyjadril, že ten chlapec nič nevie - žiadny šport, žiadny jazyk, žiadny hudobný nástroj, že čo bude akože raz v živote robiť... Smutné, ak to povie jeho vlastný otec... Aj keď tie novinárske drísty treba brať s rezervou, ale tomuto sa žiaľ, veriť dá...A keď je chúďa chorá, tak nech sa nechá liečiť, už aspoň s ohľadom na syna...Mám dcéru v jeho veku, tak veľmi dobre viem, čo to obnáša...Keď som bola nedávno chorá ja, tiež som neušla z operačného stola a nepodpísala reverz ako ona, že však si to už radšej zašijem doma sama... Však keď mám deti, tak prepánajána musím mať aj nejakú zodpovednosť, nie? A ešte ak to dieťa nevyrastá v kompletnej rodine, za čo ono predsa nemôže... Si pamätám, keď sa jej narodil... To boli plné noviny Arthurko sem, Arthurko tam... O mojej mladej nepísal vtedy nikto, ale určite mala šťastnejšie detstvo, aj keď nie materiálne bohatšie... Ale vie plynule po anglicky, učí sa nemčinu, začala trošku po španielsky, spravila si dve semestrálne štúdiá aj s promóciami na vysokej škole, hrá na klavíri a na gitare ako samouk... Šport nemusí, ale aspoň do plavárne chodí... /To sa nechválim, to len konštatujem.../ A to som prosím pekne v živote nemala s mužom taký príjem dokopy ako Iveta sama... A nemám len ju... A nie som si istá, či mu spravila niekedy aspoň palacinky... Však vyzerá, že je odchovaný len na fastfoodoch, fakt mi ho je ľúto, takto odkázaný sám na seba, keď už aj tá Golda od nich zdupkala...