Bastian ...tiež ženy, ktoré majú potrat za sebou-je to pre ne ťažké...
Dovolila som si vytrhnúť z kontextu len túto jednu časť, pretože by som chcela opísať svoju skúsenosť spred rokov.
Sama som bola v nemocnici s rizikovým tehotenstvom, nechcela som prísť o moje zatiaľ nenarodené deti (mali byť 3). Bohužiaľ osud to zariadil inak a ja som nakoniec o ne prišla. Bola to pre mňa veľká bolesť, nie fyzická ale bolela ma duša, cítila som sa naozaj mizerne.
No a vo vedľajšej izbe boli ženy, ktoré prichádzali a odchádzali každý deň ako na bežiacom páse, boli to ženy, ktoré išli na interupciu. Neviem koľké z nich tam išli zo zdravotných dôvodov, ale ako som vtedy počula väčšina a to si dovolím zdôrazniť, že veľká väčšina tam išla preto, pretože mali doma dve, tri deti a viac jednoducho nechceli. Naoaj neviem, či to bolo pre ne ťažké, možno to dokonale skrývali, ale navonok boli usmiate ako by o nič nešlo, nezdalo sa mi, že ich trápi svedomie. Možno s odstupom času ich to svedomie začalo hrýzť, neviem......
Nevedela som to pochopiť a nechápem to doteraz.
S odstupom niekoľkých rokov som ležala v nemocnici s rizikovým tehotenstvom znovu a to som zažila iný prípad.
Bola tam mladá žena, ktorá zhodou okolností ako ja pred rokmi čakal trojčatá.
Bolo to jej prvé tehotenstvo. Jednoducho sa s manželom dohodli na tom, že tri deti sú veľa, im stačia maximálne dve, tak si dala to jedno jednoducho vziať. Lekári to dokázali urobiť. Tak toto som už nechápala vôbec.
Neviem ako táto pani nakoniec dopadla, či donosila svoje dve detí v poriadku a narodili sa jej zdravé a ako sa s tým vysporiadalo jej svedomie.
Ale jedno viem ja určite, že takéto konanie je pre mňa nepochopiteľné.
A ešte jeden príbeh. Mojej známej sa narodilo dievčatko, bolo to krásne dieťa, ako bábika. Zo začiatku nič nenasvedčovalo tomu, že by niečo nemalo byť v poriadku. Až za pár mesiacov sa ukázalo, že dievčatko nie je v poriadku, malo poškodený mozog, zrejme následok pôrodu. Vedela, že jej dieťa bude doživotne postihnuté, teraz má asi dvadsať rokov a je na úrovni ročného dieťaťa. Povedzte, ale čo mali vtedy urobiť s niekoľkomesačným dieťaťom, mali prerušiť jeho život, lebo vedeli, že ho aj tak nečaká plnohodnotný život??? Nie, nič také, dali tomuto dieťaťu toľko starostlivosti a lásky koľko vládali (a dávajú doteraz). Ja ich za to strašne obdivujem a vážim si ich za to.
Som žena, a možno si iné ženy popudím voči sebe, ale ja sa prikláňam na stranu Bastiana a misamisa, čo sa týka pohľadu na potrat. Nesúhlasím s ním, pretože cítim niekde vo svojom vnútri, že to nie je správne.
Je to zásah do niečoho, do čoho by sme zasahovať nemali.
Viete, ja sa na to pozerám aj z iného pohľadu, ale to tu nechcem rozpisovať, pretože to by som už miešala hrušky s jablkami.
A na záver by som len chcela povedať, že som vyjadrila len svoj názor (nikomu ho nevnucujem), svoje presvedčenie, tak ako iní to svoje. Môžete s ním súhlasiť, ale tak isto máte právo nesúhlasiť.