Prepáčte, ale ja – sedlák zo stredoslovenskej podhorskej dediny, nemôžem súhlasiť s týmto bratislavským uličným výkladom práva. Lebo viem čítať aj sám :
Najprv obchodný zákonník – jeho § 2 :
(2) Podnikateľom podľa tohto zákona je:
b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
Potom obchodný zákonník – jeho § 35 :
Podnikatelia sú povinní viesť účtovníctvo v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným zákonom.
Napokon ... ten osobitný zákon - § 1 ZoÚ :
(1) Tento zákon upravuje
a) rozsah, spôsob a preukázateľnosť vedenia účtovníctva
3. fyzických osôb, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov podľa osobitného predpisu 4) s výnimkou fyzických osôb, ktoré vedú daňovú evidenciu podľa osobitného predpisu, 4a)
V týchto troch zákonoch je jasne napísané, že živnostník vedie od vzniku buď účtovníctvo, alebo daňovú evidenciu a z nich dáva daňové priznanie. Ak vidí, že je mu výhodnejšie uplatniť paušálne výdavky, lebo jeho skutočné výdavky bez poistného nepresiahli 40% a ďalšie podmienky, môže uplatniť § 6/10, teda paušálne výdavky. Ale nikde som nenašiel ustanovenie, z ktorého by bolo možné relevantne vyvodiť, že nie je povinný viesť nič, ani vykazovať stratu, ak neukončil činnosť.
Dievke som chcel nekomplikovane poradiť, pre jej dobro, aby urobila priznanie so stratou a podala ho. Aj z cvičných, aj z praktických, aj z ekonomických a účtovných dôvodov je to lepšie. Vy ste ju museli domotať niečím čo nemá oporu v zákone. Už vidím, že mi hrozí nekonečné dopisovanie, ale ... asi tak !