No podľa §54 ods.2 zákona č.461/2003 Z.z., ak zamestnancovi vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, RO na zistene DVZ je obdobie od vzniku NP do konca kal. mesiaca predchádzajúceho kal. mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie ND.
T.z. že by si mala brať VZ za dni 28,29,30,31 v máji.

takže on keď má 10 000,- hrubý plat, ako mu to vypočítam za tie dni v mesiaci.

(10 000,- : 23) x 4= to dostaneš VZ za dni, ktoré odpracoval v máji.
VZ za máj je teda 1.739,-, DVZ bude 434,- Sk.
Opravte ma ak sa mýlim.

Áno je to presne tak a mám to spravené ďakujem Vám veľmi pekne za pomoc, je to super!!!!!!

Ano výsledok je 434,75 Sk.

Ano endrju, ospravedlnujem sa, maju tam byť aj desatiné čísla. Ďakujem za opravu.

A ja by som zase rada vedela, ako ste došli k zaokruhleniu 434,7500. ??

(10 000,- : 23) x 4= to dostaneš VZ za dni, ktoré odpracoval v máji.
VZ za máj je teda 1.739,-:4kal.dni = DVZ 434,75 Sk.

Beriem, ale nezaokrúhľuje sa mesačný VZ na celé koruny nahor?

Nie. Sem-tam si treba mrknúť aj zákony (sú aj tu na porade).

§ 55
Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky

Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Myslím, že tu neopovedáte správne. Denný vymeriavací základ nemá byť 1000:22, ale 10000:30.

Prikladám, čo som našla na Drakovi.
Denný vymeriavací základ zamestnanca - dôchodcu, pri výpočte náhrady príjmu pri PN
Autor Jozef Mihál
24-11-06
Zamestnanec - poberateľ starobného dôchodku, je dočasne práceneschopný. Ako sa určí denný vymeriavací základ zamestnanca - dôchodcu, pri výpočte náhrady príjmu pri PN?


Odpovedať+ Reagovať

Riešenie od Jozef Mihál 24-11-06 10:36 PM #1
Od 1.8.2006 sa povinné nemocenské poistenie zamestnanca a povinné nemocenské poistenie SZČO nevzťahuje na osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok pri poklese vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%.

Podľa § 2 zákona č. 462/2003 Z.z. zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca (ďalej len „zákon o náhrade príjmu“) sa za zamestnanca považuje a nárok na náhradu príjmu pri splnení ďalších podmienok má každý zamestnanec, ktorý sa považuje za zamestnanca podľa § 4 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) – bez ohľadu na to, či je alebo nie je povinne nemocensky poistený.

Výška náhrady príjmu je podľa § 8 zákona o náhrade príjmu daná percentuálnou sadzbou z denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, určených podľa § 55 a § 57 zákona o sociálnom poistení.

Denný vymeriavací základ sa podľa § 55 zákona o sociálnom poistení vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia, určeného podľa § 54 zákona o sociálnom poistení.

V prípade zamestnanca, na ktorého sa nevzťahuje povinné nemocenské poistenie, nie je možné určiť denný vymeriavací základ – pretože pre neho nie je možné určiť rozhodujúce obdobie. Podľa § 54 zákona o sociálnom poistení sa pri stanovení rozhodujúceho obdobia vychádza z toho, kedy poistencovi vzniklo nemocenské poistenie. V prípade osoby, ktorá nie je nemocensky poistená, nemá zmysel hovoriť o vzniku nemocenského poistenia – a preto nie je možné stanoviť ani rozhodujúce obdobie.

Pri stanovení denného vymeriavacieho základu na určenie výšky náhrady príjmu by sa preto malo vychádzať z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, určeného podľa § 57 zákona o sociálnom poistení.

Podľa § 57 ods.2 zákona o sociálnom poistení pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (poznámka - nezohľadňuje sa, či ide o mesiac, ktorý má 28, 29, 30 alebo 31 dní).

ZNP_§2
ZNP_§8
ZSP_§4
ZSP_§54
ZSP_§55
ZSP_§57

A volala som aj do sociálnej poisťovne a tam mi to tiež takto potvrdili.

Ako autor citovaného článku však nesúhlasím - v otázke zadávateľky témy nie je reč o zamestnancovi - dôchodcovi, ale o zamestnancovi.

Ok, ďakujem za opravu. Aj ked nikto učeny z neba nespadol.

Keď má hrubé 10.000 : 23 prac.dní (bolo v máji) = 434,78 x 4 odprac.dni = 1739,-Sk vymer.základ z ktorého sa platí poistné (hrubá mzda) : 4 kal.dni = 434,75 Sk denný vymer.základ pre PN.

Ospravedlňujem sa vám všetkým, ak nemám pravdu.
Ale aj tak mi to nedá.
Však otázka nebola, akú má mať pracovník hrubú mzdu a z nej odvádzať poistné. To súhlasím, hrubá mzda pre pracovníka za 4 odpracované dni v júni bude 1739 Sk.
Ale otázka bola, aký bude mať denný priemer pre náhradu príjmu za nemoc.
A to bude 10000:30=333,33 Sk. A z toho sa vypočíta pre prvé 3 dni 25% a potom 55%.
Ak sa mýlim, opravte ma prosím.

Nie nebude to tak. Keďže odpracoval iba 4 kal.dni tak sa to delí štyrmi (1739:4=434,75) Ak by odpracoval celý máj (lebo sa hovorí o PN v máji) a dosiahol by hrubú mzdu 10000 tak vtedy by sa 10000 delilo 31. OK!?

OK.
Ďakujem za vysvetlenie.
Konečne som to pochopila.

Ale delí sa vždy 30-timi, nie 31.

Áno, delí sa vždy 30-timi, ak sa musí počítať tzv. pravdepodobný denný vymeriavací základ.

Ak má mesiac 30 kal.dní tak 30-timi a ak má 31 kal.dní tak 31-timi.