Pred a po roku 1989
Pred rokom 1989
Ide rýchlik z Teplíc do Prahy, zrazu zíde z koľají, vojde do poľa, o chvíľu do lesa a nakoniec sa vráti na koľaje.
Sprievodca beží za strojvodcom a kričí: „Človeče, čo to stvárate?!“ Strojvodca: „No, idem a zrazu vidím, že na koľajach leží Gustáv Husák, tak čo by ste robili vy?“
Sprievodca: „Neviem, asi by som ho prešiel.“
Strojvodca: „Veď presne to som chcel, ale on mi utiekol do poľa!“
Hovorí jeden ruský robotník druhému: „Tak si predstav, že už päť rokov robím v továrni na šijacie stroje, tak si vravím, že by som si mohol nejaký doma zložiť. Tak nosím jednu súčiastku za druhou, ale nech to skladám, ako chcem, vždy mi z toho vyjde guľomet...“
Na smrteľnej posteli má umierajúci posledné prianie, aby ho prijali do KSČ.
„A na čo ti to bude?“ pýta sa uplakaná manželka.
„Nechcem, aby si plakala, vieš, akú si vždy mala radosť, keď umrel komunista.“
Muž pri večeri:
„Keď prídu hostia, poviem senzačný vtip.“
Žena sa pýta:
„Mám potom poslať z izby deti, alebo súdruhov?“
Lenin mal pravdu, socializmus sa ukázal ako éra elektriny: do práce sa chodí s odporom, na plat sa čaká s napätím a vedenia sa nemôžeš dotknúť!
Pýta sa malý syn otca:
„Ocko, čo to bol ten komunizmus?“
„No, to v Rusku v Leningrade, vlastne to bol Petrohrad, bojovali v októbri, vlastne to bol november, mužíci, ktorých viedol nejaký Lenin, vlastne sa volal Ulianov...“
„To je teda pekný chaos,“ preruší chlapec otca.
„No a presne to je ten komunizmus!“ zvolá otec.
Naháňajú ľudia v Rumunsku chlieb s maslom. Chlieb uteká, ako vládze, a keď už naozaj nemôže, zbadá rezeň, ktorý si opretý o bránu pokojne pofajčieva.
„Hej, chlieb, kam bežíš?“ pýta sa rezeň. „Ľudia ma naháňajú!“ dychčí chlieb.
„Schovaj sa za mňa,“ vraví rezeň pokojne, „mňa tu nikto nepozná!“
Viete, že Husák bol geniálny chirurg?
Dokázal transplantovať srdce Európy do konečníka Sovietského zväzu.
Poznáte marxisticko-leninskú definíciu plešiny?
Plešina je dialektická premena hlavy na zadok, najskôr čo do formy, neskôr aj do obsahu.
V totalitnom Československu vykopú vedci dve kostry a domnievajú sa, že sú to Cyril a Metod. Ale nevedia, ktorý je ktorý.
Pošlú obe kostry do Sojuzu k špecialistom. O mesiac prídu vzorky naspäť v dvoch malých škatuliach, obe kostry sú úplne rozbité.
V jednej škatuli je malá ceduľka: „To je Cyril, priznal sa.“
„Súdruh Stalin, čo hovoríte na vtipy o vás?“
„Nič nehovorím, ja ich zbieram.“
„A koľko ich už máte?“
„Asi dva gulagy.“
Po roku 1989
Aký je rozdiel mezi švajčiarskym, francúzskym a slovenským dôchodcom?
Švajčiarsky ráno vstane, dá si trochu syra, zapije pohárom mlieka a ide do parku kŕmiť vtáčiky.
Francúzsky ráno vstane, dá si trochu kuracieho mäska, zapije pohárom vína a ide do parku hrať ten ich petang.
A slovenský ráno vstane, zje nejaké švajčiarske lieky, zapije ich pohárom vody, vezme si francúzske barle a ide do roboty.
„Ako sa máte?“ žartuje Vladimír Mečiar.
„Dobre,“ žartujú občania.
Mečiar nastúpi do taxíka a taxikár sa ho pýta:
„Tak, kam to bude, pán premiér?“
„To je jedno, mňa potrebujú všade.“
SPOMIENKA NA SEDEM DIVOV SOCIALIZMU:
1. Každý mal prácu.
2. Hoci mal každý prácu, nikto nič nerobil.
3. Hoci nikto nič nerobil, plán sa plnil nad 100 percent.
4. Hoci sa plán plnil nad 100 percent, nikde ničoho nebolo.
5. Hoci nikde ničoho nebolo, predsa mal každý všetko.
6. Hoci mal každý všetko, predsa všetci kradli.
7. Hoci všetci kradli, nikdy to nikde nechýbalo