Ano, ten clanok nepriamo suvisi s touto temou, ale debata sa posunula dalej a bavili sme sa o kulture. Takze asi tak nejak to bolo myslene. Ale to je jedno, k veci.
Nebudem tu teraz rozoberat cely ten clanok ani vyvracat tie tvrdenia, skor povazujem za uzitocnejsie nejake zovseobecnenie. Ak chces nutne prejednat konkretne tvrdenia, mozno ti budem vediet pomoct. Ale ako som povedal, nie som lingvista. No verim, ze az to (nahodou) vyjde, a prof. Ondrus na to narazi, tak si do toho aj trosku zabrdne. Ako to bolo naposledy, ked mal iny, ale podobny mokry sen pan Horak.
Pripravovane dielo ma celkom zrejme nacionalisticku agendu. Z uvodu je taktiez zrejme, ze autor sa nezabudol uchylit k typickym konspiracnym teoriam o tom, ako chudacikov Slovanov nikdy nikto na svete nemal rad a tak vsetci vymyslali, ako s nimi vybabrat. Avsak v linku chyba jedna uvodna cast, z ktorej je to este zrejmejsie. Uz ked sa toto objavi, je 90% pravdepodobnost, ze ide o pseudovedu.
Prejdem teraz na koniec. Aj zoznam pouzitej literatury je zaujimavy. Je tam asi len jedna seriozna jazykovedna praca, je tam par historickych knih, ale dalej su tam nejake encyklopedie (tie nezvyknu byt najspolahlivejsie, ale aspon su bezagendove), historicke atlasy, dokonca wikipedia. A vidim tam dve zname pseudovedecke diela od panov Hromnika a Horaka. No a su tam aj slovniky. Nie prave najlepsia pouzita literatura.
Autorovi by som odporucal si precitat nieco o praslovancine a tiez starosloväncine. A tiez latincine a ostatnych jazykoch, ku ktorym sa vyjadruje. Ale autor ma asi agendu, takze naco...
V podstate sa uryvok opiera o metodu stroheho masoveho porovnavania slov. Resp. sa to ani masovym nazvat neda, casto su to dve, tri slova. No skratka nejaky zly vtip. Takato metoda je nepripustna pri zistovani ''genetickej'' pribuznosti dvoch jazykov, a to aj ak je exemplarov mnoho tuctov.
Jednoducho, ak sa dve slova podobaju (ci uz v ustnej alebo pisomnej forme) a zaroven maju podobny vyznam, ani zdaleka to neznamena, ze su pribuzne.
Napr. si mozme uviest takyto priklad:
dansky: tegel
chorvatsky: tegla
Tieto slova sa podobaju. Teraz si predstavme, ze nejaky Dan sa v podobnom clanku snazi ''odstranit predsudky'' a napise, ze chorvatcina sa vyvinula z danciny. Prva otazka, ktora sa naskyta je, preco nie naopak. Alebo napise, ze chorvatcina to slovo iba prevzala od danciny. Avsak oba jazyky maju toto slovo z latinskeho tegula, teda slovo ma nie germansky ani slovansky povod, ale italicky. To je prva vec, ktora je casto ignorovana v pripade takehoto ''burania predsudkov''.
Dalsi priklad.
nemecky: haben (hab-)
latinsky: habere (hab-)
Takych prikladov sa daju uviest na stovky, samozrejme. Nemecke hab- bolo zrekonstruovane na ide. kap- ''pochopit''. Latinske hab- je zas z ide. ghabh-. K tomu sa este vratim, ale ako vidno, ani u povodnych slovnych kmenoch neplati, ze podobnost nieco dokazuje.
Dalsi priklad.
anglicky: viscosity
cesky: vazkost
Opat podobne slova s rovnakym vyznamom. Ceske slovo pochadza zo starsieho vad-, ku ktoremu bola pridana pripona -sk. Je pribuzne slovu 'voda' a tiez anglickemu 'wet'. Vyjadruje teda klzkost. Viscosity pochadza z lat. viscum ''imelo''. Plody imela sa pouzivali na vyrobu lepidla, ktorym sa chytali vtaky.
Myslim, ze to staci. To bol len zlomok nezrovnalosti, ktore mozu byt pri podrobnejsej analyze odhalene. Vsetky tieto skutocnosti su autormi ako Cvengrosch casto ignorovane, bud zamerne alebo v dosledku neznalosti (mimochodom, znalost je pribuzne greckemu gnosis
). Nestaci porovnat slova, porovnat treba jazyky. Dokonca aj porovnavanie slov si vyzaduje viac. Je ziaduce vysvetlit vyvin kazdej jednej hlasky, preco je tam [f] a tam [v], preco tam [a] a tam [a:], preco tam chyba [s] a tam nie atd. Tieto javy sa nazyvaju fonicke zmeny. Takym ucebnicovym prikladom je Grimmov zakon, ktory popisuje niektore fonicke zmeny pri vyclenovani sa germanskej vetvy. Jedna z najstarsich je zmena ide. [p] na germ. [f]. Myslim, ze na ilustraciu postaci aj wikipedia:
http://en.wikipedia.org/wiki/Grimm's_Law
Je tam tabulka s niekolkymi prikladmi. Podobne sa pomocou znamych fonickych zmien da vylucit pribuznost latinskeho a nemeckeho kmena hab- (napr. hned prva hlaska: latinske [h] vzniklo celkom inac ako germanske, teda aj nemecke [h]).
OK, neviem, co by som viac dodal. Snad sa rozlucim zoznamom cinskych a anglickych slov, ktore su dobrou ukazkou toho, ako taketo nevedecke metody dokazu podat akykolvek vysledok si badatel piskne, a velmi rychlo. Podla neho by cinstina a anglictina mali byt pribuzne. Samozrejme, autor to nemyslel vazne, len sa snazil poukazat na to, ake lahke je najst aj tucty podobnych slov v lubovolnych dvoch jazykoch.
http://www.zompist.com/proto.html#chineseenglish
OK, ide mi serial.