Zavrieť

Porady

Ako sa stratit v Europe ako narod

No, niekedy ani ja neviem... ...viac
Dnes som si precitala v jednom slovenskom denniku zaujimavy rozhovor s byvalym holanskym velvyslancom na Slovensku Robom Swartbolom a v strede tohto inak poucneho clanku som si musela precitat jednu otazku aj tri krat, lebo som meverila vlastnym ociam a neda mi nepodelit sa s touto "lahodkou" aj s vami. Redaktorka Zuzana Ulicianska tam polozila nasledovnu otazku : Posobili ste predtym aj vo Washingtone, Co ste si oblubili na nasej provincnej kulture? No, co na to povedat, ja sa hanbim za tuto pani redaktorku, nie som ziadny nacionalista, ale som clenkou slovenskeho naroda , nie sme dokonali, ale kto je?, ale takto sa sam podcenit, nasa kultura je bohata a pestra a urcite obohacuje europsku zmes kultur a to si od kazdeho vyprosim, aby ju oznacoval za provincnu! Nakoniec sam pan exvelvyslanec ju umravnil svojou odpovedou: Bratislava nie je velka, ale ak si zoberieme hudbu, operu, kvalitu spevakov ci baletu, moze polahky sutazit s Europou. Aj vasa otazka naznacuje iste podcenovanie sa: My sme len Slovaci. Trochu viac sebavedomia by vam mohlo pomoct presadit sa aj v zahranici. Este, ze nas zastanu druhi proti samym sebe.
Usporiadat
misomiso misomiso

misomiso je offline (nepripojený) misomiso

ticho Pozri príspevok
Historický článok na beo od Cvengroša je podľa mňa hypotéza ( či dobrá, vedecká, odborná, reálna, konštruktívna, nacionalistická, dríst .... alebo aká ? môžme sa o tom baviť ) a tak sa k nej treba i stavať, no zdá sa mi že niektorí ľudia z nej už robia historickú skutočnosť a jedni pozitívne a ďalší negatívne cítia potrebu sa k takto predčasne umelo postavenej historickej skutočnosti vyjadriť.
Mne z ich vyjadrení je paradoxne zrejmý len ich vzťah k vlatnej identite ( pôvodu, vlastenectvu, národu .... atď. ), ale určite nie sú zrejmé indície, fakty, skutočnosti, dôkazy, vedúce k posunu od tejto
hypotézy
k historickej pravde ( reálna historická skutočnosť, alebo len časť ), či nepravde ( ako to jeden dikutujúci popisuje drístu ).
A tak prosím diskutujúcich skúste zaujať váš postoj k danej problematike z pohľadu Vám dostupných vedomostí s cieľom pokúsiť sa určiť do akej miery sa jedná o hypotézu.
A to tam akoze ten clanok mame teraz hladat? To nevies ani pripojit link, alebo aspon nazov clanku?
0 0
Slayer666 Slayer666

Slayer666 je offline (nepripojený) Slayer666

Tetrisss: To neviem ani ja, ale ak to chce predebatit, nemam nic proti. Nie tu, samozrejme.
Miso: Rec je o clanku, ktory som v prvom prispevku uviedol ako priklad falsovania historie, alebo v takej nejakej suvislosti

http://beo.sk/historia/936-marava-morava-a-markomani
0 0
tetrisss tetrisss

tetrisss je offline (nepripojený) tetrisss

No, niekedy ani ja neviem... ...viac
aha, no ved spokojne aj tu, len s tymto to asi nesuvisi.
0 0
Slayer666 Slayer666

Slayer666 je offline (nepripojený) Slayer666

tetrisss Pozri príspevok
aha, no ved spokojne aj tu, len s tymto to asi nesuvisi.
No, to urcite nie, povedal by som.
0 0
ticho ticho

ticho je offline (nepripojený) ticho

Titulok u všetkých mnou prečítaných diskusných príspevkov, ktoré sa mi podarilo vo Vašej predchádzajúcej debate nájsť je

" Ako sa stratiť v Európe ako národ "

Môj prvý príspevok bol akýmsi vlastným názorom na vašu diskusiu v súvislosti k článku Oskára Cvengroša Marava-Morava-Markomani, ktorý som si však za príklad ani argument nevybral a nepoužil ja, prvý ho použil jeden z Vás diskutujúcich.
Teda minimálne jedného človeka ktorý si je sám vedomý, že ten článok nejako asi s témou

" Ako sa stratiť v Európe ako národ ",

súvisí už máme,

druhého človeka ktorý si je vedomý že to s témou tiež nejako súvisí, tam poľahky nájdete, je ním tá " baba " čo študovala slavistiku, pretože sa o článku vyjadrila ako že to " nie je až taký dríst ".

no a tretím človekom Vám dávam do pozornosti seba, pretože si tiež myslím že ten historický článok tiež nejako spolu s Vašou témou

" Ako sa stratiť v Európe ako národ "

súvisí

No a tak už máme evidentne minimálne troch ľudí ktorý sa aspoň raz pozastavili nad skutočnosťou, že Vami dikutovaná téma

" Ako sa stratiť v Európe ako národ "

nejako súvisí s článkom

Oskára Cvengroša Marava-Morava-Markomani.

No ale prehodím list a vrátim sa späť k mojej prosbe zo záveru môjho minulého príspevku o vyjadrenie sa k tejto konkrétnej hypotéze ako takej.

Ďakujem za Vaše príspevky.
0 0
ticho ticho

ticho je offline (nepripojený) ticho

Titulok u všetkých mnou prečítaných diskusných príspevkov, ktoré sa mi podarilo vo Vašej predchádzajúcej debate nájsť je

" Ako sa stratiť v Európe ako národ "

Môj prvý príspevok bol akýmsi vlastným názorom na vašu diskusiu v súvislosti k článku Oskára Cvengroša Marava-Morava-Markomani, ktorý som si však za príklad ani argument nevybral a nepoužil ja, prvý ho použil jeden z Vás diskutujúcich.
Teda minimálne jedného človeka ktorý si je sám vedomý, že ten článok nejako asi s témou

" Ako sa stratiť v Európe ako národ ",

súvisí už máme,

druhého človeka ktorý si je vedomý že to s témou tiež nejako súvisí, tam poľahky nájdete, je ním tá " baba " čo študovala slavistiku, pretože sa o článku vyjadrila ako že to " nie je až taký dríst ".

no a tretím človekom Vám dávam do pozornosti seba, pretože si tiež myslím že ten historický článok tiež nejako spolu s Vašou témou

" Ako sa stratiť v Európe ako národ "

súvisí

No a tak už máme evidentne minimálne troch ľudí ktorý sa aspoň raz pozastavili nad skutočnosťou, že Vami dikutovaná téma

" Ako sa stratiť v Európe ako národ "

nejako súvisí s článkom

Oskára Cvengroša Marava-Morava-Markomani.

No ale prehodím list a vrátim sa späť k mojej prosbe zo záveru môjho minulého príspevku o vyjadrenie sa k tejto konkrétnej hypotéze ako takej.

Ďakujem za Vaše príspevky.
0 0
tetrisss tetrisss

tetrisss je offline (nepripojený) tetrisss

No, niekedy ani ja neviem... ...viac
Az tak, ze duble?
0 0
Slayer666 Slayer666

Slayer666 je offline (nepripojený) Slayer666

Ano, ten clanok nepriamo suvisi s touto temou, ale debata sa posunula dalej a bavili sme sa o kulture. Takze asi tak nejak to bolo myslene. Ale to je jedno, k veci.

Nebudem tu teraz rozoberat cely ten clanok ani vyvracat tie tvrdenia, skor povazujem za uzitocnejsie nejake zovseobecnenie. Ak chces nutne prejednat konkretne tvrdenia, mozno ti budem vediet pomoct. Ale ako som povedal, nie som lingvista. No verim, ze az to (nahodou) vyjde, a prof. Ondrus na to narazi, tak si do toho aj trosku zabrdne. Ako to bolo naposledy, ked mal iny, ale podobny mokry sen pan Horak.

Pripravovane dielo ma celkom zrejme nacionalisticku agendu. Z uvodu je taktiez zrejme, ze autor sa nezabudol uchylit k typickym konspiracnym teoriam o tom, ako chudacikov Slovanov nikdy nikto na svete nemal rad a tak vsetci vymyslali, ako s nimi vybabrat. Avsak v linku chyba jedna uvodna cast, z ktorej je to este zrejmejsie. Uz ked sa toto objavi, je 90% pravdepodobnost, ze ide o pseudovedu.

Prejdem teraz na koniec. Aj zoznam pouzitej literatury je zaujimavy. Je tam asi len jedna seriozna jazykovedna praca, je tam par historickych knih, ale dalej su tam nejake encyklopedie (tie nezvyknu byt najspolahlivejsie, ale aspon su bezagendove), historicke atlasy, dokonca wikipedia. A vidim tam dve zname pseudovedecke diela od panov Hromnika a Horaka. No a su tam aj slovniky. Nie prave najlepsia pouzita literatura.

Autorovi by som odporucal si precitat nieco o praslovancine a tiez starosloväncine. A tiez latincine a ostatnych jazykoch, ku ktorym sa vyjadruje. Ale autor ma asi agendu, takze naco...

V podstate sa uryvok opiera o metodu stroheho masoveho porovnavania slov. Resp. sa to ani masovym nazvat neda, casto su to dve, tri slova. No skratka nejaky zly vtip. Takato metoda je nepripustna pri zistovani ''genetickej'' pribuznosti dvoch jazykov, a to aj ak je exemplarov mnoho tuctov.

Jednoducho, ak sa dve slova podobaju (ci uz v ustnej alebo pisomnej forme) a zaroven maju podobny vyznam, ani zdaleka to neznamena, ze su pribuzne.

Napr. si mozme uviest takyto priklad:
dansky: tegel
chorvatsky: tegla
Tieto slova sa podobaju. Teraz si predstavme, ze nejaky Dan sa v podobnom clanku snazi ''odstranit predsudky'' a napise, ze chorvatcina sa vyvinula z danciny. Prva otazka, ktora sa naskyta je, preco nie naopak. Alebo napise, ze chorvatcina to slovo iba prevzala od danciny. Avsak oba jazyky maju toto slovo z latinskeho tegula, teda slovo ma nie germansky ani slovansky povod, ale italicky. To je prva vec, ktora je casto ignorovana v pripade takehoto ''burania predsudkov''.

Dalsi priklad.
nemecky: haben (hab-)
latinsky: habere (hab-)
Takych prikladov sa daju uviest na stovky, samozrejme. Nemecke hab- bolo zrekonstruovane na ide. kap- ''pochopit''. Latinske hab- je zas z ide. ghabh-. K tomu sa este vratim, ale ako vidno, ani u povodnych slovnych kmenoch neplati, ze podobnost nieco dokazuje.

Dalsi priklad.
anglicky: viscosity
cesky: vazkost
Opat podobne slova s rovnakym vyznamom. Ceske slovo pochadza zo starsieho vad-, ku ktoremu bola pridana pripona -sk. Je pribuzne slovu 'voda' a tiez anglickemu 'wet'. Vyjadruje teda klzkost. Viscosity pochadza z lat. viscum ''imelo''. Plody imela sa pouzivali na vyrobu lepidla, ktorym sa chytali vtaky.

Myslim, ze to staci. To bol len zlomok nezrovnalosti, ktore mozu byt pri podrobnejsej analyze odhalene. Vsetky tieto skutocnosti su autormi ako Cvengrosch casto ignorovane, bud zamerne alebo v dosledku neznalosti (mimochodom, znalost je pribuzne greckemu gnosis). Nestaci porovnat slova, porovnat treba jazyky. Dokonca aj porovnavanie slov si vyzaduje viac. Je ziaduce vysvetlit vyvin kazdej jednej hlasky, preco je tam [f] a tam [v], preco tam [a] a tam [a:], preco tam chyba [s] a tam nie atd. Tieto javy sa nazyvaju fonicke zmeny. Takym ucebnicovym prikladom je Grimmov zakon, ktory popisuje niektore fonicke zmeny pri vyclenovani sa germanskej vetvy. Jedna z najstarsich je zmena ide. [p] na germ. [f]. Myslim, ze na ilustraciu postaci aj wikipedia:
http://en.wikipedia.org/wiki/Grimm's_Law

Je tam tabulka s niekolkymi prikladmi. Podobne sa pomocou znamych fonickych zmien da vylucit pribuznost latinskeho a nemeckeho kmena hab- (napr. hned prva hlaska: latinske [h] vzniklo celkom inac ako germanske, teda aj nemecke [h]).

OK, neviem, co by som viac dodal. Snad sa rozlucim zoznamom cinskych a anglickych slov, ktore su dobrou ukazkou toho, ako taketo nevedecke metody dokazu podat akykolvek vysledok si badatel piskne, a velmi rychlo. Podla neho by cinstina a anglictina mali byt pribuzne. Samozrejme, autor to nemyslel vazne, len sa snazil poukazat na to, ake lahke je najst aj tucty podobnych slov v lubovolnych dvoch jazykoch.

http://www.zompist.com/proto.html#chineseenglish

OK, ide mi serial.
Naposledy upravil Slayer666 : 20.06.09 at 17:20
0 0
Slayer666 Slayer666

Slayer666 je offline (nepripojený) Slayer666

Este jednu drobnost som zabudol. Castokrat slova, ktore sice maju rovnaky vyznam (alebo ani nemusia mat), mozu byt pribuzne. Dobre to vidno na indoeuropskych cislovkach, napr. cislo 5.

starosasky: fif
slovensky: päť
grecky: pente
latinsky: quinque
starowalesky: pimp
avestansky: panča
armensky: hing

Vsetky vymenovane sa vyvinuli z povodneho penkʷe. Snad je teraz trochu jasnejsie, preco je pripravovane dielo len ''drist''.
0 0
tetrisss tetrisss

tetrisss je offline (nepripojený) tetrisss

No, niekedy ani ja neviem... ...viac
Tak ak uz niekto absolutne nema co robit, tak nech sa hra, to hej, ale vcelku vazne nechapem, na co su taketo state dobre. Snazila som sa ten clanok vecer seriozne precitat, no ale fakt som nevedela, ci sa mam tesit, alebo nastvat...
0 0
Slayer666 Slayer666

Slayer666 je offline (nepripojený) Slayer666

Divila by si sa, kolko ludi na to dokaze naletiet. Minimalne na tom zarobi a zatial nevyzera, ze by si to vyzadovalo nejake velke naklady na vyskum, pretoze prakticky ziaden neprebehol (alebo aspon to nevidno). Mozno tomu aj sam veri a mozno chce len zarobit na nevzdelanych citateloch. Matica slovenska mu to iste vyda, vsak nebola by to prva takato knizocka, co MS vydala (na co je nam MS dnes vlastne? pred 100 rokmi to bolo ine, ale dnes?!). Takze zabil dve muchy jednou ranou: nudu a cibulovu penazenku.
0 0
misomiso misomiso

misomiso je offline (nepripojený) misomiso

No ja som raz pocul jedneho chlapika v telke odusevnele rozpravat, ako Slovaci obyvali kedysi cely svet a ako su zakladom vzniku vsetkych narodov sveta. Daval tam asi 10 prikladov, okrem ineho japonsku Fidžijamu, ktora bola pomenovana podla slovenského: fučí-jama, teda Slováci jednoducho opisali, co sa deje v sopke, a potom zdegenerovali na Japoncov, ktori to prebrali.

Je dost mozne, zo ten autor clanku bude ten isty chlapik.
0 0
Slayer666 Slayer666

Slayer666 je offline (nepripojený) Slayer666

Miso, skor mam podozrenie, ze chlapik, ktoreho opisujes bol poloboh Antonin Horak osobne. Moze byt toto meno? Lebo to je presne ako z jeho ust. A Cvengrosch je nim tiez ovplyvneny, zjavne.
0 0
misomiso misomiso

misomiso je offline (nepripojený) misomiso

Ja uz naozaj neviem, ako sa volal ten chlapik. Ale je bolo to poucne. Je to uplne iny pocit, ked teraz clovek leti nad Fudzijamou, tak si jednoducho poviete, ze letite nad rodnou hrudou, hned sa citite ako doma...
0 0
Slayer666 Slayer666

Slayer666 je offline (nepripojený) Slayer666

misomiso Pozri príspevok
Ja uz naozaj neviem, ako sa volal ten chlapik. Ale je bolo to poucne. Je to uplne iny pocit, ked teraz clovek leti nad Fudzijamou, tak si jednoducho poviete, ze letite nad rodnou hrudou, hned sa citite ako doma...
Hej ja ked som v utorok letel nad Fudzijamou, tiez ma tak hrialo pri srdci.
0 0
tetrisss tetrisss

tetrisss je offline (nepripojený) tetrisss

No, niekedy ani ja neviem... ...viac
Co, horelo v kabine?
0 0
Slayer666 Slayer666

Slayer666 je offline (nepripojený) Slayer666

tetrisss Pozri príspevok
Co, horelo v kabine?
Aaale, vybuchla mi rodna hruda rovno pod zadkom. No nezahreje take nieco?
0 0
bettylou bettylou

bettylou je offline (nepripojený) bettylou

:-))
to Danushka: cit. Som však hlboko presvedčená, že USA sa nás Slovanov bojí ako čert kríža. USA sa bojí aj silnejúcej Európy a všetko so všetkým akosi súvisí - aj táto svetová hospodárska kríza

tak to je na milú.... Nie je našim cielom aby sa nás niekto bál, ale aby sme spoločne ako ľudia žili a kráčali šťastní aj tí ktorí majú toho šťastia menej. a nemyslím si že by sa nás mladí američania nejako báli to je blbosť, sorry
0 0
bettylou bettylou

bettylou je offline (nepripojený) bettylou

:-))
to danushka: cit Ak som spomínala všeobecný potenciál Slovanov, tak som tým myslela hlavne vedomostnú úroveň už žiakov na základných školách. Už 12 ročné deti majú veľmi dobrý prehľad o teritoriálnom a národnostnom, religióznom rozložení Európanov

tak čo s týka vedomostnej úrovne našich žiakov a študentov tak už minulého roka sme na tom boli biedne teda pod európskym priemerom. to sa netýka čo do kvanta vedomostí ale schopností žiakov z textu dokázať si vyvodiť užitočné informácie a potom ich následne použiť ... takže aj tá naša nadpriemerná vzdelanosť je už históriou
0 0
bettylou bettylou

bettylou je offline (nepripojený) bettylou

:-))
to danushka: (inak rýdzo slovenský nick)
cit: Vždy keď cestujem autom naprieč Slovenskom z východu na západ, tak si vravím - ej ale je to naše Slovensko nádherné.

A vôbec sa nemusíme pred nikým dokazovať. Dôležité je, aby sme sa tu my cítili dobre, aby sme tu boli šťastní.

s tebou súhlasím
0 0
Načítať ďalšie

Sleduj porady, ktoré by vás mohli zaujímať