idem to tu zamrníkovať - je veľa hodín a teplo, tak som chvíľu žmurkala na monitor a rozmýšľala, čo má jazykoveda spoločné s chrobákmi... prepáčte za ten mrník, muselo to byť, pobavila som sa na sebe

A zase sa strácame... Už nie iba pani redaktorky hanobia našu krajinu... Čím to bude?

http://www.topky.sk/cl/15/539229/VID...-na-Slovensko-

BRATISLAVA/PRAHA – Pekne sa predviedli! Slovenskí herci Marián Labuda (64) a Danica Jurčová (33) sa u našich západných susedov pekne vyfarbili. V utorkovej šou zabávača Karla Šípa, ktorú vysielala Česká televízia, si nechutne zgustli na Slovensku a Slovákoch.


Toto sa nerobí! Len čo vytiahli päty za hranice, s radosťou zosmiešňovali našu krajinu. Marián Labuda a Danica Jurčová sa objavili ako hostia v šou Karla Šípa s názvom Všechnopárty, kde si neodpustili spŕšku trápnych poznámok. Sériu ironických narážok na slovenský účet odštartoval Marián Labuda.

„Tu (v Čechách) sa ku mne chovajú ľudia tak fantasticky. Ja sem vlastne chodím, aby som pocítil, čo je to slušnosť,“ povedal tónom, ako keby pod Tatrami ani slušní ľudia neboli. A v urážkach nekončil. Keď rozprával o tom, ako bol pred niekoľkými rokmi účastníkom dopravnej nehody v Čechách, pri ktorej zrazil a následne usmrtil 2 ženy, sa zabával tiež. Spomenul si, ako pre neho prišla česká sanitka, ktorá ho viezla na naše hranice, kde ho čakala tá slovenská, aby ho dopravila na bratislavské Kramáre. Po česky sa vtedy spýtal lekára: „Pán doktor, neumriem? Lebo ak by som mal, tak radšej tu v Čechách. Určite by mi tu prišlo aj viac ľudí na pohreb,“ vtipkoval v relácii úlisne vtieravým humorom Labuda, pričom sa na tom zabávali všetci prítomní hostia vrátane moderátora.

Nám to nedalo a chceli sme sa ho spýtať, z akého dôvodu sa takto vyjadruje o našej krajine. Chceli sme mu položiť otázku, či si naozaj myslí, že si ho ľudia za jeho herecký prínos pre našu kinematografiu a divadlo nevážia. Keď sme sa mu predstavili, upozornil nás, že je v Turecku. Ubezpečili sme ho, že hovor nebude trvať dlho. V momente, ako sme mu vysvetlili, o čom chceme hovoriť, nervózne odvrkol do telefónu: „Som v Turecku, nerozumiete?“ A následne zložil telefón.

V českej relácii však Labuda nebol jediný, kto sa nie príliš vhodne vyjadroval o Slovensku. Trpkú poznámku utrúsila aj herečka Danica Jurčová. Stalo sa tak vtedy, keď rozprávala o návratoch z českých filmovačiek na Slovensko. „Mala som pocit, že idem niekde na ďaleký východ, kde ma čaká len zlo a temnota. Srdce mi išlo puknúť od žiaľu. Českým kolegom som písala esemesky, že ´Zbohom´,“ povedala. Opäť sa na jej slovách všetci schuti zabávali.

Pri tomto jej vyjadrení však už spozornel moderátor relácie Karel Šíp. Síce s úsmevom na perách, ale predsa len jej taktne naznačil, či sa nebojí, že tento program sledujú aj na Slovensku. V momente začala Jurčová zachraňovať situáciu. „Teraz je to tam už lepšie,“ povedala na svoju obranu.

etymologia - nauka o pôvode slov

Naozaj ma štve, keď sa chceme Čechom vlichotiť. Prečo? Prečo z nich máme stále tú fóbiu, že oni sú niečo viac a my sme len nejakí chudáci... Stále to máme v sebe, či už je to v hokeji alebo v normálnom živote.
Z týchto naších umelcov je mi zle. Aby sa v tej Prahe nepos....! Kde nechali hrdosť?
Zaujímavé na tom je, že keď chcú českí umelci pocítiť skutočnú slávu, tak prídu na Slovensko. Všetci si pochvaľujú aké neskutočne spontánne je naše publikum... Buďme už konečne hrdí na to kto sme a akí sme!

Bastian, ináč to bola repríza, toto sa udialo niekedy pred 3 mesiacmi hádam, videla som originál. Ale, úbohé. A vôbec sa nečudujem, že Labuda je takýto, vždy bol. Ako herca ho vôbec nemusím. Chová sa jak ohrdnutý ženích. No proste hnus.
Jurčová má asi od alkoholu zriedené bunky.
Marek I..... neviem si spomenúť na meno, bol vskutku inteligentný a som rada, že sa nedal strhnúť, tými úbohýmu invektívami na adresu
vlastného národa.

Neviem, či sa chceli vlichotiť Čechom alebo majú fóbiu... možno iba nahlas vyslovili svoje pocity.

Zial, ze je to exemplarny priklad spravania sa Slovakov k vlastnemu narodu.

Turizmus na Slovensku - Skapal pes
Do cestovného ruchu vráža štát ročne desiatky miliónov eur, no dovolenka na Slovensku je pre väčšinu turistov stále viac stresom než oddychom. Často nefungujúce predražené služby ponúka neochotný zamračený personál. Slovensko má pritom turistov čím zaujať, no nedokáže to predať. Krajina s nádhernou prírodou a bohatými kultúrnymi pamiatkami tak už dlhé roky zostáva v cestovnom ruchu spiacou princeznou. Kde je chyba?

Slovensko miluje, no predsa len si uľahčene vydýchla, keď konečne vystúpila z vlaku na stanici v Prahe. Dva týždne dovolenky na východe Gabriele Bachárovej, Slovenke žijúcej v Čechách, priniesli viaceré nepríjemné zážitky. V Bardejove s priateľom čakali pätnásť minút na polievku, aby im čašníčka oznámila, že ju neprinesie, lebo je pokazená. V Starom Smokovci zasa zaplatili v prepočte 400 českých korún za cestoviny, ktoré si vôbec neobjednali. Čašníčka poplietla objednávky, a namiesto ospravedlnenia im vyhodila na oči, že asi svoje požiadavky zle sformulovali, keď „ona to tak pochopila“. Nehovoriac o vlakovej stanici v Poprade, vstupnej bráne do Tatier. „Fuj. Lepkavé lavičky, na zemi vyliata nejaká tekutina, nafetovaní výrastkovia a pred stanicou rómske deti, ktoré žobrali. Vo všeobecnosti bolo všetko drahé, ale nekvalitné, k tomu tá neochota, nikto sa neusmieva, všetci najedovaní. Bola som šťastná, keď sme už odchádzali. Ak to porovnám s prístupom ľudí v Česku, bolo mi do plaču, akí my Slováci vlastne sme.“

Na nekvalitné služby, ktoré turistov skôr odpudzujú, ako priťahujú, počuť sťažnosti už roky. Rovnako už roky platí, že stačí zájsť k susedom, kde funguje všetko, čo u nás nie. Prečo to teda za hranicami ide?
Dôvodov slovenského zaostávania je viac. Zlyhávajú v podstate všetky články reťazca – od štátu, ktorý sa orientuje skôr na propagáciu než zlepšovanie kvality, až po samotných podnikateľov, ktorí sa často snažia len vytrieskať čo najviac peňazí za čo najmenšiu námahu.

Nefunguje nič
Štát je ten, ktorý by mal vytvárať základné pravidlá pre podnikanie v cestovnom ruchu. To znamená napríklad zabezpečiť potrebnú infraštruktúru, jednotné a prehľadné značenie ciest, dostupné cestovné poriadky aj v cudzích jazykoch. Rovnako pútače najvýznamnejších atrakcií, aby sa nestalo, že turista hodinu hľadá zrúcaninu stredovekého hradu a keď ju napokon svojpomocne nájde, objaví pred ním tabuľku „Hrad“. Tak je to napríklad s hradom Gýmeš z 13. storočia pri Nitre.
K cestovnému ruchu patrí aj bezpečnosť ľudí, starostlivosť o prírodné a kultúrne dedičstvo. Štát by mal zabraňovať devastácii prírody, ktorá dopláca na staviteľský boom. Pretože, ak sa stále bude ustupovať developerom, je možné, že o pár rokov už turistom nebude čo ponúknuť.
Čo urobil Slota a jeho celá Slovenská národná strana pre Slovensko počas celého obdobia čo sú pri kormidle? Iba bojovali na neexistujúcich frontoch a nič naozaj rozumné pre Slovensko neurobili. V nijakom smere... ešte ho dokonca aj okradli.

Realita je však dnes taká, že pri spore developer versus príroda úrady dajú väčšinou zelenú podnikateľom. A čo sa týka bezpečnosti, zahraniční návštevníci sú neraz atraktívnym objektom nielen pre zlodejov, ale aj pre samotných policajtov, ktorí im s obľubou účtujú vysoké pokuty, dokonca bez bločkov.

Po páde železnej opony sa situácia menila len pomaly. Alpy či Dolomity boli pre mnohých stále drahé a naše hory, hoci s menej kvalitnými službami, si stále našli svojich klientov, ktorí vedeli, že si vyššiu úroveň v zahraničí skrátka nemôžu dovoliť. Pred časom však nastal zvrat – porástli platy aj ceny. A Tatry dnes už cenami konkurujú Alpám. Pochopiteľne, službami zaostávajú, čo je dôvod, že sú poloprázdne. Rakúsky turizmus je založený zväčša na malých rodinných podnikoch, budovaných desaťročia, pričom tam funguje aj spolupráca s obcou. A zákazník to cíti.

Na rozdiel od Slovenska, kde situáciu ešte zhoršila aj divoká privatizácia. K lukratívnym zariadeniam, či už v horách, alebo kúpeľoch, sa často dostali ľudia, ktorí k tejto forme podnikania nemali vzťah, iba konexie na vysokých miestach. A čakali, že turisti sa prihrnú sami. „Naši privatizéri často sídlia mimo svojej prevádzky, ktorej chod zveria v lepšom prípade výnimočne profesionálom, v horšom kamarátom alebo príbuzným, ktorí v tejto činnosti vidia predovšetkým šancu rýchlo zbohatnúť. Čo je, samozrejme, obrovský omyl,“ konštatuje aj generálny riaditeľ sekcie turizmu na ministerstve hospodárstva Gabriel Kuliffay. Ako dodal, mnohým navyše vôbec nezáleží na tom, či budú mať klientelu aj o rok, ide im len o súčasné zisky. „Viacerí pracujú s nekvalitným a odborne nevyškoleným personálom, ktorý je zle platený, a potom má aj taký prístup k hosťovi.“

Milióny na propagáciu
Spory, či by Slovensku pomohla lepšia propagácia, sú vedľajšie. Na tento účel vlani štát vynaložil 380 miliónov korún
(12,6 milióna eur). Za posledných päť rokov je to dohromady viac než miliarda korún (35 miliónov eur). Veľa či málo? Podstatné je, že úroveň mnohých stredísk zostala vo väčšine prípadov rovnako slabá.
„Mediálne kampane sú účinný a vo veľkej miere využívaný marketingový nástroj mnohých krajín. V minulom roku zrealizovala SACR veľmi úspešnú mediálnu kampaň s propagačným spotom Rozprávková krajina vo významných celosvetových médiách, ako sú Eurosport a CNN,“ obhajuje Nemcová.

„Propagovať má zmysel najmä atraktívny a konkurencieschopný produkt. Tu treba hľadať kľúč k problému aj k možnému úspechu,“ upozorňuje Hasala. Podľa predsedu Asociácie podpory cestovného ruchu Jozefa Čajka sa dokonca niekedy investuje dosť pomýlene. „Pýtal sa ma známy zo Švajčiarska, prečo u nich inzerujeme slovenské wellnes centrá. Je to zbytočné, lebo Švajčiar ich má, obrazne povedané, na ulici päť, ktorých dlhoročnú kvalitu tie slovenské určite nedosiahnu. Mali by sme propagovať to, čo je len skutočne naše, za čím by sem Švajčiari prišli. A postarať sa o to, aby na vybrané miesto dokázali trafiť, aby ich cestou neokradli a obsluhoval ich príjemný personál – tieto požiadavky nie sú predsa prehnané.“

Tatry – stále je čo doháňať
V Tatrách sa niektorí stále nenaučili, že personál má slúžiť hosťom, a nie naopak. Bufetárov v Jasnej koncom zimy neprinútil k skoršiemu otvoreniu stánku ani plný autobus lyžiarov, ktorí si ráno o pol deviatej pýtali občerstvenie. „Otvárame až o deviatej,“ zaznela odpoveď, ako keby o peniaze 45 čakajúcich zákazníkov nikto nestál.

Zvyk, že sa tu za všetko platí už len preto, že sú to Tatry, však zostáva stále. Bez ohľadu na kvalitu, niekedy ide o zarážajúce sumy. Mnohí sa nepoučili z prázdnych hotelov a ubytovní, akoby sa držali hesla – radšej menej hostí, len nech platia, koľko si zapýtam. Nájdu sa však už aj takí, ktorí sa uspokoja s menším ziskom a radšej vsadia na spokojnosť klientov.
Tatry však majú stále čo doháňať. Časy, keď v bufete v Starom Smokovci podávali jedlo na použitých plastových tanieroch, sú našťastie preč. Aj tie, keď hotel v Tatranskej Lomnici ponúkal na večeru s neošúpanými zemiakmi aj hlinu. Aj dnes sa však stane, že človek na Štrbskom Plese zaplatí 6 eur za obed v samoobslužnej jedálni, kde mu knedle na tanier naservírujú rukami.
Ceny doplnkových služieb, napríklad v požičovniach, sú stále dosť nadsadené. Rovnako je to aj s parkoviskami, za ktoré musia neraz platiť aj ubytovaní hostia.

Niektoré parkoviská si dodnes zachovali socialistické špecifiká, ako napríklad rad turistov, čakajúci na WC, kde im toaletárka za 50 centov strčí do ruky poskladaný kúsok obchytaného toaletného papiera. Najmä cudzinci nevychádzajú z údivu.
Podnikatelia pri honbe za zákazníkmi v Tatrách navyše niekedy zabúdajú, že hory, to je predovšetkým ticho a príroda. Niekedy ťažko povedať, či jej viac dala zabrať víchrica, alebo staviteľský boom, ktorý prišiel po nej. O tichu ani nehovoriac. Napríklad, keď cez Veľkú noc začali na Štrbskom Plese vyhrávať ľudoví umelci typu Robo Kazík či Karol Konárik, prebúdzajúce sa svište sa mohli zblázniť.

Domaša, miesto, kde sa zastavil čas
Dovolenkárovi na Domaši sa vynára otázka, koľko rokov či desaťročí pozadu zostal tento kus východného Slovenska.
Kto tento kraj nepozná, vodnú nádrž nájde skôr pomocou mapy než reklamných tabúľ. O rozbitej ceste škoda slov, nie je na Slovensku jediná. Zatvorené ubytovne síce hlásajú „Zimmer frei“, ťažko však nájsť niekoho, s kým sa dá dohodnúť na prenájme izby.

Lepšie na tom nie sú ani reštaurácie. Aj nenáročného turistu zarazí, keď dostane vyprážaný syr v strede úplne tvrdý a studený. ,,Prehrieva sa fritéza,“ tlmočí odkaz z kuchyne čašníčka. Keď sa prehrieva už na začiatku sezóny, čo bude na konci? To nie je všetko – ďalšiemu zákazníkovi, ktorý si želá kapučíno, vysvetlia, že síce majú dobrý stroj, ktorý „spení mliečko“, ale ešte nie je nahodená cena v pokladni. Takže kapučíno je, ale vlastne nie je, lebo nevedia, koľko zaňx pýtať.
Ani konkurenčné zariadenia nepôsobia, že im ide o klientelu. „Ta aj vam som mal dačo priniesť?“ prekvapí otázkou mladý, zjavne brigádujúci, čašník hostí, ktorí už dobrú polhodinu čakajú na objednaný obed. A keď sa zdvihnú na odchod, nik ich ani nezdržiava.
Ak by sa rozhodli, že si namiesto obeda dajú niečo rýchle na pláži, majú tiež smolu. V bufete síce napolitánka stojí 18 korún, hranolčeky tam však nespravia. „Je málo ľudí, ešte sa neoplatí variť.“ Nanuky? Tiež sa neoplatia, lebo ich predávajú v obchode o 200 metrov ďalej.

Pláž skrýva aj ďalšie prekvapenia. Kým sa tam človek dostane, zaplatí tri eurá – dve za parkovanie, tretie za prístup k vode. Chlap na dámskych toaletách je bežná vec, na mužských totiž visí tabuľka „Nepoužívať“. Samozrejmosti ako toaletný papier či mydlo na ruky na Domašu ešte nedorazili. Zaostalý obraz dopĺňajú vedrá pod umývadlami. Nevedno, či majú nahrádzať odpadkové koše, alebo zachytávať pretekajúce odtoky.
Spoplatnené na Domaši je takmer všetko. Zákazník však za peniaze nedostane takmer nič. Nečudo, že dovolenkovať tam chodia zväčša ľudia, ktorí nemajú čas alebo peniaze na niečo lepšie. Kým podnikatelia nezmenia prístup, môžu si ešte ďalších dvadsať rokov ťažkať na biedny život na východe. A závidieť ,,bohatšiemu“ západu.

Bude viac lastovičiek?
Kopec zvaný Ahoj neďaleko Piešťan bol donedávna mŕtvy. Dnes mu vdychujú život rôzne domáce zvieratká, ktoré pobehujú okolo novopostavenej drevenej koliby a robia jej návštevníkom šou. Majiteľmi sú manželia v stredných rokoch. Na slovenské pomery hosť zažije takmer neuveriteľne milé privítanie a usadenie. V ponuke sú typické jedlá, grilované rebierka s bohatou a vkusne naservírovanou oblohou. Porcie prekvapia svojou veľkosťou, špecialitou je zemiak v alobale plnený bryndzou. Samozrejmosťou je aj úsmev na tvári personálu pri opakovaných objednávkach. Napriek tomu, že koliba je otvorená do 23. hodiny, majiteľ pripomína, že je tu pre svojich hostí a keď sa cítia dobre, je preňho cťou zostať aj dlhšie. Nerobí mu problém obsluhovať ani do jednej v noci. Že je to na slovenské pomery až zarážajúci prístup? Majiteľ pracoval takmer dvadsať rokov v Nemecku a zrejme tam na rozdiel od mnohých slovenských poskytovateľov služieb pochopil, že prežije len v prípade, keď zákazník bude spokojný a s radosťou sa opäť vráti.

Svetlým príkladom sú aj Poloniny, konkrétne hotel Armales v obci Stakčín. Ten bez problémov ubytoval skupinu hostí, ktorí náhodne prišli tesne pred 22. hodinou. A to napriek tomu, že nemali rezervované izby a sprevádzali ich dva psy. Hotel má na dverách nálepku Zákaz vstupu so psami, v tomto prípade však urobil výnimku. Personál sa navyše ešte aj spýtal ostatných návštevníkov, či im psy v jedálni nebudú prekážať. V ústrety vychádzal aj neskôr. Čašníci sa napríklad zaujímali, kedy prídu hostia z túry, aby večera bola na stole čo najrýchlejšie a čo najčerstvejšia.


Autor Viera Grajciarová, dátum 31-07-2009 14:19
Zaspal pes je slabé slovo pre Slovensko. Ja by som povedala (bez urážky prosím) Slovensko je žiaľ stále -Ako u sprostých na dvore.
Pred pár dňami som sa vrátila z dovolenky v Prahe a okolia ČR. A dovolím si povedať, že Česi sa zdali pre môjho syna srdeční, milí a tolerantní.A že si to všimol 13 roční-to už je čo povedať. Celou cestou domov sa ma pýtal, ako je možné, že Česi sú takí slušní a dobre vychovaní? No, bude to asi tým, že sú omnoho asi vzdelanejší ako my Slováci a možno aj tým, že na rozdiel od Slovákov sú Česi v prvom rade vlastenci a hrdí na svoj národ, poznajú lepšie svoju históriu a oveľa viacej čítajú knihy. Hádam, že pravda je aj to, že lepšie zarábajú a dokážu si vážiť prácu iných. Ale... všimla som si, že na „špinavú“ robotu si zadovažujú Ukrajincov, Poliakov, Slovákov a iných cudzincov a to hlavne preto, že im bez výčitiek svedomia platia len minimum a takto ich nepriamo nútia- žiť tak povediac z ruky do úst na okraji spoločnosti. Keďže v Prahe sa rekonštruuje takmer na každom kroku nedalo sa nevšimnúť, že robotníci na Karlovom moste, Hrade atd... sú viac - menej cudzinci samozrejme, okrem šéfov tí sú ako inak - Česi. Už ma ani neprekvapilo, že chyžná v hoteli nevedela ani slovo po česky, ani anglicky a ani pán boh nerozumel, v akej reči sa rozprávali medzi sebou. Usúdila som, že sú to mamy od rodiny - niekde ďaleko od svojich detí -prezrádzali to ich smutné a inteligentné oči. Ale čo ma zaskočilo najviac český - obchodný duch hlavne pri mene z eura na ich menu to ste mali vidieť to rýchle kalkulovanie od buka do buka, veď oni sa pripravili len a len pre tých „lepších“ Západoeurópanov. Čeština akoby zmizla z povrchu zemského a nahradila ju angličtina na všetky spôsoby. (Až na malé výnimky). Nevadilo mi to, ale cnelo sa mi, lebo sa mi zdalo, že Praha sa až príliš začína podobať na tuctové západné mestá, akoby začala strácať svoju históriu a nahrádza ju – gýčmi z celého sveta a to je škoda.
Pochodili sme všetky historické pamiatky, povozili sme sa metrom - bolo nám výborne. Bola som spokojná so službami, čistotou - až mi bolo do plaču, keď sme sa zastavili za hranicami ČR na prvom Slovenskom odpočívadle. „Ach bože, povzdychla som si už sme doma - nič sa nezmenilo, všetko po starom. Veľký nádych, pevné nervy, pripútať sa, ideme cez Bratislavu - môžu sa začať preteky na ceste s bezohľadnými šoférmi BMW. Chvalabohu, ešteže nebol v tom čase na ceste - náš vtipný minister poľnohospodárstva, ktorý sa rozhodol znepríjemňovať ľudom mizériu všedného slovenského dňa s jeho výmyslami. Neviem, čím to je, že Slováci sú takí - lakomí na renovovanie, nechápem, prečo ľudia hádžu- smeti mimo smetného koša, prečo toalety tak neskutočne zapáchajú a o zachmúrených tvárach predavačiek radšej pomlčím -je to naozaj vzdelaním?, alebo v platoch?
Obávam sa, že ani rovnaké platy zo západom nám nepomôže zmeniť myslenie ľudí.

Tak akí sme? Naozaj si myslíte aj po prečítaní týchto slov, že máme byť na čo hrdí? Ano Tatry a prírodu tu máme nádhernú...

Je tu este jeden detail, ktory treba zvazit. V podstate vidim tieto moznosti:

1, Je mozne, ze pan Labuda naozaj pocituje vacsiu podporu v cudzine, nez v domovine. Nebol by jediny a netykalo by sa to len slovenskych osobnosti, ale aj inych, samozrejme. Mozno si ho v Cesku naozaj viac vazia. Tu su opat moznosti:

a) je to paranoik a mal by sa liecit, lebo my ho milujeme ovela viac a davame mu to najavo
b) plati bod a) s tym, ze nie je paranoik, lebo ho milujeme tajne
c) naozaj ho tam maju radsej

2, Alebo si to cele vymyslel, aby zas ako kazdy iba sprosto a nechutne dourazal nas narod, lebo to tomu hajzlovi robi dobre.

Teraz tu je este vyslovena prezumpcia ''spontannosti'' slovenskeho publika. Ak je spravna (povedzme, ze je), tak jej odporuje bod 1b, teda ho mozeme vylucit. Takze ostavaju tri moznosti.

Trochu som to pritiahol za vlasy, ale myslim, ze podstata je tam. Chcem tym povedat len tolko, ze vzdy, ked nam (ako osobe ci ako skupine alebo vacsiemu celku) niekto nieco vycita, tak vzdy bez vynimky je tu ta moznost, ze je to opodstatnene, a vzdy ju treba najprv zvazit.

Nehovorim, ze ma pan Labuda pravdu. Hovorim len, ze okamzite sa urazit je, podla mna, trochu detinske.

Je to vsetko take cudne, tieto vase prispevky, o to viac, ze vela veci z nich je pravda, ale...Je velmi jednoduche hladat vo vsetkom len to zle a potom to vypichnut, je vela chyb, ale sme jeden narod a mali by sme sa snazit o svoje zlepsenie a vychovanie, vo vsetkych statoch najdeme aj ovela vacsie preslapy, ako u nas, ale myslim, ze taky narod asi ani nie je, aby si sam sypal na seba urazky a hladel na susedov, ako vrchol dokonalosti. Zvlast by som necakala urazky vlastnemu narodu od jeho kulturnej, no teraz neviem?, elity. A potom nam veselo slapu na hlavu, ako dnes pan prezident madarskej republiky...

V kazdom narode sa najde dost ludi, ktori ho kritizuju, to po prve. Staci sa prejst po webe, napr. vela Americanov to robi - kritizovana je vlada, skolstvo, kultura, mentalita vseobecne...samotnymi Americanmi.

Neviem, co je na tom cudne. Ziadnu urazku na svoj narod som nevyriekol, ani u Basta som si nevsimol. Vyzdvihovanie toho zleho?? Tak na jednej strane sa mame snazit o zlepsenie a vychovanie, na druhej nesmieme vyzdvihovat negativa??

Taktiez o tom vrchole dokonalosti, nevsimol som si, ze by tu nieco take bolo vyrieknute.

A teraz by som rad vedel, co z tych prispevkoch (teraz tych poslednych) nie je pravda. Jednoducho, ked tu sluzby nefunguju tak dobre ako inde a (aj) kvoli tomu sem chodi malo turistov, hotely su poloprazdne, tak si snad nebudeme nahovorat, ze su preplnene.

Som povedala, ze vela je pravda, nemame sa veru vzdy cim chvalit, ale mozeme si to vybavit doma, upozornovat na takych ludi a nie mavnut nad tym rukou, ale spravanie nasich hercov bolo spravne? Aj spravanie konkretnej obsluhy kdesi v sluzbach treba kritizovat, ale mozeme to zovseobecnit, ze vsetci, ktori poskytujeme sluzby sme taki? to hadam nie.

Este nieco, bola som uz na vela miestach nasej planety, ale vsade, okrem Turecka, som nasla ochotnych a aj takych, o ktorych hovorite. Turecko je jedine nebo dovolenkarov, ktore poznam, taki nikdy nebudeme.

Bohužiaľ na Slovensku je v službách slušné správanie oproti neslušnému v pomere približne 20:80, na rozdiel od Čiech kde je to naopak.
Dá sa povedať, že ak na Slovensku natrafím na slušného človeka, napr. v oblasti služieb je pre mňa malý zázrak. Som z toho vytešená niekoľko dní. Pritom by to malo byť samozrejmosťou.

Prepac, zle som precital. Ale uz mam zaobstarane okuliare...3/4.

Myslim, ze chyba je kdesi hlbsie, aj ty si to podvedome povedala, ked si napisala, ze "ak... napr." , cize vseobecne sme k sebe nie velmi slusni, nechcem dookola opakovat to iste, ale ked chceme mat slusnu obsluhu, predpoklada to aj slusneho zakaznika, viem o com hovorim, pracujem v sluzbach cely svoj profesny zivot, mozem tu dat sto pripadov z inej strany. Toto sme povinni vsetci si vtepit do povahy, ze mame byt slusni k sebe navzajom, k zakonu, k statu, k narodu.

Smutné je ale to , že príde zákazník , myslí si , že je boh , správa sa podľa toho a potom sa čuduje , že obsluha ho má niekde ....
Choďte sa pozrieť do hypermarketov , keď sa koná jednodňová akcia na určitý druh tovaru .....
Ani mreže sa nedvihnú a ľudia podliezajú popod ne , len aby mali čím viac vo vozíku ...
Dôchodcovia s dvoma barlami , v električke by ste mu ešte aj to posledné dali ..ale na ploche sa správa ani čoby Usain Bolt ....
Že si ľudia doslova a do písmena kradnú vtedy jeden druhému z vozíkov , škoda reči ...

NO A SAMOZREJME , ak sa na nejakého nezvýši , proste zaváha , nedostane , tak ide na info a sťažuje sa ....
Minule som bol svedkom , ako jedna pani " cvičila " personál len tak hučalo ....
Hádzala tovarom hore dole , veľa nechýbalo , chlapcovi pomaly do tváre šmarila .
Obdivoval som jeho božskú trpezlivosť . Keďže viem , že si nemohol dovoliť to čo ja , tak som sa nezdržal a panička nakúpila tam , kde nechcela a aj to , čo nechcela ....

Viacerí ste tu spomenuli , že ste pochodili X krajín .
Ja sa tým nejak nemôžem pochváliť z objektívnych príčin , ale bol som aj zopár krát vonku .
No nie to chcem , skôr otočím inak .
Pýtam sa tých istých , ako majú pobehanú našu republiku / myslím tým aj pred 1989 rokom / , kde všade boli a aké majú skúsenosti . Lebo v tejto oblasti by som mohol zasa trochu viac ja ....
Môžem však povedať , že pri tých služobkách za 30 rokov som toho teda nabehal dosť a veľa záleží aj od lokality , kde sa jeden nachádza ...či pri jednaní na ministerstve v Blave , Prahe alebo len pri smiešnom vybavovaní určitej požiadavky ...
A verte , že nie je všetko zlato , čo sa blyští ....
Bol som aj v luxusných podnikoch / na vtedajšiu dobu / v Prahe , Brne , Blave ...ale aj v podnikoch v pohraničí , tzv. IV. cenovej skupine ...Veru , veru , oveľa lepšie som sa cítil v tej štyrke , aspoň bola domáca strava , poctivé pivko , doliaty poldecák ....

A tu sa teda dostavame k tomu, co povedal Labuda o tej slusnosti. Teraz to vyzera tak, ze sa velmi nemylil.

No veď práve preto sú tie príspevky čudné, lebo je v nich pravda...Uf.

Vitaj Danila .

Tak ako to je? Čo je čudné? Slušnosť? Uf, tak je dobre... väčšina je tu normálna .