Lotarka Tiež som chcela navrhnúť zaviesť nejaký minimálny stav jednotiek na PRVN, no pri hlbšom zamyslení ma presne tie veci, ktoré písal Najag od toho odradili.
Aj keď som chcela za základ zobrať projekt vyregulovania (no ale ani to neviem, čo všetko obsahuje, len som si predstavovala, že by tam malo byť nejaké to optimálne množstvo odobratého tepla pri určitej teplote miestností.)
Ale zaujímalo by ma, SITO, z čoho je vyrátaný tvoj priemer pri tvojom navrhovanom spôsobe rozúčtovania tepla na základe odchýlky od priemeru. Je to priemer už odobratého tepla za minulé obdobie, lebo do toho tiež vstupujú jednotlivé nastavenia ventilov , či eskimákov alebo masajov, ale napríklad aj plastové okná a ďalšie iné faktory.
Lotarka,
Citát z článku TZB 0470. možnosť najsť na Google.
Pre pochopenie treba vysvetlit princípy, na ktorých je založené rozpocítanie pomocou pomerových rozdelovacov. Tepelným spotrebicom s meranou spotrebou tepla je dom ako celok. V rámci domu sa teplo šíri viacerými cestami. Nielen cez vykurovacie telesá, ale aj vzduchom a cez
steny. Spotreba tepla v miestnosti = teplo odovzdané vykurovacím telesom + teplo prijaté „cez steny“ z okolitých miestností – teplo odovzdané „cez steny“ do okolitých miestností. Výmena tepla medzi miestnostami nie je meratelná, a preto nie je meratelná ani spotreba tepla v miestnosti.
Aby aj napriek tomu bolo možné vyhodnotit rozdielne hospodárenie
konecných spotrebitelov s teplom a motivovat ich k racionálnej spotrebe, boli vytvorené rôzne metódy rozpocítania nákladov na vykurovanie. Jednou z takýchto metód (nie jedinou) je použitie pomerových rozdelovacov.
Pomerové rozdelovace nie sú meracmi spotreby tepla v miestnosti. Monitorujú len jednu z mnohých ciest šírenia tepla v dome. Sú to prístroje, indikátory, ktoré sledujú teplotu vykurovacích telies a jej trvanie. Využívajú fyzikálnu závislost teploty vykurovacieho telesa a množstva tepla odovzdaného vykurovacím telesom.
Cím teplejšie je vykurovacie teleso a cím dlhšie je teplé, tým viac tepla do miestnosti odovzdalo, a tým väcší pocet jednotiek indikuje pomerový rozdelovac.
Velkost a typ každého vykurovacieho telesa sa zohladnuje koeficientom charakterizujúcim jeho maximálny tepelný výkon.
Na dosiahnutie rovnakej izbovej teploty, napríklad 22 °C, v rôznych miestnostiach, je potrebné rozdielne množstvo tepla. Miestnosti v nechránenej polohe, ktoré sú pod strechou, nad nevykurovaným suterénom, pri štítovej stene, potrebujú na dosiahnutie rovnakej teploty vyššiu spotrebu tepla, ako miestnosti v chránenej polohe, obklopené
zo všetkých strán inými vykurovanými miestnostami. Vyššia spotreba nechránených bytov nie je spôsobená vyšším komfortom užívatelov, ale naopak, tým, že vo vyššej miere znášajú poveternostné vplyvy a chránia pred ich pôsobením ostatné byty.
Obvodové konštrukcie domu – steny, strecha, sú súcastou domu ako celku a nie len okrajových bytov (o znížení týchto tepelných strát – zateplení nerozhoduje užívatel prilahlého bytu, ale vlastníci všetkých bytov).
Preto, aby užívatelia nechránených bytov neboli znevýhodnení vyššími nákladmi za nižší štandard, náklady za vykurovanie v nechránených miestnostiach by sa mali korekcnými koeficientmi
polohy miestnosti upravit tak, aby zodpovedali indikovanej spotrebe chránených miestností s porovnatelnou teplotou.
Z vyhodnotených údajov jedného pomerového rozdelovaca nie je možné (ani približne) vypocítat, kolko tepla sa v miestnosti spotrebovalo. Porovnaním vyhodnotených údajov z dvoch pomerových rozdelovacov sa dá zistit, ktorý radiátor odovzdal viac tepla a ktorý menej.
Porovnaním vyhodnotených údajov pomerových rozdelovacov z celého domu je možné urcit len to, ktorý byt odobral prostredníctvom vykurovacích telies viac tepla a ktorý menej. Nie aké množstvo. O indikovaných spotrebách platí:
- nízka spotreba indikovaná pomerovým rozdelovacom znamená, že miestnost (byt) dokáže prijat viac tepla „cez steny“ z okolitých bytov,
- vysoká spotreba indikovaná pomerovým rozdelovacom znamená, že
miestnost (byt) dokáže odovzdat viac tepla „cez steny“ do okolitých bytov.
Vyhodnotené údaje z pomerových rozdelovacov sa premienajú na „peniaze“
alebo „množstvo tepla“ až metodikou rozpocítania. A práve zaužívaná
metodika rozpocítania je zdrojom nespravodlivosti. Preco?
Dúfam, že si z článku, odborného pochopila, že zaznamenané jednotky, dieliky, údaje na všetkých prístrojoch sa upravujú na konečný stav každého prístroja podľa ktorého sa už môže vypočítať množstvo tepla pre jednotlivé byty za ktoré ma byt zaplatiť.
S tým odborníkom sa nedá nesúhlasiť, to je fakt čo uviedol.
Ale zaujímalo by ma, SITO, z čoho je vyrátaný tvoj priemer pri tvojom navrhovanom spôsobe rozúčtovania tepla na základe odchýlky od priemeru.
Priemer je vypočítaný z činnosti všetkých prístrojov pomerového merania v dome a ten vždy v dome bude. Tí, čo nekúria ho znižujú, tí čo plytvajú s teplom ho zvyšujú. Pri priemery je výpočtová teplota 20 °C. Ak má niekto počet jednotiek pod priemer, jeho výpočtová teplota klesá a opačne, ak má niekto jednotky nad priemer, jeho výpočtová teplota stúpa. To iste robí aj teplo, energia v byte, buď je nad priemer alebo pod priemer. Samozrejme náklady za teplo tiež. Priemer v dome a výpočtovú teplotu 20 °C dosiahneme v dome rozdelením nákladov podľa m2. To je tiež fakt.
Je to priemer už odobratého tepla za minulé obdobie, lebo do toho tiež vstupujú jednotlivé nastavenia ventilov , či eskimákov alebo masajov, ale napríklad aj plastové okná a ďalšie iné faktory.
Pomerové meranie monitoruje všetky podmienky v dome aj mimo domu v konkrétnom roku.
Myslíš tu prílohu kde sú tie štyri byty?
No každý má už konečný stav jednotiek rovnaký, 500 jednotiek. Na ich byt pripadá rovnaké množstvo tepla a aj nákladov. Logické, keď každá jednotka má rovnakú hodnotu.
Potom je tam cena 20 €, ak dosadíš číslo 600 budeš to mať v Sk.
Nakoniec tam máš 100 % rozdeliť podľa výsledku pomerového merania.
Správ si "eskimáka" prvému bytu daj jednu jednotku. A je "eskimák" Ako sa ho zbaviť?
Zo 100 % si vlastníci určia, že sa podľa výsledku pomerového merania rozdelí len určitá časť nákladov, 90 %, prípadne 70 % ostatné náklady sa rozdelia reakčne na nastavenie termostatických hlavíc. Čim menej má byt jednotiek tým viac mal zatvorenú hlavicu a neodoberal teplo cez radiátor, ale zneužíval pomerové meranie a využíval susedné byty.
Sranda je v tom, že to nastavenie si spravil on, prestane sa smiať, keď zistí koľko zaplatí v tej časti nákladov, ktorá reaguje na jeho nastavenie hlavíc.
Keď mu začneš pridávať jednotky stáva sa z neho "stredoeurópan".
Keď prekročíš priemer smerom nad 500 jednotiek uvidíš výhodu " masaja". Či viac musí zaplatiť " eskimák, tým menej platí masaj".
Ak sa chce dom zbaviť " eskimákov aj masajov" musí si určiť dva limity jednotiek, spodnú pre " eskimákov" a hornú pre "masajov. Inak sa ich nezbavia. Jasne, ktomu patričnú odmenu, ktorá ich donúti efektívne si nastavit termostatické hlavice.
Čo sa týka plastových okien, ak ich máš? Predstav si, že ten čo ich nemá, príde za tebou a navrhne Ti. Ty máš plastové okná, ja nemám. Mne ti naskakuje viac jednotiek a musím viac platiť za teplo. Č keby sme tovjo počet jednotiek prenásobili koeficientom 1,3 a ja bz som už za teplo neplatil takú nehoráznu sumu, ale časť z mojich nákladov uhradíš Ty. Budeš súhlasiť?
Keď sa chce, tak sa dá. Všetko nie, ale všeličo, áno.