No neviem, je to naozaj na zváženie a asi na povahe každého jedného, či by tam mal ísť. Podľa mňa je však dôležitejšie, z akého dôvodu sa tam kto vyberie. Ak je to preto, lebo chcel vidieť, kde sa tie zverstvá stvárali a v podstate je celý nadšený z toho, že to vidieť mohol... viete, viem si predstaviť more mladíkov, ale ja starších ľudí, ktorí tam idú práve s týmto pocitom. Nie cielene byť vzrušení z toho, čo sa tam dialo. Ale jednoducho tam to vzrušenie, ten vzrušujúci pocit je. A potom o tom doma rozprávať... ano, Mišo, to sa mi tiež zdá zvrátené. Zdá sa mi zvláštne, že sa na takéto miesta ide v organizovaných skupinkách, so sprievodcom... ako sa tak dá precítiť pieta, bolesť, strach, beznádej, samota... všetky tie kruté pocity, ktoré tam ľudia za sebou zanechali?
Na druhej strane zas v tom vidím skvelý výukový "program" - keď už to mám tak nazvať, ako deťom ukázať, čo v našich dejinách bolo. No neviem, či pri počte 30 odrastajúcich mládežníkov je to to správne, čo na nich zapôsobí. Ak si pamätáte, aj my sme chodili na "exkurzie" do cintorínov, navštíviť hroby našich velikánov a boli sme z toho prinajmenšom znudení. A tešili sme sa na výlet. Neviem, či toto je to, čo sa má u detí dosiahnuť.