Na uvedenom školení som bola, ale nebola som veľmi spokojná. Bolo vidieť, že to nie je pre ľudí z praxe...

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Podľa § 2 písm. j) zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice sa povinnosť evidencie tržieb v ERP vzťahuje na služby uvedené v prílohe č. 1 tohto zákona. Medzi služby, na ktoré sa táto povinnosť vzťahuje, patria aj služby na zlepšenie telesnej pohody, ktoré sú podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností zaradené v triede 96.04. Táto trieda zahrňuje:
- činnosti tureckých kúpeľov, sáun a parných kúpeľov, solárií, liečivých kúpeľov, redukčných a zoštíhľovacích salónov, masážnych salónov atď.
Táto trieda vylučuje:
- zdravotnú masáž a terapiu, pozri 86.09
- činnosti klubov zdravia, fitness centier a posilňovní, pozri 93.13
V prípade pochybností pri zaradení Vami vykonávaných služieb sa obráťte priamo na Štatistický úrad SR, ktorý je kompetentný poskytovať informácie súvisiace so zaradením ekonomickej činnosti.

Odbor služieb pre verejnosť
DR SR Banská Bystrica

Váš dopyt:

Dobry den, daňovník má predmet činnosti :
prevádzkovanie zariadení slúžiacich na regeneráciu a rekondíciu

Túto činnosť neposkytuje ako zdravotnícke zariadenie.

Je daňovník povinný evidovať tržby prostredníctvom ERP ? Je táto činnosť z pohľadu zákona č. 289/2008 Z.z. chápaná ako skužba uvedená v bode 18. Služby na zlepšenie telesnej pohody ?

Ďakujem.

včera mi prišla odpoveď z DRSR ohľadom znehodnotených dokladov záplavami, čítajte

15.6.2010

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Podľa ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správe daní) daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
V prípade, ak je alebo bude u daňového subjektu vykonávaná daňová kontrola, podľa ustanovenia § 29 ods. 5 zákona o správe daní ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, môže správca dane výšku dane s ním dohodnúť. Ak by nedošlo k určeniu dane podľa ustanovenia § 29 ods. 5 zákona o správe daní, postupuje správca dane v súlade s ustanovením § 29 ods. 6 zákona o správe daní a určí daň podľa pomôcok.

Zákon o správe daní nestanovuje daňovému subjektu postup v prípade, ak účtovné doklady boli znehodnotené. V rámci súčinnosti odporúčame daňovému subjektu podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona o správe daní oznámiť miestne príslušnému správcovi dane znehodnotenie účtovných dokladov.



Váš dopyt:

Dobrý deň,

chcem sa opýtať, čo robiť v prípade ak všetky účtovné doklady z bežného roku 2010, ale aj z roku 2009 a predošlých boli zničené pri tohtoročných záplavách.

Aké stanovisko má zaujať účtovná jednotka voči Daňovému úradu?


Ďakujem

s pozdravom .......................

Možno niekomu pomôže:

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Podľa ustanovenia § 32 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, právnické a fyzické osoby, ktoré majú príjmy z podnikateľskej činnosti alebo z prenájmu, ktoré v rámci tejto činnosti vykonávajú platby fyzickým osobám a z týchto platieb nezrážajú daň, sú povinné uskutočnené platby oznamovať miestne príslušnému správcovi dane podľa trvalého pobytu prijímateľa, ak u jednotlivej fyzickej osoby presiahne platba sumu 3 319,39 eura za kalendárny rok. Táto povinnosť sa nevzťahuje na bezhotovostné platby vykonané prostredníctvom banky alebo na uskutočnené platby za nakúpený tovar alebo prijatú službu, ak prijímateľ platby eviduje tržby prijaté v hotovosti na elektronickej registračnej pokladnici s tlačiarňou. Oznámenie sa zašle vždy do 30 dní po uplynutí kalendárneho roku, v ktorom bola platba vykonaná.
Podľa uvedeného ustanovenia zákona, ak daňový subjekt, ktorým je právnická osoba, vykonal platbu fyzickej osobe, za nákup staršieho automobilu a platba presiahla sumu 3 319,39 eura za kalendárny rok, je povinný oznámiť túto platbu miestne príslušnému správcovi dane. Ustanovenie § 32 ods. 5 zákona o správe daní nerozlišuje, či fyzická osoba - nepodnikateľ je alebo nie je povinná predmetný príjem zdaniť.

Váš dopyt:

Dobrý deň. Firma s.r.o. nakupuje a predáva ojazdené osobné vozidlá, niekedy aj od občanov SR. V Zákone o správe daní a poplatkov, §32, sa hovorí v bode(5): Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré majú príjmy z podnikateľskej alebo inej zárobkovej činnosti alebo v rámci tejto činnosti vykonávajú platby fyzickým osobám a z týchto platieb nezrážajú daň, sú povinné uskutočnené platby oznamovať miestne príslušnému správcovi dane podľa trvalého pobytu prijímateľa, ak u jednotlivej fyzickej osoby presiahne platba sumu 3319? za kalendárny rok. Táto povinnosť sa nevzťahuje na bezhotovostné platby vykonané prostredníctvom banky alebo na uskutočnené platby za nakúpený tovar alebo prijatú službu, ak prijímateľ platby eviduje tržby prijaté v hotovosti na pokladnici. Podľa Zákona o daní z príjmov §9 bod 1 odstavec d) sú oslobodené príjmy z predaja hnuteľnej veci okrem príjmov z predaja hnuteľnej veci, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku, a to do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku z predaja hnuteľnej veci okrem príjmov z predaja hnuteľnej veci, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku, a to do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku.
Moja otázka je: má firma oznamovaciu povinnosť podľa Zákona o správe daní a poplatkov §32, v prípade, že odkúpi osobné vozidlo od občana, ktorý podľa Zákona o dani z príjmov nemá povinnosť tento predaj zdaniť?
Ďakujem Vám za odpoveď.

Poistné za auto zaplatené pred jeho kúpou.

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Podľa § 2 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň splnenia dodávky, platby záväzku ...
Dňom splnenia dodávky podľa § 411 až 419 Obchodného zákonníka je obvykle deň dodania tovaru kupujúcemu a odovzdania dokladov, ktoré sa na tovar vzťahujú a ktoré sú potrebné na prevzatie a na užívanie tovaru, ako aj na ďalšie doklady ustanovené v zmluve.
Podľa znenia Vašej otázky, auto bolo dodané 20.5.2010 / vtedy bolo aj zaradené do užívania/. Na toto auto bola uzatvorená / aj zaplatená / zákonná a havarijná poistka deň pred uskutočnením kúpi auta, ale s účinnosťou odo dňa, kedy bolo auto zakúpené. Výdavky vynaložené v súvislosti s poistením auta aj keď boli zaplatené deň pred jeho prevzatím sú daňovo uznané. Je evidentné, že poistenie sa vzťahuje na toto konkrétne auto, ktoré sa v obchodnej spoločnosti bude využívať v súvislostí s podnikaním.
Aj spotreba pohonných látok odo dňa pridelenia dočasnej ŠPZ sú daňovo uznané, ak auto bolo používané na podnikateľské účely.
Informácia k podaniu je vypracovaná v rozsahu kompetencií daňových orgánov v súlade s § 3 ods. 5 zák. č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého Daňové riaditeľstvo SR a ich pracoviská informujú daňové subjekty o ich právach a povinnostiach vo veciach daní a o osobitných predpisoch a poskytujú daňovým subjektom len odborné informácie všeobecného charakteru s odkazom na príslušné daňových zákonov a zákona o účtovníctve.
Pre správne posúdenie danej problematiky je potrebné skúmať ďalšie súvislosti a rešpektovať právne skutočnosti , čo však nie je v kompetencii Daňového riaditeľstva a jeho pracovísk.



Odd. MDaS
P-DRSR Košice

Váš dopyt:

Dobrý deň.
SRO si obstarala auto na úver. Spoločnosť, ktorá úver poskytla vyžadovala, aby auto bolo poistené ešte pred jeho kúpou. Poistka zákonná aj havarijná bola uzatvorená a zaplatená 19.5.2010, začala platiť od 20.5.2010. Dátum dodania auta na faktúre bol 20.5.2010. Hneď v tento deň bolo auto aj zaradené do podnikania. Predajca autu pridelil dočasnú ŠPZ.
Na dopravnom inšpektoráte bolo auto prihlásené až 4.6.2010, lebo iba vtedy prišli všetky doklady z Francúzska, ktoré si DI vyžiadal.
Môže si SRO uplatniť zaplatené poistky ako daňový výdavok, aj keď boli zaplatené ešte pred zaradením majetku do používania?
Môže si ako daňový výdavok uplatniť aj nakúpené PHL, ktoré si kupovala v období od 20.5.2010 až do 4.6.2010?
Ďakujem.

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Podľa § 2 ods. i) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom je výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak.
Nakoľko zákon o dani z príjmov špecificky neupravuje uplatnenie výdavkov vo Vami uvádzanom prípade, odporúčame zvoliť vhodné kritérium pre výpočet výdavkov vynaložených v súvislosti s používaním časti súkromného rodinného domu na výkon podnikateľskej činnosti, ktoré je možné zahrnúť do daňových výdavkov. To znamená, že za daňové výdavky je možné považovať aj výdavky na riadnu prevádzku rodinného domu, ktorý daňovník využíva s časti aj na podnikanie, a to len v takom pomere, v ako je nehnuteľnosť na podnikanie využívaná.


Odbor služieb pre verejnosť, DR SR Banská Bystrica

Váš dopyt:

Dobrý deň,
prosím o vyjadrenie k problematike uplatnenia výdavkov spojených pri dosahovaní príjmov vo vlastných priestoroch.
SZČO sa rozhodne svoju činnosť prevádzkovať vo vlastnom rodinnom dome kde nemá uvedenú prevázkareň, moja otázka je akým spôsobom je možné dať časť spotrebovanej elektrickej energie a plynu do výdavkov a či je to uznateľný výdavok. Ďakujem

Dobrý deň. Potrebujem vedieť, ako je to s daňou z príjmu pri predaji pozemkov. Ide o poľnohospodársku pôdu, ktorá je v súkromnom vlastníctve osoby. Táto osoba je zároveň SZČO popri zamestnaní, DP z DzP si teda robí sama. Pri prípadnom predaji súkromnej pôdy menšieho rozsahu- /nie je zahrnutá v majetku firmy/má táto osoba nejaké povinnosti voči daňovému úradu? Za odpoveď vopred ďakujem.

Datum: 24.05.2010 09:46
Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Za daňový výdavok (náklad) podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov je považovaný každý výdavok (náklad), ktorý je preukázateľne vynaložený daňovníkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov a je zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka, alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona o dani z príjmov, ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákona. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovaco období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.
Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone sú podľa § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov výdavky (náklady) vynaložené na pracovné cesty, na ktoré vzniká nárok podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Zákon upravuje poskytovanie náhrad výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách osobám, ktoré sú vymedzené v § 1 ods. 1) a ods. 2) cit. zákona o cestovných náhradách.
Ak zamestnávateľ uhradí osobám, ktoré sú vymedzené v zákone o cestovných náhradách, stravu a ubytovanie a to v rozsahu ustanovenom v tomto zákone, tak potom je to pre zamestnávateľa daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. d) cit. zákona o dani z príjmov.
V prípade, ak spoločnosť uhradí letenky a ubytovanie osobám, ktoré nie sú vymedzené v zákone o cestovných náhradách, tak potom zvýši podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov hospodársky výsledok.
Výnimku by mohli tvoriť prípady, keby v zmluve o dodávke tovaru alebo služby bola ako podmienka dodávky uvedená tá skutočnosť, že tieto náklady znáša odberateľ, čo sa zohľadňuje v cene dodávky. Zároveň sa tým deklaruje, že tieto cestovné náhrady nebudú v nákladoch dodávateľa.


Oddelenie metodiky

Váš dopyt:

Dobrý deň,
chcela by som Vás poprosiť o Vaše stanovisko na tento problém:
na základe zmluvy o spolupráci s fyzickou osobou sa naša spoločnosť zaviazala tejto fyzickej osobe, ktorá nie je v pracovnoprávnom vzťahu k našej spoločnosti, preplácať cestovné náhrady t.j. letenku a ubytovanie na stáž, kde sa učí používať náš tovar, ktorý potom predávame ich zamestnávateľom. Je preplatenie letenky a ubytovania pre tieto fyzické osoby pre nás daňovým nákladom?
Ďakujem za odpoveď

4. 3. 2010
Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Účtovanie opravy chýb na účtoch nákladov a výnosov za minulé účtovné obdobia je upravené v § 5 ods. 1 a v § 59 ods. 14 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva. Oprava nevýznamných chýb sa účtuje ako oprava bežného účtovného obdobia na príslušných účtoch nákladov a výnosov. Významné opravy chýb minulých účtovných období sa účtujú na účte 428-Nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účte 429-Neuhradená strata minulých rokov.
Podľa § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov, ak daňovník v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach nesprávne vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, nebude následná úprava výsledku hospodárenia ovplyvňovať výšku základu dane a daňovej povinnosti. Uvedené sa použije na prípady, ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do základu dane vyššie výnosy (príjmy) ako mu vyplýva z príslušných postupov účtovania alebo v príslušnom zdaňovacom období zahrnie nižšie náklady (výdavky) ako mu vyplýva z príslušných postupov účtovania. Takýto postup sa považuje za postup v súlade s týmto ustanovením a nepoužije sa úprava podaním dodatočného daňového priznania podľa § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov. Uvedené sa nepoužije na situácie kedy daňovník v príslušnom zdaňovacom období vykáže nižší základ dane a nižšiu daň, a to či už z dôvodu chybného účtovania nižších výnosov alebo skoršieho zahrnutia účtovného nákladu do výsledku hospodárenia (základu dane), kedy sa použije
postup uvedený v § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov.
V prípade, ak spoločnosť v minulých obdobiach odviedla vyššiu daň z dôvodu zaúčtovania nižších nákladov (výdavkov), opravu týchto chýb minulých období môže zaúčtovať v bežnom zdaňovacom období na príslušné nákladové účty a tým si zníži daňovú povinnosť tohto bežného zdaňovacieho obdobia.

Odbor služieb pre verejnosť
Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica

Váš dopyt:

Dobry den,
v §17/29 zákon o DzP je uvedené:

"(29) Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie výnosy (príjmy), ako mu vyplýva z osobitného predpisu1) alebo v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia nižšie náklady (výdavky), ako mu vyplýva z osobitného predpisu1) a z tohto dôvodu vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, úprava výsledku hospodárenia alebo nerozdeleného zisku minulých rokov alebo neuhradenej straty minulých rokov v nasledujúcich účtovných obdobiach už nebude mať vplyv na výšku základu dane a daňovej povinnosti; ak sa daňovník rozhodne pre takýto postup v príslušnom zdaňovacom období, neuplatní sa úprava základu dane podľa odseku 15."

Ak v bežnom účtovnom období zaúčtujem náklady, ktoré sú za normálnych okolností daňovo uznateľné, ale patria do predchádzajúceho účtovného obdobia, sú tieto náklady zaúčtované v bežnom účtovnom období daňovo uznateľné? Teda ak napríklad zaúčtujem v apríli bežného roka do nákladov službu, ktorá bola použitá na zabezpečenie príjmu ale, ktorá sa týka predchádzajúceho účtovného obdobia, je táto sužba v bežnom účtovnom období daňovo uznateľná?

Ďakujem

a este dootazka 18.10.2010 - ked bola firma v minulosti v strate... lebo danovy poradca nam tvrdil, ze v tom pripade to neplati, ale mylil sa:
Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Účtovanie opravy chýb na účtoch nákladov a výnosov za minulé účtovné obdobia je upravené v § 5 ods. 1 a v § 59 ods. 14 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva. Oprava nevýznamných chýb sa účtuje ako oprava bežného účtovného obdobia na príslušných účtoch nákladov a výnosov. Významné opravy chýb minulých účtovných období sa účtujú na účte 428-Nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účte 429-Neuhradená strata minulých rokov.
Podľa § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov (do 31.12.2009 ustan. § 17 ods. 31), ak daňovník v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach nesprávne vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň nebude následná úprava výsledku hospodárenia ovplyvňovať výšku základu dane a daňovej povinnosti. Ustan. sa použije aj na prípady, ak daňovník v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach vykázal stratu a v dôsledku nezaúčtovania nákladov do príslušného zdaňovacieho obdobia vykázal za toto zdaňovacie obdobie nižšiu stratu. Uvedené sa použije na prípady, ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do základu dane vyššie výnosy (príjmy) ako mu vyplýva z príslušných postupov účtovania alebo v príslušnom zdaňovacom období zahrnie nižšie náklady (výdavky) ako mu vyplýva z príslušných postupov účtovania. Takýto postup sa považuje za postup v súlade s týmto ustanovením a nepoužije sa úprava podaním dodatočného daňového priznania podľa § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov. Uvedené sa nepoužije na situácie kedy daňovník v príslušnom zdaňovacom období vykáže nižší základ dane a nižšiu daň, a to či už z dôvodu chybného účtovania nižších výnosov alebo skoršieho zahrnutia účtovného nákladu do výsledku hospodárenia (základu dane), kedy sa použije postup uvedený v § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov.
Z uvedeného vyplýva, že ak daňovník zistil, že v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie výnosy alebo nižšie náklady, na opravy vykonané v účtovníctve bežného roka sa pre účely výpočtu základu dane z príjmov postupuje podľa ustanovenia § 17 ods. 15 alebo § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov. Daňovník má možnosť rozhodnúť sa, či bude alebo nebude podávať dodatočné daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie. Ak sa rozhodne dodatočné daňové priznanie nepodať, oprava bude súčasťou základu dane toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom bolo o oprave účtované.

Ing. Sidónia Jakubovie
Odbor služieb pre verejnosť, DR SR Banská Bystrica

Váš dopyt:

Podľa § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov, ak daňovník v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach nesprávne vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, nebude následná úprava výsledku hospodárenia ovplyvňovať výšku základu dane a daňovej povinnosti. Uvedené sa použije na prípady, ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do základu dane vyššie výnosy (príjmy) ako mu vyplýva z príslušných postupov účtovania alebo v príslušnom zdaňovacom období zahrnie nižšie náklady (výdavky) ako mu vyplýva z príslušných postupov účtovania. Takýto postup sa považuje za postup v súlade s týmto ustanovením a nepoužije sa úprava podaním dodatočného daňového priznania podľa § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov.
Čo v prípade, ak v minulom účtovnom období daňovník vykázal stratu a nie základ dane - môže zahrnúť výdavky minulých období ako daňovo uznané do bežného obdobia?

OBČERSTVENIE na školení
dopyt:

Dobrý deň,
prosím Vás, ak sro, neplatca DPH, ktorá usporiadava rôzne školenia pre svojich zákazníkov za úhradu - školenia napr. počítačové a táto sro nakúpi minerálky, bagety a podobne -čiže občerstvenie na školení, považujú sa tieto výdavky ako nedaňové a účtujú sa na účte 513? alebo, keďže sú to výdavky súvisiace s dosahovaním príjmov, môžme tieto výdavky považovať za daňové a účtujeme o nich na účte 501?

Odpoveď 01.12.2010
Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Podľa § 21 odseku 1 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov daňovými výdavkami nie sú výdavky na reprezentáciu. Za výdavky na reprezentáciu sa považuje napr. občerstvenie, pohostenie, poskytnutie darov.
Z uvedeného vyplýva, že poskytnutie občerstvenia na školeniach sa považuje za nedaňový výdavok.

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Podľa § 17 ods. 15 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa opravy chýb minulých účtovných období, ak ide o náklady (výdavky) uznané za daňový výdavok alebo výnosy (príjmy) zahrnované do zdaniteľných príjmov, zahrnú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, bez ohľadu na to, či sa účtujú do nákladov, výnosov alebo na účet nerozdelený zisk minulých rokov.
Z uvedeného vyplýva, že by ste mali podať dodatočné daňové priznanie aj v prípade, ak ste dosiahli daňovú stratu a dodatočným daňovým priznaním ju iba znížite.
Ing. Petrovičová, odbor služieb pre verejnosť DR SR Banská Bystrica

Váš dopyt:

dobry den,

v pripade ak uctovna jednotka zisti v roku 2010, ze nespravne zauctovala vystavenu fakturu z dovodu casoveho rozlisenia /mala do roku 2009 zauctovat vacsiu sumu ako prv zauctovala/ ale za rok 2009 dosiahla danovu stratu a dodatocnym danovym priznanim by sa len znizila danova strata, ma povinnost podavat dodatocne danove priznanie? Popr. je povinnostou oznamit spravcovi dane znizeni danovej straty? dakujem

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Podľa § 19 ods. 2 písm. l) bod 2 zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami sú výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel.
Daňovník, ktorý používa vozidlo vybavené jednotkou satelitného sledovania pohybu vozidla, ktorá zaznamenáva evidenciu jázd a sleduje aj skutočnú spotrebu, ako daňové výdavky si môže uplatniť nákup na spotrebované pohonné látky. Zároveň zistená evidencia jázd podľa tohto satelitného zariadenia slúži ako podklad, na aké cesty bolo vozidlo použité. V tomto prípade daňovník neprepočítava spotrebu podľa osvedčenia alebo podľa technického preukazu a uplatňuje si preukázané výdavky na nákup pohonných látok najviac do výšky spotreby pohonných látok vykázanej jednotkou satelitného sledovania pohybu vozidla, tzn. že do daňových výdavkov sa uzná aj prípadná nadspotreba vozidla.

DR SR je oprávnené poskytovať daňovým subjektom informácie o ich právach a povinnostiach vo veciach daní s odkazom na príslušné ustanovenia osobitných predpisov. V kompetencii DR SR nie je posudzovať, či konkrétny satelitný systém spĺňa podmienky podľa zákona o dani z príjmov a vyjadrovať sa k technickým parametrom a k spôsobu vykazovania spotreby pohonných látok jednotlivými jednotkami satelitného sledovania pohybu vozidla.
Dávame do pozornosti, že k uvedenej problematike je na internetovej stránke www.drsr.sk uverejnený materiál - Zmeny týkajúce sa uplatňovania výdavkov (nákladov) na spotrebované pohonné látky, v časti daňové informácie - brožúry, letáky a ostatné informačné materiály - daň z príjmov - daň z príjmov FO a PO.

Ing. Sidónia Jakubovie
Odbor služieb pre verejnosť, DR SR Banská Bystrica

Váš dopyt:

Dobrý deň,
I keď je to technická otázka, ale súvisí s problémom, prosím o spresnenie pri uplatňovaní výdavkov na spotrebované PHM vykázané satelitným sledovaním pohybu motorového vozidla. Nie je mi jasný pojem "najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidla." a to v tom zmysle, či prístroj satelitného systému sledovnia prevádzky vozidla sleduje spotrebu PHM prietokomerom pohonných látok alebo sleduje túto spotrebu pomocou iných metód (akých?). Ide totiž o to, že naša firma chce zakúpiť systémy sledovania prevádzky vozidiel a nemáme jasno v otázke, odkiaľ a v akej forme má tento systém brať informácie o spotrebe pohonných látok. Firmy, ktoré ponúkajú systémy sledovania pohybu motorových vozidiel. nemáju v tom jasno alebo pri ponúkaní svojich systémov zahmľujú túto otázku. Niektoré firmy ponúkajú možnosť vloženia množstva PHM podľa nakúpených bločkov do výstupov z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidla z čerpacích staníc pohonných látok a to vraj je potom dostačujúce pre uplatnenie ako spotreba PHM podľa spôsobu "najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidla."
Ďakujem za spresnenie.

ZMENA SÍDLA - Miestna príslušnosť
Otázka
Dobrý deň,
prosím Vás o odpoveď :
Spoločnosť sro, platca DPH vo februári roka 2011 bude meniť sídlo spoločnosti a zároveň sa jej tým bude meniť i miestna príslušnosť k daňovému úradu.
V súčastnosti patrí pod BA III a bude patriť pod BA IV.

Zaujímalo by ma, či daň z príjmov PO za rok 2010 ktoré sa podáva do 31.3.11 bude podávať na daňový úrad podľa pôvodného sídla (BA III) alebo podľa nového (BA IV)?

Takisto či daňový úrad zasiela nejaké oznámenie o zmene miestnej príslušnosti k daňovému úradu?

Daň z príjmov teda zaplatí na účet podľa pôvodného sídla alebo podľa nového sídla?

Alebo v momente zmeny sídla, ktorú daňový subjekt oznámi pôvodnému daňovému úradu, spadá pod nový daňový úrad a tam bude od tohto momentu zasielať všetky dokumenty aj platby?

ODPOVEĎ
Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov daňové priznanie podáva daňovník miestne príslušnému správcovi dane.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o správe daní") miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u právnickej osoby jej sídlom.
Podľa § 3 ods. 12 zákona o správe daní ak sa u daňového subjektu vykonáva daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, dokončí daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú kontrolu ten správca dane, ktorý ju začal. Tento správca dane je miestne príslušným správcom dane až do doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní.

V ustanovení § 31 ods. 5 zákona o správe daní sú uvedené skutočnosti, ktoré je právnická osoba povinná oznamovať správcovi dane pri plnení svojej registračnej alebo oznamovacej povinnosti. Jednou z týchto skutočností je aj adresa sídlo spoločnosti. Podľa ustanovenia § 31 ods. 7 zákona o správe daní, ak dôjde k zmenám skutočností uvedených v odsekoch 1 až 6, je daňový subjekt povinný oznámiť tieto zmeny správcovi dane do 15 dní odo dňa kedy vznikli.

Vychádzajúc z uvedeného, v prípade, ak právnická osoba zmení sídlo spoločnosti, je povinná oznámiť túto zmenu správcovi dane. Ak zmení právnická osoba sídlo spoločnosti vo februári 2011, zmení sa jej miestna príslušnosť (ak nebude u právnickej osoby vykonávaná daňová kontrola) a daňové priznanie, ktoré bude podávať daňový subjekt v marci 2011 bude predkladať vo Vami uvedenom prípade správcovi dane, ktorým je DÚ Bratislava IV.

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Podľa ustanovenia § 32 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, právnické a fyzické osoby, ktoré majú príjmy z podnikateľskej činnosti alebo z prenájmu, ktoré v rámci tejto činnosti vykonávajú platby fyzickým osobám a z týchto platieb nezrážajú daň, sú povinné uskutočnené platby oznamovať miestne príslušnému správcovi dane podľa trvalého pobytu prijímateľa, ak u jednotlivej fyzickej osoby presiahne platba sumu 3 319, 39 eur za kalendárny rok. Táto povinnosť sa nevzťahuje na bezhotovostné platby vykonané prostredníctvom banky alebo na uskutočnené platby za nakúpený tovar alebo prijatú službu, ak prijímateľ platby eviduje tržby prijaté v hotovosti na elektronickej registračnej pokladnici s tlačiarňou. Oznámenie sa zašle vždy do 30 dní po uplynutí kalendárneho roku, v ktorom bola platba vykonaná.

Ak právnická osoba vypláca podiel na zisku spoločníkovi v hotovosti a tieto platby presiahnu 3 319,39 eura za kalendárny rok, je povinná uskutočnené platby oznámiť miestne príslušnému správcovi dane podľa trvalého pobytu prijímateľa.

Váš dopyt:

Dobrý deň,
prosím Vás o odpoveď na nasledovnú otázku:
Spoločníkovi s.r.o. bol v hotovosti vyplatený podiel na zisku vo výške väčšej ako 3319,39 €?. Vzťahuje sa oznamovacia povinnosť (oznámenie údajov o platbách fyzickým osobám, ktorým bola vyplatená hotovosť nad 3319,39 €?) v zmysle § 32 ods.5 zákona o správe daní a poplatkov na takúto platbu ? Ďakujem.

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Zoskenovaný podpis nie je možné považovať za vlastnoručný podpis v technickej forme. Podľa § 33 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, podpisový záznam je vymedzený ako účtovný záznam, obsahom ktorého je vlastnoručný podpis, alebo preukázateľný účtovný záznam nahrádzajúci vlastnoručný podpis v technickej forme. Vlastnoručný podpis v technickej forme upravuje zákon č. 512/2002 Z.z. o elektronickom podpise.
Zákonom č. 61/2009 Z.z., ktorým sa novelizoval zákon o účtovníctve, od 1.3.2009 sa ustanovilo, že podpisovým záznamom môže byť okrem zaručeného elektronického podpisu aj obdobný preukázateľný účtovný záznam v technickej podobe uznávaný účtovnými jednotkami (kód, šifra, heslo).
Ing. Haščíková
odbor služieb pre verejnosť

Váš dopyt:

Dobrý deň.
Chcem sa spýtať, či môžem na výdavkových a príjmových pokladničných dokladoch, faktúrach a iných dokumentov používať zoskenované podpisy.
Či je tento spôsob v súlade so zákonom o účtovníctve. Môžem takúto formu podpisu považovať za podpis v technickej forme?

§ 32 odst.(3) Podpisovým záznamom sa rozumie účtovný záznam, ktorého obsahom je vlastnoručný podpis, alebo obdobný preukázateľný účtovný záznam nahrádzajúci vlastnoručný podpis v technickej forme. Na obidve formy podpisového záznamu sa pritom prihliada rovnako a obidve sa môžu použiť na mieste, kde sa vyžaduje vlastnoručný podpis.

Vopred ďakujem za odpoveď.

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. l) tretí bod zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov vyplýva, že daňovník má možnosť uplatniť si výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.
Pri tomto spôsobe uplatňovania výdavkov na spotrebované pohonné látky daňovník vychádza z počtu najazdených kilometrov za príslušné zdaňovacie obdobie, ktoré zistí zo stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé vozidlo samostatne. V tomto prípade daňovník nemusí viesť knihu jázd. Preukazujúcim dokladom je doklad o nákupe pohonných látok a stav tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia.
Aj napriek možnosti uplatňovania paušálnych výdavkov na spotrebu pohonných látok ostáva zachovaná možnosť správcu dane preveriť správnosť takto vykazovanej spotreby pohonných látok daňovníka, napr. v nadväznosti na spotrebu vykazovanú v minulých zdaňovacích obdobiach.
Ostatné náklady, ktoré vznikajú v súvislosti s používaním vozidla, pri ktorom daňovník uplatňuje paušálne výdavky na spotrebované pohonné látky, sa pre účely zákona o dani z príjmov uznávajú v plnej preukázanej výške (napr. zákonné a havarijné poistenie, náklady na opravy a údržbu, odpisy a ďalšie prevádzkové výdavky).
Dávame do pozornosti, že k uvedenej problematike je na internetovej stránke www.drsr.sk uverejnený materiál - Zmeny týkajúce sa uplatňovania výdavkov (nákladov) na spotrebované pohonné látky, v časti daňové informácie - brožúry, letáky a ostatné informačné materiály - daň z príjmov - daň z príjmov FO a PO.

Ing. Sidónia Jakubovie
Sekcia metodiky daní DR SR, Odbor služieb pre verejnosť

Váš dopyt:

Dobry den,
PO, neplatca DPH, kúpil automobil v roku 2010, má ho zaradené v obchodnom majetku. Keďže sa rozhodol, že bude uplatňovať paušálne výdavky na PHL 80% a neviesť knihu jázd, nevie presne preukázať, že vozidlo využíva výlučne na služobné účely, teda na 100%. Môže si v internej smernici stanoviť, že vozidlo bude využívané 90% na podnikanie a 10% na súkromné účely? Ako postupovať v tomto prípade pri odpise, prípadnej oprave alebo kúpe náhradných dielov tohto majetku?
dakujem za odpoved

Dovoľujem si požiadať ovyjadreniek nasledovnej záležitosti :



účtujem právnickú osobu , ktorá uzatvorila mandátnu zmluvu , kde sa mandatár zaväzuje vykonávať funkciu vedúceho zamestnanca .Presne je to v mandátnej zmluve špecifikované „ako vedúci zamestnanec „ podľa zákona 186/2009
Právnická osoba sa venuje finančnej a poisťovacej činnosti , a povinnosť ustanoviť vedúceho zamestnanca jej vyplýva priamo zo zákona č.186/2009 Z.z. v platnom znení .Najskôr chápali zákon tak , že sa vedúci zamestnanca musí zamestnať v s.r.o. Nakoľko nebolo to jasné, ako zamestnať vedúceho zamestnanca
Národná banka Slovenska k tomu vedúcemu zamestnancovi vydala usmernenie v období 10/2010 , ktoré citujem zo stránky NBS :

Kto je vedúci zamestnanec podľa § 25 zákona č. 186/2009 Z. z.
Pojem vedúci zamestnanec podľa zákona č. 186/2009 Z. z. je vyjadrením názvu funkcie a z nej vyplývajúcich povinností definovaných zákonom č. 186/2009 Z. z. Nie je nevyhnutné, aby osoba vykonávajúca funkciu vedúceho zamestnanca bola zároveň zamestnancom finančného agenta (poradcu) podľa zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce). Vzťah vedúceho zamestnanca a finančného agenta (poradcu) môže byť aj obchodno-právny.
Ak finančný agent (poradca) je právnickou osobou, ktorá má povinnosť zriadiť funkciu vedúceho zamestnanca, povinnosti z tejto funkcie na seba môže prevziať aj člen štatutárneho orgánu finančného agenta (poradcu). Nie je potrebné, aby v tejto súvislosti člen štatutárneho orgánu uzatváral s finančným agentom (poradcu) pracovnú zmluvu, resp. iný typ zamestnaneckej zmluvy.
Ak finančný agent (poradca) je fyzickou osobou, ktorá má povinnosť zriadiť funkciu vedúceho zamestnanca, povinnosti vyplývajúce z tejto funkcie automaticky prechádzajú na finančného agenta (poradcu), pokiaľ do organizačnej štruktúry nie je funkcia vedúce zamestnanca zaradená.
Vedúci zamestnanec je oprávnený vykonávať svoju činnosť len pre jedného finančného agenta alebo len pre jedného finančného poradcu.
Aktualizácia: október 2010
--------------------------------------------------------------------------------------------
Z uvedeného dôvodu chcem sa informovať , že či sa uvedená mandátna zmluva , v ktorej sa mandatár zaväzuje pre mandanta vykonávať činnosť "vedúceho zamestnaca " na základe pokynov a príkazov mandanta , bude posudzovať ako príjem podľa § 5 Zákona o dani z príjmu , alebo podľa § 6 Zákona o dani z príjmu .


Mandátna zmluva je uzatvorená , kde mandatár vystupuje pod svojim IČO a DIČ a okrem toho všetkého je aj registrovaný v národnej banke Slovenska(ale tieto údaje o registrácii sa v mandátnej zmluve nespomínajú ) ako podriadený finančný agent .



Ďakujem



----------------------------------------------------------------------------------------
Vec:
Poskytnutie informácie

Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica k Vašej žiadosti o poskytnutie informácií k problematike zdaňovania príjmov fyzickej osoby za vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca podáva nasledovnú informáciu :
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP) príjmami zo závislej činnosti sú príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania

Podľa § 5 ods. 1 písm. d) ZDP príjmami zo závislej činnosti sú odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev, ak nejde o príjmy podľa písmena a) alebo písmena b), alebo odmeny
za výkon funkcie, aj nejde o príjmy uvedené v písmenách a,), b) a g).

Podľa § 5 ods. 2 ZDP príjmami podľa odseku 1 sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami (ďalej len "zamestnanec") od platiteľa týchto príjmov (ďalej len "zamestnávateľ") alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

Závislá práca ja definovaná v Zákonníku práce (zákon č. 211/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) a môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere a v obdobnom pracovnom vzťahu.

Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
V daňovom konaní správca dane posudzuje jednotlivé prípady individuálne, pričom posudzuje obsah zmluvy uzatvorenej medzi zmluvnými stranami, a to predovšetkým predmet činnosti, druh práce, závislosť fyzickej osoby na pokynoch platiteľa príjmu, miesto výkonu práce, poskytovanie pracovných nástrojov a podobne.
Ak práca fyzickej osoby zúčastnenej na základe mandátnej j zmluvy je podmienená napríklad vymedzenou kvalifikáciou, odbornou praxou, vykonávaná je podľa pokynov mandanta a mandatár je zaviazaný podávať pribežné informácie o postupe plnenia úloh, ktorými bol poverený mandantom, teda daňovník pri výkone práce postupuje podľa pokynov a príkazov platiteľa príjmu (príkazcu), vykonávaná činnosť tak napĺňa charakteristické znaky závislosti fyzickej osoby (daňovníka) na platiteľovi príjmu (zamestnávateľovi). Príjem za takto vykonávanú činnosť je príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmu. Spôsob zdanenia tohto príjmu vyplýva z ustanovenia § 35 zákona o dani z príjmov (preddavok na daň vo výške 19% zrazí zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane zo zúčtovanej a vyplatenej mzdy za kalendárny mesiac pri výplate, poukázaní alebo pripísaní mzdy k dobru).



Vypracovala:
Mgr. Mistríková
Tel. č. 02/ 68272499.

Nadväzujem na túto odpoveď , ktorá ma prinútila napísať dopyt na DRSR, nakoľko som nemohla súhlasiť s vyjadrením DRSR v horeuvedenom príspevku .Tak prikladám moju odpoveď, ktorú som obdržala .

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Náklad vynaložený právnickou osobou je daňovým výdavkom, ak spĺňa všeobecné podmienky podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dani z príjmov), t. j. je preukázateľne vynaložený daňovníkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho zdaniteľných príjmov a je zaúčtovaný v účtovníctve právnickej osoby, ak tento zákon neustanovuje inak, a tiež ďalšie podmienky podľa § 19.
Ak daňovník dosahuje zdaniteľné príjmy z poskytovania služby "vykonávanie mimoškolskej vzdelávacej činnosti" a súčasťou zmluvných podmienok poskytnutia tejto služby je aj záväzok organizátora vzdelávania poskytnúť jednotlivým účastníkom stravovanie, resp. občerstvenie, takto vynaložené náklady organizátora vzdelávania vecne súvisia s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním jeho zdaniteľných príjmov a v súlade s § 2 písm. i) a § 19 ods. 1 sú daňovým výdavkom.

Ing. Mária Dimitrovová
Sekcia metodiky daní
Odbor služieb pre verejnosť

Váš dopyt:

Dobrý deň,
spoločnosť s.r.o. prevádzkuje prevažujúcu činnosť v predmete živnosti Vykonávanie mimoškolskej vzdelávacej činnosti .
Na vzdelávaciu činnosť účtuje poplatok za seminár resp. školenie v stanovenej výške podľa jednotlivých druhov školenia .V cene sú zahrnuté organizačné a technické zabezpečenie seminára ,prezentačný materiál, občerstvenie počas celého seminára a ostatné režijné náklady .
Z uvedeného dôvodu , by som sa chcela dopytovať na položku občerstvenia resp. podania obeda, ktorý je zahrnutý v poplatku za seminár pre jednotlivého účastníka .
Možno tento výdavok za občerstvenie , alebo obed považovať za daňový výdavok, alebo ako nedaňový výdavok ?


Ďakujem za odpoveď a usmernenie .

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
V súlade s ust. § 8 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou ? teda aj spôsobilosť na uzatváranie zmlúv.
V súlade s ust. § 11 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce spôsobilosť fyzickej osoby mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti ako zamestnanec a spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať tieto práva a brať na seba tieto povinnosti vzniká dňom, keď fyzická osoba dovŕši 15 rokov veku.
Fyzická osoba do 15 rokov môže v súlade s § 11 ods. 4 písm. c) zákonníka práce vykonávať ľahké práce, ktoré svojim charakterom a rozsahom neohrozujú jej zdravie, bezpečnosť a jej ďalší vývoj alebo školskú dochádzku len pri reklamných činnostiach ? na základe pracovnoprávneho vzťahu.
Príjem z príkaznej zmluvy uzavretej s osobou, ktorá nie je oprávnená na výkon činnosti, ktorá je predmetom príkaznej zmluvy buď na základe oprávnenia alebo zo zákona, je pre daňové účely považovaný za príjem zo závislej činnosti. Príkazná zmluva je upravená v § 724 ? 732 Občianskeho zákonníka a nemá obmedzenie ani čo do výšky príjmu z nej plynúceho ani čo do jej predmetu.
V súlade s ust. § 32 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z.n.p. daňovník, ktorý za zdaňovacie obdobie roku 2011 dosiahne príjmy nepresahujúce sumu 1 779,65 ? nemá povinnosť podať daňové priznanie.

JUDr. Mária Stahovcová
Sekcia metodiky daní
Odbor služieb pre verejnosť

Váš dopyt:

Dobrý podvečer chcem sa opýtať:Som SZČO 15 r. syn, dcéra či mi môžu pomáhať(keď bude nával práce), môžu si oni privyrobiť (do akej výšky) bez toho aby nepodávali DP, a aby ani mne neplynula povinnosť zaregistrovať ich na príslušné úrady?
Dá sa to formou príkaznej zmluvy? v akej výške môže byť táto príkazná zmluva?
Nebola by to závislá činnosť: napr.: roznos letákov, vynášanie materiálu, triedenie účt. papierov atď. - proste príležitostná práca.
Od akého veku príkazníka je možné vypísať túto príkaznú zmluvu?

Veľmi pekne ďakujem za skorú odpoveď.

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Dotácia u daňovníka, ktorý uplatňuje tzv. paušálne výdavky, sa zahŕňa celá do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom bola prijatá, t.j., ak dotáciu, podporu alebo príspevok príjme daňovník uplatňujúci tzv. paušálne výdavky, príjem sa časovo nerozlišuje. Skutočnosť, či dotáciu, podporu alebo príspevok daňovník uplatňujúci tzv. paušálne výdavky v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal aj použil (čerpal) na stanovený účel, nie je v danom prípade rozhodujúca.
Ak je daňovníkovi v zdaňovacom období, v ktorom uplatňuje tzv. paušálne výdavky, poskytnutá napr. prevádzková dotácia, ktorú v tomto roku nepoužije na určený účel, ale použije ju až v nasledujúcom zdaňovacom období, v ktorom však zmení spôsob uplatňovania výdavkov z tzv. paušálnych výdavkov na preukázateľné daňové výdavky a v ktorom bude účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, celú prevádzkovú dotáciu zahrnie do základu dane v roku, v ktorom ju prijal (tzv. paušálne výdavky uplatní z úhrnu dosiahnutých príjmov vrátane prijatej dotácie).
V nasledujúcom zdaňovacom období, v ktorom zmení spôsob uplatňovania výdavkov a v ktorom začne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva zahrnie do daňových výdavkov výdavky preukázateľne vynaložené na účel, na ktorý mu bola táto dotácia poskytnutá.
Nakoľko celú prevádzkovú dotáciu zahrnul do základu dane (zdanil) už v tom zdaňovacom období, v ktorom ju prijal, nebude už tento príjem zahŕňať do základu v zdaňovacom období, v ktorom dotáciu použije.
Pre dokladovanie použitia dotácie pre poskytovateľa dotácie, daňovník vedie takú evidenciu akú na dokladovanie požadoval poskytovateľ.

Váš dopyt:

SZČO dostal v 6/2010 dotáciu z ÚPSVR-v PZ má využitie:platba do fondov,nákup nástrojov.
v r. 2010 odviedol do fondov 268,38, žiadne nástroje nekúpil. Ide si uplatniť paušálne výdavky 40%. čiže zúčtovanie dotácie bude nasledovné? :
- dotácia (v celej hodnote) = POZD
- výdavky do fondov (268,38) = VOZD

a v roku 2011 budú odvody do fondov a nástroje (z podnikateľského zámeru) účtované ako VOZD a z dotácie bude len interne viesť koľko z nej skutočne spotreboval?

Alebo ako to vlastne je? Prosím Vás poraďte mi.

Ďakujem veľmi pekne