Áno ... ale pri škode je potrebné rozlišovať hľadisko účtovné a vecné. A v nich je rozdiel.

Javí sa to ako "objednaná refakturácia" ... ale podľa môjho názoru to nie je správne. Z dokumentácie o škode by mala byť zrejmá aj zodpovednosť a nárok na jej náhradu a teda nemalo by sa hovoriť o fakturácii za opravu ... Iba ak o fakturácii škody z titulu vynútenej opravy spôsobenej poškodením majetku ... ale to je iba hra na slovíčka. Dôležitá je dokumentácia škody a presná formulácia pri vyžiadaní jej náhrady.

Záleží aj na dohodnutých podmienkach. Škodu je možné nahradiť aj uvedením do pôvodného stavu. Môže to byť v zodpovednosti osoby, ktorá škodu spôsobila, ale táto si opravu objedná napríklad u poškodeného. Vtedy by bolo možné uvažovať aj o tejto fakturácii. Zároveň poisťovňa uhradí osobe, ktorá škodu spôsobí náhradu ... vždy bez DPH a teda vzniklo by aj právo tejto osoby na odpočítanie dane, nakoľko by sa jednalo o výdavok súvisiaci s jeho podnikateľskou činnosťou. Uvedené by platilo, keby bolo dohodnuté, resp. z obchodných podmienok vyplývalo, že osoba, ktorá škodu spôsobí je zodpovedná za uvedenie majetku do pôvodného stavu a teda za jeho opravu. Tým pádom by bola táto osoba povinná vykonať opravu, ktorú si môže objednať u kohokoľvek ... Jedným z možných rizík tohto postupu však je, že predmetom opravy nebude majetok vo vlastníctve osoby, ktorá nakoniec účtuje o vykonanej oprave.

Pri škodách je vždy potrebné vychádzať z dohodnutých obchodných podmienok ... často sa však na to zabúda a potom môže byť akýkoľvek postup zo strany kontroly rozporovaný. Dôležité sú teda dohodnuté podmienky a spôsob vysporiadania škody, aby bolo zrejmé kto je čo povinný urobiť.

Ešte pokračujem v myšlienkových pochodoch ... nakoniec by s tým nemusel byť u tejto osoby problém, nakoľko by účtovala o škode (a nie oprave) a o náhrade škody, čiže by to malo byť v poriadku.

Uvediem situáciu, ktorá je možno v niečom podobná.

Firma A predala budovu firme B. .
Zároveň uzatvorili dohodu, ktorá sa odvoláva na zmluvu o prevode tejto nehnuteľnosti, kde sa bývalý vlastník (predávajúci) zaväzuje v období 1 roka po predaji znášať náklady na opravy, ktoré bolo potrebné vykonať v dôsledku nejakých skrytých vád. (Napr. týždeň po predaji sa pokazilo niečo v kanalizácii.) Opravy zabezpečuje, aj prvotne znáša nový vlastník- firma B, ktoré následne v zmysle tejto dohody refakturuje náklady na pôvodného vlastníka.

Je toto riešenie podľa vás správne?

Podobný problém: dodávateľ poškodil pri svojich prácach majetok odberateľa. Odberateľ nechal na vlastné náklady poškodené veci opraviť a následne tieto náklady prefaktuorval dodávateľovi. Na faktúre je uvedené:
"Refakturujeme Vám náklady na opravu - výmenu poškodeného majetku." V prílohe je faktúra od firmy, ktorá opravu vykonala. Odberateľ refakturoval náklady + DPH. Podľa príspevkov v tejto téme, napr.:
by faktúra mala byť bez DPH, lebo odberateľ nedodal dodávateľovi žiadnu službu, len si vyúčtoval svoju škodu. V zmluve o dielo je len bod, podľa ktorého ak dodávteľ poškodí majetok odberateľa, je povinný na vlastné náklady poškodený majetok uviesť na svoje náklady do pôvodného stavu. (K čomu však v tomto prípade nedošlo, lebo škodu nechal odstrániť sám odberateľ.) Účtovníčka odberateľa tvrdí, že je správne, ak refakturujú s DPH. Ktorá z nás má pravdu?

Náhrada škody má byť bez DPH. Nedošlo k plneniu predsa.

Tiež si myslím, že to má byť bez DPH. Uvidím, čo mi na to povie ich účtovníčka.

Účtovníčka si to overila aj na DRSR, kde jej potvrdili, že to nemá byť fakturované s DPH.
Tá faktúra patrí do r. 2010. Dodávateľ si uplatní časť škody zo svojej poistky. Poistné plnenie sa začne vybavovať až v tomto roku a zatiaľ nie je známe, v akej výške. Treba o nároku na poistné plnenie účtovať ešte do r. 2010 alebo stačí o ňom účtovať až v r. 2011?

Ja si myslím že keď sa tam realizovali opravy tak tam bolo plnenie a to aj s DPH. Pokiaľ by sa tam neurobili opravy a niekto chce len finančnú náhradu za spôsobenú škodu tak bez DPH.

Ten komu bola faktúra predložená si DPH môže uplatniť ( dodanie oprav bolo -a teda aj plnenie) a táto faktúra môže byť predložená poisťovni, ktorá uhradí poistnú udaloť - teda sumu bez DPH.


O nároku by som účtovala v 2010. Tam to patrí. V 2011 sa to vysporiada pri realizácii poistnej udalosti.

A ešte jeden pohľad. Pri búračke auta Vám kedy autoservis faktúroval bez DPH? aj keď opravoval poškodené auto? On predsa faktúruje opravu- teda plnenie. A predsa takúto faktúru predkladáte poisťovni ako poistnú udalosť. Toto je to isté, len niekedy máme ten pohlad na rovnaké veci nie vždy rovnaký.

Oprava nebola robená pre dodávateľa (firmu, kto spôsobila škodu), ale bola vykonaná priamo pre odberateľa (firmu, ktorej dodávateľ spôsobil škodu). Odberateľ (poškodená firma) prefakturovala náklady na opravu dodávateľovi, ale nedošlo tým k žiadnemu zdaniteľnému plneniu (nebola poskytnutá žiadna služba, odberateľ žiada len úhradu nákladov spojených s opravou, ktoré zaplatil tretej osobe).

DPH sa uplatnuje na dodania, tu dodanie nebolo!!
presne tak.

ešte do roku 2010

autoservis fakturuje dodanie služby, ktorou je oprava auta. To nie je ten istý prípad.
toto by mohol byť záver a vyriešenie témy.

Neviem, aké bude poistné plnenie, a či vôbec nejaké bude. Bude v poriadku, keď ako nárok zaúčtujem sumu vo výške škody mínus spoluúčasť firmy?

môže byť, takže prip.položka bude v tomto roku len tá spoluúčasť.

Uvažujem správne?

účtovanie v r. 2010:
faktúra za spôsobenú škodu 1.000 EUR 549/379 (pripočitateľná)
predpis poistného plnenia napr. 800 EUR 378/648 (odpočitateľná)

V r. 2011 po úhrade od poisťovne bude
800 EUR ako pripočitateľná suma - úhrada poistného plnenia
800 EUR ako odpočitateľná suma - uplatnená škoda vo výške prijatej náhrady

to máš nejako prekombinované.
kedže z tvojho príkladu vyplýva, že spoluúčasť je 200 EUR
tak tých 200 EUR dáš v r. 2010 ako prip.položku. V r. 2011 už neriešiš, lebo sa ti 378 vyrovná získaním úhrady.
ak dostaneš menej, bude rozdiel prip. položka k ZD v r. 2011

Zákon o dani z príjmov
§ 9 Príjmy oslobodené od dane ods. 2
i) prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za
3. škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou daňovníka (§ 6 ods. 1 a 2) a za škodu spôsobenú daňovníkom v súvislosti s prenájmom (§ 6 ods. 3),


§ 21 ods. 2:
e) manká a škody1) presahujúce prijaté náhrady

V r. 2010 firma nedostala (neprijala) žiadnu náhradu škody. Preto si myslím, že v r. 2010 bude celá škoda pripočitateľnou položkou (firma za ňu neprijala žiadnu náhradu) a celý predpis náhrady škody odpočitateľnou položkou (náhrada škody nebola prijatá).

ja si myslím,že je to prekombinované. Účtovaním pohľadávky účtuješ očakávanú náhradu.
§9 cituješ z oddielu pre DPFO nie pre PO, pozor na to.
Trvám na svojej pôvodnej odpovedi.

Ďakujem za upozornenie k § 9 (potvrdilo sa - práca chvatná, p...js platná )

Ešte mi napadla takáto vec:

Zákon o účtovníctve § 26
(6) Na účely tohto zákona sa škodou na majetku rozumie neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata majetku. Inventarizáciou zistené odcudzenie alebo zistená strata majetku je manko.

Nemá sa o škode uvažovať len vtedy, ak sa týka majetku firmy?
A keďže naša firma spôsobila škodu na cudzom majetku, nemala by som vôbec brať do úvahy vyššie uvedený § ani § zo ZDP, ktoré sa týkajú škody, a skôr by som to mala posudzovať v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok ako nejakú formu "pokuty" (sankcie) zo strany odberateľa?