Llívia ...Pri posudzovaní daňového uznania náhrady škody voči tretiemu subjektu, ktorú daňovník plní uznaním oprávnenosti požadovanej úhrady bez súdneho konania, daňovník uplatní ako daňové výdavky podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov len ak to vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok upravených v Obchodnom alebo Občianskom zákonníku.
Pokiaľ teda daňový subjekt spĺňa túto podmienku, je u dodávateľa suma náhrady škody na majetku odberateľa daňovo uznaným nákladom a rovnako aj suma očakávaného poistného plnenia zdaniteľným príjmom roku 2010...
Pozrela som narýchlo Obchodný zákonník a našla som tieto §, ktoré by sa mohli týkať tohto prípadu:
§ 368
(1) Ak je dlžník v omeškaní s odovzdaním alebo vrátením veci veriteľovi alebo ak nakladá s vecou, ktorú má odovzdať alebo vrátiť veriteľovi, v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi zo záväzkového vzťahu, prechádza na neho po dobu, po ktorú je v omeškaní alebo porušuje tieto povinnosti, nebezpečenstvo škody na veci, ak toto nebezpečenstvo neznášal už predtým.
(2) Škodou na veci podľa tohto zákona je strata, zničenie, poškodenie alebo znehodnotenie veci bez ohľadu na to, z akých príčin k nim došlo.
(3) Dlžník nahradí veriteľovi škodu na veci, ak k nej došlo v čase, keď znášal nebezpečenstvo škody na veci, ibaže túto škodu spôsobil veriteľ alebo vlastník veci alebo by k nej došlo aj pri splnení povinnosti dlžníka. Pre náhradu je rozhodujúce zníženie hodnoty veci s prihliadnutím na cenové pomery v čase vzniku škody na veci. Nárok na náhradu inej škody podľa § 373 a nasl. tým nie je dotknutý.
§ 378
Škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
§ 380
Za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.
§ 386
(1) Nároku na náhradu škody sa nemožno vzdať pred porušením povinnosti, z ktorého môže škoda vzniknúť.
(2) Náhradu škody nemôže súd znížiť.
Podľa uzatvorenej zmluvy o dielo mal dodávateľ na vlastné náklady odstrániť prípadné škody. Odberateľ ich však nechal odstrániť inej firme (ktorá vykonávala pre neho aj iné práce) - to "patrí" pod § 380 Obchodného zákonníka (odberateľ vynaložil vlastné náklady). V ZoD je uvedené aj niečo v zmysle, že dodávateľ si má počínať tak, aby nepoškodil majetok odberateľa, čiže spôsobil škodu v dôsledku porušenia svojich povinností (opäť § 380).
Podľa § 386 súd nemôže znížiť náhradu škody, takže by celá suma škody mala byť daňovo uznaná.
A teraz mi to niekto odobrite alebo vyvráťte (prosím, prosím, fakt si s tým neviem rady).
Ešte doplním: odberateľ k faktúre, v ktorej vyčíslil výšku škody, priložil aj súpis prác potrebných na jej odstránenie.