Nie, nemôže!!! V bytovom dome sa rozhoduje na základe Zákona 182/1993, § 14. Nič iné nie je možné použiť, len to čo uvedené v zákone. FOaÚ musí byť len jeden a spoločný. Žiaden iný fond zákon nepripúšťa. Ale ak všetci súhlasia, dá sa, dá. Ale len do tej doby, pokiaľ sa niekto nesťažuje.

§ 14

(1) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým.

(2) Pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených ; to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa odseku 3, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i), § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4.

(3) Ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodujú o úvere a o zabezpečení úveru, o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome a o zmene formy výkonu správy, rozhoduje sa hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ak sa rozhoduje písomným hlasovaním podľa tohto odseku, podpis vlastníka potvrdia najmenej dvaja overovatelia, ktorí boli zvolení na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestoroch. Overiť písomné hlasovanie môže aj notár alebo obecný úrad.

(4) Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

(5) Za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome alebo spoluvlastníci jeden hlas pripadajúci na ich byt alebo nebytový priestor v dome. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže písomne, s úradne overeným podpisom, splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala. Súčasťou splnomocnenia môže byť aj príkaz, ako má splnomocnenec hlasovať pri konkrétnych otázkach. Splnomocnená osoba sa originálom splnomocnenia preukazuje na začiatku schôdze rade alebo zástupcovi vlastníkov.

(6) Ak nejde o rozhodovanie o zmluve o spoločenstve alebo o zmluve o výkone správy môže správca, zástupca vlastníkov alebo predseda vyhlásiť písomné hlasovanie. Pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sedem dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, a o termíne a mieste hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým. Na hlasovacom lístku musí byť uvedený deň konania hlasovania, meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, otázka alebo otázky; ak je viac otázok, označia sa poradovými číslami. Pri každej otázke musia byť dva rámčeky, z ktorých jeden je nadpísaný slovom "áno" a druhý slovom "nie". Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru nevyznačí svoj názor, je hlas neplatný. Po vykonaní hlasovania písomnou formou správca, zástupca vlastníkov alebo predseda za účasti ďalších dvoch vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania a oznámi ho do piatich pracovných dní od písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým. Aby bolo písomné hlasovanie právoplatné, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak zákon neustanovuje inak. V prípade neúspešného hlasovania musí byť predmet hlasovania prerokovaný na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení podľa odseku 2. Hlasovanie písomnou formou o tej istej veci možno opakovať až po prerokovaní predmetu hlasovania na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení. Prehlasovaný vlastník bytu a nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, pretože mu nebol oznámený spôsobom v dome obvyklým, má právo obrátiť sa do troch mesiacov od hlasovania na súd, inak jeho právo zaniká.

(7) Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa rovnako použijú aj na hlasovanie zhromaždenia podľa § 7c ods. 9. Ak spoločenstvo tvorí viac domov, o úvere, rozdelení spoločenstva, súhlase so vstavbou alebo nadstavbou a o použití fondu prevádzky, údržby a opráv hlasujú iba vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorého sa predmet hlasovania týka.

Len keď budete hlasovať písomne - pri dodržaní podmienok hoci aj na separátnych schôdzach.

Spôsoby hlasovania poznám. To, čo som navrhla, je legálne. My hlasujeme písomne dosť často, a to sme len 2 vchody, spolu 45 bytov a 11 garáží. Neviem si ani predstaviť, kde by sme sa zišli napr. z 5 vchodov a v každom 50 bytov ...

Mária, písomné hlasovanie je až v odseku 6) ako krajná možnosť. To čo uvádza casse svedčí o tom, že v dome nie je niečo v poriadku, keď nemá ani väčšina vlastníkov bytov záujem prísť rozhodovať o svojom majetku.

Sú veci o ktorých zákon ani neumožňuje písomné hlasovanie. Sú to zmluvy o správe domu. Tie by sa mali priamo dotýkať veci medzi štatutárom, správcom a vlastníkmi bytov, nebytových priestorov. Veci, ktoré je možne meniť kedykoľvek, treba dať do príloh k zmluve. Aby sa dali odsúhlasiť aj podľa odseku 2), druhej vety.

Potom sú veci kde sa vyžaduje overenie písomného hlasovania. Veci ktorých sa to týka sú uvedené v odseku 3), aj to kto môže písomné hlasovanie overiť.

A nakoniec sú všetky ostatné veci, písomné hlasovanie o týchto veciach nemusí byť overené.

Písomné hlasovanie nie je zbieranie podpisov pri dverách bytu, ako si to niektorí vysvetľujú, taký spôsob rozhodovania v bytovom dome je vlastne v rozpore so zákonom.

Toto je písomné hlasovanie, teda odovzdanie hlasovacieho lístka.

Na hlasovacom lístku musí byť uvedený deň konania hlasovania, meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, otázka alebo otázky; ak je viac otázok, označia sa poradovými číslami. Pri každej otázke musia byť dva rámčeky, z ktorých jeden je nadpísaný slovom "áno" a druhý slovom "nie". Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru nevyznačí svoj názor, je hlas neplatný.

Takýto spôsob sa dá aj zneužiť. Či nie? Mala by byť aj prezenčka, kto sa hlasovania zúčastnil.

Vieš si predstaviť, že vlastníci vchodu A budú písomne hlasovať na schôdzi vchodu A o odstránení zatekania do bytov vo vchode A, ktoré vytápa porucha strechy nad vchodom B.

Na druhý deň, alebo neskôr, budú vlastníci vchodu B na schôdzi vchodu B písomne hlasovať o tom či sa opraví strecha nad vchodom B, keď byty vo vchode B nie sú zatečené.

Nie sú vlastníci v tom dome malomocní, alebo sú nemálo nemocní.

To čo si navrhla je legálne. Ja som to nevylúčil. ( Nič iné nie je možné použiť, len to čo uvedené v zákone. ) Ide o to o čom chcú hlasovať. Ak na tu strechu majú dostatok peňazí, stačí nadpolovičná väčšina. Ak nie ... škoda, že nenapísal počet bytov.

Pri písomnom hlasovaní je síce otázka rovnaká, zdôvodnenie, vysvetlenie tiež v písomnej forme. Informácie podávané priamo na mieste konania písomného hlasovania môžu byť rozdielne, nie môžu ale budú, nie presne bude povedané v každom vchode, informácie rovnako.

Každému by malo byť jasné, čo zaznačí: áno, alebo nie. A lístok odovzdá.

Nedajú sa tie lístky zneužiť?

A ak budú jednať, rozhodovať o zmluve správy domu, kde sa stretne tých 250 vlastníkov? Musí sa. Nemusí sa.

Tu máš!

182/1993, § 14, odsek 2

(2) Pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených ; to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa odseku 3, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i), § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4.

V čiernom, hrubom nenájdeš opravu strechy. Takže, aký problém po hodine väčšina prítomných vlastníkov rozhodne, čí áno, či nie. Ak nemáte na strechu peniaze, je to o niečom inom.

Súhlasím, Neviem síce prečo by som na schôdzi vchodu A neprejednal a neschválil aktuálne problémy vchodu A (napr. rozpis služieb) a súčastne neodhlasoval súhlas sparciálnymi akciami týkajúcimi sa celého domu napr: na inštaláciu ochrany pred holubmi za 800€ (povedzme 17 hlasov z 20.) Rovnakým postupom by som zabezpečil hlasovanie vo vchodoch B,C a t. ď.Všetko so zápisom. Takýmto spôsobom by som mal 5 zápisov.a konečné rozhodnutia áno- nie. Napr v prípade holubov 70/100 pre súhlas. Stále je to lepšie, ako keď si počkám hodinu na spoločnej schôdzi o odhlasujem to z nadpolovičnou väčšinou prítomných. Samozrejme, že v prípade ak ide o hlasovanie s dvojtretinovou väčšinou sa účasť zastiť dá (tak max. raz ročne). Neviem aké skúsenosti má kto so zvolaním 100 nájomníkov.Je tu ešte trvalý problém s vlastníkmi ktorí sú trvale mimo dom (Na Orave v Čechách, Írsku či kde a tu bývajú ich starí rodičia alebo nájomníci).To sa potom z hlasovania stáva zdroj temného brblania o manipulácii v lepšom prípade, a otvorených sporov v tom horšom.
Tomáš

Ideme?