Chcela by som sa spytat ako je to s vyuctovanim, ked jeden rok neboli odcitane dieliky z meracov ( spotreba bola vyratana podla 1.5x priemernej spotreby) a nasledujuci rok bola odcitana spotreba z meracov tepla. Mal by spravca vo vyuctovani zohladnit minulu spotrebu a odcitat ju od skutocnej? ( Jedna sa o to ze za roky 2003 a 2004 spravca odhadol spotrebu tepla) a v roku 2005 bol uskutocneny realny odpocet.

Koeficient byl mal odrážať výkon - firma ktorá nám ráta to berie tak - výkon 1500 W - koef 1,5

Dnes som porovnávala v našom dome rozúčtovanie tepla
prízemného bytu nad pivnicami,
1 izbového bytu, ktorý nemal osadené pomerové merače tepla a
nášho 3,5 izbového bytu v strede domu.
Náklady na teplo v uvedených bytoch:
prízemný byt: 9,84 €/m2
byt bez meračov: 7,849€/m2
náš byt: 11,573 €/m2
priemerné náklady v dome 11,6147€/m2.

Kavka, bez prehľadu v dome a porovnania jednotlivých bytov sa to nedá. Keď sú v dome byty rôznej veľkostí je objektívnejší pohľad cez náklady na jeden m2, ten je v každom byte rovnaký.


Rozpočítanie nákladov: 60% spotrebná zložka a 40% základná zložka
Byt nad pivnicami mal koeficienty miestností Km 0,7, 0,8, 0,8 a 0,8.
Byt bez meračov mal koeficienty Km 1 a 1.
Náš byt mal koeficienty Km 0,9,1,1,1 a 0,82.

Toto je vecou dohody, ale malo by to odzrkadlovať, tie koeficienty ochladzovanú plochu bytov. Pomer len zmenšuje rozdiely jednotlivých bytoch. Je to jednoduché a je vidieť, že to tak funguje, ale zmysel je vidieť až keď sa dívaš na celok, nie len dva tri byty. Zatiaľ sa pozeráš na to ako v tej Pravde.

My sme neprekurovali, skôr sme vypínali radiátory, mali sme teplotu 21 až 22°C, nebolo treba zapínať.

S uvedeného nie je možné posúdiť či ste prekurovali. Ale teplotu ste mali dostatočnú. To sa dá posúdiť podľa nameraných jednotiek, dielikov. a tie neuvádzaš, ako ich neuviedli ani v Pravde.

Koeficienty výkonnosti radiátorov boli u nás v priemere okolo 1,3, v byte nad pivnicami 1,6 až 2,2 a v byte bez meračov 0,77 a 1,965.

V dome, bytoch môžu byť rôzne druhy radiátorov, článkové, liatinové, plechové. Listové, jedno, dvoj, plechové. Taktiež sú rôzne prístroje pomerového merania, odparovacie, elektronické od rôznych firiem. Každá ma svoju metodiku osadenia prístroja na radiátor a určenia jeho koeficientu výkonu. Vo vnútorných bytoch by mali byť radiátory s menším výkonom. Ale rokmi to nemusí byť pravda, mohli si povymieňať.

Byt nad pivnicami bol zrejme šetrnejší, ako my, aj keď my sme dôchodcovia, a je nám teplo, a v tom byte žije dieťa.

Ten prístroj nerozoznáva pre koho radiátor kúri, ale koľko teplej vody ním pretečie a akej teplej. Na základe tých nameraných čísle je treba rozpočítať teplo a náklady za teplo.

Vyzerá to tak, že ani pri rozpočítaní 60:40 nedoplatili na to, že sú na prízemí. Ak by sa ten pomer zmenil opačne podľa poslednej vyhlášky na 40:60, prízemný byt by platil viac, my menej.
To ale odporuje tomu, čo sa všade píše.

To je ono. Človek, ktorý má prehľad o každom detaily v dome a vie si to prepočítať nemôže prisť na nič iné len to, že je to hlúposť. Tí, čo nevedia to žerú.

Ešte však musím zistiť údaje podstrešného bytu.
Jedno viem určite, náš správca si robí, čo chce, lebo v byte, kde neboli namontované pomerové merače, sa mali náklady určiť minimálne z priemerných nákladov na m2, nebolo to vinou majiteľa bytu, on sa ich dožadoval, ale neprišli.

Správca si dovolí robiť len to čo mu umožnia vlastníci bytov. Zákon im to nedovoľuje, ale vlastníci v súlade so zákonom v zmluve o výkone správy. Ale to je všade, nie len u vás.

Nízke náklady v tomto byte však mohli byť spôsobené aj tým, že majiteľ kúpil byt v priebehu roka, býval v byte len 8 mesiacov, a tie jeho odhadnuté údaje boli síce za celý rok, ale jemu sa z celkových ročných nákladov na byt počítalo len 41%. To ale na veci nič nemení, že výsledné ročné náklady na teplo za tento byt boli len 7,8497.

Náklady bytu sú súčet obidvoch vlastníkov.

Keď pozerám na veľkosť našich rádiatorov a ich koeficienty výkonnosti, tak sú to hausnumerá.

Svojar, ďakujem za odpoveď, len mi to nejako nesedí, lebo ja som myslela, že koeficient výkonnosti radiátora je určený z jeho plochy, teda koľko tepla odovzdá do miestnosti. No a podľa počtu článok radiátora to u nás nekoreluje, radiátor s 8 článkami má 1,2, s 10 článkami má 0,965, s deviatimi článkami 1,361 s 11 článkami 1,663 a s 16 článkami 1,5965. Tak prečo?

Jaroslav spomínal , že zatiaľ nepoužili koeficienty nevýhodnej polohy miestnosti. Tým sú vlastne vonkajšie byty znevýhodnené. Ak sa tak rozhodil je to v súlade so zákonom, ale nie so zdravým rozumom. Tie koeficienty by mali byť vždy. A v takom pomere aký je percentuálny rozdiel vo výkone radiátorov a rozdelením podľa m2.

Sitko,my máme zdravý rozum. V 80% najviac znevýhodnených bytov 1 a 8 poschodie je najnižšia spotreba v dome. Nechcú viac platiť, chodia v svetroch a na nich majú aj župany. A to nie je výmysel. Tak na čom im sú ešte koeficienty. Kúriť viacej nebudú, svetre nezoblečú a platiť budú ešte menej