LOL, este som ln precital otazku a uz som vedel ze sa tu najde zopar premudrelych rodicov hadzucich vinu na ucitelky ze nezvladaju dieta ...
ja to vidim takto: dieta jedinacik, rozmaznane, nezvyknute na kolektiv, na "delenie sa" o hracky, pozornost, atd ... mysliace si ze okolo neho sa toci svet a ze kazdy vzdy a vsade sa bude venovat len a len jemu ... tak v skolke skace a vystraja aby si tú pozornost vynutil ...
dietatu treba vysvetlit o com je zivot, nie ze "je hyperaktivne tak nech sa mu ucitelky viac venuju" ale ze "v triede nie si sam a ucitelky sa musia venovat VSETKYM, nie len tebe" ...

Syn chodí do škôlky a má super učiteľku. Keď sme v septembi začínali, musela mi ho zobrať s plačom, lebo nechcel ostať. No len čo som zatvorila dvere, plač prestal. Vždy vedela upútať jeho pozornosť. Raz prišla zastupovať iná učiteľka a tá sa na syna pozerá ako tam plače a hovorí - ja už nie som zvyknutá na také malé deti, ktoré ešte plačú, ja mám v triede veľké. Nevedela som, či ho tam nechať alebo ho zobrať domov. Len stála a pozerala na neho.
Viem že pre dieťa je dôležité mať dobré učiteľky. Možno aj tvoj syn má učiteľky, ktoré by chceli len "nekomplikované" deti. Možno potrebuje aby ho v škôlke niečim zaujali. Podľa mňa 3-ročné dieťa nemôže byť zlé. Ono ešte nevie čo je zlé a čo je dobré.

Dakujem za nazory, nie so vsetkymi suhlasim. Moj syn ma podla mna v triede super ucitelky, pochvalia, pohladkaju, pokarhaju.... Syn rozmaznany nie je, aj s ucitelkou som sa rozpravala a hovoril, ze rozmaznane deti sa prejavuju inak, ano asi mu chyba ta pozornost, ktoru mal, ked som bola s nim doma a preto si ju vynucuje. S malym som do kolektivu chodila, na deti bol zvyknuty. Ze je inteligentny netvrdim ja, ale ini ludia, ktori len zasnu, ked ho pocuvaju, ked nieco neviem, napr. adresu on mi ju bez problemov povie, rozumie zlozitym vyrazom, dava prrednost rozhovoru s dospelymi a deti asi nie su pre neho rovnocenni partneri. Ucitelka mi povedala, ze ma toho v hlavicke velmi vela a ze aj ked sa zda, ze nepocuva, tak on vie vsetko lepsie, ako ostane deti, dokaze to zreprodukovat, len do kolektivu sa nevie zaclenit, to ma naozaj trapi, verim, ze z toho vyrastie a mozno to prehanam, ked chcem vediet aj od inych ludi nazor. Dakujem.

IQ bohuzial nie je vsetko, dnes sa uz prichadza na to, ze mnoho jedincov s nadpriemernym iQ ma obrobsky problem sa uplatnit v spolocnosti, a to aj profesne.

Odporucam precita si nejake knihy o tzv. "Emocionalnej inteligencii", ktotra ako sa ukazuje je klucova a bez ktorej je kazdemu jeho IQ na dve veci...

Myslim, ze este je cas nejake veci ovplyvnit. Cim skor, tym lepsie.

Väčšinou sa detičky zvyknú správať ináč doma a v škôlke, by sa ľudia čudovali, ako sa dá dieťa rozmaznať už v prvých troch rokoch života, deťom treba stanoviť hranice pomaly už narodenia a nie že ešte je malé na to i ono, keď sa už raz dieťaťu ukáže, že niečo môže, a to si môže rodič myslieť, že keď bude väčšie pravidlá zmení, omyl, potom sa už dieťa veľmi búri, že prečo raz mohlo, potom zase nemôže, takže obrovské chyby sa dajú narobiť v rodine už od narodenia. Hovorí sa, že do troch rokov dieťaťa sa položia základy celého budúceho života, asi nie náhodou je aj tá rodičovská dovolenka do 3r. veku dieťaťa a potom by sa malo dávať do škôlky a pod. Takže len v prostredí doma by sa asi dalo hodnoverne posúdiť, či nemá dieža hranice položené príliš nevýrazne, veľa si doma môže dovoliť, preto je aj spokojné, možno, keď doma všetci skáču ako ono píska. Lenže v škôlke to tak nejde, kam by tie učiteľky zašli, keby si každe dieťa robilo, čo chce, nenapísala si viac informácií, od kedy chodí malý do škôlky, kedy s ním začali tieto problémy a niekto sa tu pýtal, aj koľko vy máte rokov ( rodičia). Vdnešnej dobe sú deti mimoriadne inteligentné, prinášajú to aj vymoženosti, kde sa voľakedy deti dostali k toľkým výchovným rozprávkam, kde im omieľajú farby, tvary, čísla, písmená a aj v cudzích rečiach a pod. Majú prístup k satelitným TV, internetu, rôznym edukatívnym hračkám atď, atď. Takže pozor na malých zázrakov, aby nám nebodaj niekedy neprerástli cez hlavu, veď všetci ich nadmieru ľúbime.M

Decko musi citit, ze sa dospely hneva. Ked je jeden cihi druhy hota, decko to zneuzije. Ani nie zneuzije, skor nevie, co je spravne. V genetike to nedostal, reaguje na reakcie okolia. :-)

S muzom mame na vychovu syna rovnaky nazor, ak jeden karha, druhy mu pritaka. Obaja mame 35 rokov. Syn sa spraval uplne normalne, ale tento tyzden to je uplne ine, je ako odtrhnuty z retaze, nic nanho neplati, hranice mal stanovene, nikdy som nechcela, aby mi dieta skakalo po hlave. ALe naozaj tento tyzden ho s muzom nespoznavame. Nic nanho neplati, ak mu nieco zakazeme, tak on si z toho nic nerobi, ale absolutne, vobec ale vobec nic nanho neplati. Nerozumiem tomu, predtym taky rozumny chlapec a teraz pravy opak, pre nas ciste zufalstvo. Vobec ma nepocuva, alebo sa robi, ze ma nepocuva, nejde to s nim ani po dobrotky a ani po zlotky, uz som aj kricala, uz som aj mala pokojny hlas, pekne som ho poprosila, toto mozno trosku zabralo. Muz zvazuje pomoc psychologicky, ale bez syna, len my a odbornik, ze za opytanie nic nedame.
Myslim, ze som pisala, ze maly chodi do skolky od septembra. Zeby toto bola naozaj nejaka forma hyperaktivity? Fuh, v skolke tvrdia, ze nie, ze sa to prejavuje inak, tak naozaj neviem.

a nebude to vzdor? je v takom veku....


http://najmama.aktuality.sk/clanok/2...nevu-a-vzdoru/

Ja mám syna oficiálne hyperaktívneho s poruchou sústredenia.Je štvrták.Návštevu psychologa iniciovala škola.
Ja by som ale povedal že má proste moc energie (toť hyperaktivita) bodaj by mu vydržala.
A čo ho nebaví to sa nie a nie naučiť (toť porucha sústredenia) a celý já .

Ja si myslim, ze dostavalo privelky priestor, ktory mu teraz dospeli okresavaju. Neviem, myslim si, ze ked decko nevychovam do asi dvoch rokov (este nema vyvinutu pamat a musi vycitit hnev rodica), potom je to tazko, asi treba psychologa, ale spravne podoktnute, pre rodicov. Nemam skusenost, deti mame dobre vychovane, ale ked pozorujem susedov, maju tiez problemy, ked zanedbali zaciatok. Asi treba pritvrdit, ale najlepsie, ked to urobi cudzi clovek. Preto sa priklanam k nazoru, ze v skolke robia chybu. Ak rodic pokrici, dieta to vyhodnoti ako obmedzenie priestoru, ktory malo doteraz volny a vzdoruje, ako poznamenala Mila123. Je este jedna metoda, tusim som uz niekde o nej pisal, hooponopono, ci ako sa tomu nadava. Treba sa vnutorne zamysliet, kde som urobil chybu a uprimne si zelat, aby dotycny bol taky a taky, pripadne ho vnutorne poprosit o odpustenie. Je to beh na dlhu trat a vnutornu disciplinu, psycholog by mal byt rychlejsi. Decku sa musi ist prikladom, maju vynikajucu pamat na detaily. Vela stastia. :-)

Takže podľa toho čo píšeš, Váš syn má obdobie vzdoru, čo je úplne prirodzené a priam žiadúce pre každé dieťa, nemôžeš počítať s tým, že keby si ho akokoľvek dobre vychovala, že vás bude poslúchať na slovo, práve to by bolo čudné. Dieťa je osobnosť, tiež sa chce prejaviť, odskúšať si reakcie dospelých, čo to asi tak s nimi spraví, keď neposlúchne, ako zareagujú, ako si s ním poradia, kam to až povedie atd. Niekde som čítala, že čím výraznejšia je osobnosť dieťaťa, tým je aj obdobie vzdoru ťažšie, to ste asi ešte nezažili hádzanie sa o zem a vresk na celú ulicu. Nechcem strašiť, ale aj také býva a vôbec to neznamená, že dieťa je nevychované, alebo rozmaznané, ako zvyknú mudrovať staršie generácie, kt. už zabudli, že ich deti boli tiež malé. Takže veľa pevných nervov, na internete je milión diskusií a názorov na obdobie vzdoru u dieťaťa, preštudujte a hlavne pevné nervy, nech vaše dieťa nezistí, že zašlo tak ďaleko, že ste bezradní. M

Dakujem za odpoved, maly sa nastastie o zem nehadze,pripada mi, ze by to mohlo byt to obdobie vzdoru a my to len prehaname a stale sa nad nim zamyslame. Ja uz si naozaj myslim, ze som urobila chybu vo vychove. Niektori mi radili, ked bol uplne male babatko ho nechat vyplakat, sorry, ale na toto som nikdy nemala gule, vzdy som sa snazila mu vsetko vysvetlovat, lubim ho ako kona a on to vie, hovorime si to navzajom. Ako som uz spominala, nikdy nebol anjel, ale teraz je z neho maly diablik. Nastastie dnes rano, ked som ho pekne poprosila, nech si sadne, naje sa, oblecie sa, vsetko pekne spravil s malym zamrncanim, ale to preslo. Nechame tomu cas a uvidime. Ale snazim sa byt nekompromisna, zatial sa mi to dari, len dufam, ze uz nie je neskoro :-(.

Rozhodne na nič nie je neskoro, podľa toho čo píšeš, ste zrejme chybu vo výchove neurobili, starostlivosť, venovanie sa a láska sú komodity, ktoré sa nedajú predávkovať, obdobie vzdoru si vyžaduje veľa rodičovskej fantázie, dieťa nás riadne vytestuje z trpezlivosti a nápaditosti, hlavne neskĺznuť do nejakého nervačenia, kričania, nebodaj bitia, skôr by som volila aj možnosť malého nešťastníka si nevšímať, kým najhoršie neprehrmí, aby zase nezistil, že keď vyvádza, sa mu venuje viac pozornosti ako keď je dobré. Alebo prestať s ním komunikovať, tváriť sa smutne, urazene atd. My sme mali napríklad spor, (kvázi) s maličkou, to mohla mať medzi 1-2 rokmi, obed nachystaný, polievočka už len jesť, vtedy nejakým mojim nedopatrením malá zbadala na kuch. linke lentilky a ona že nechce polievočku, ale lentilky. Tak ja som jej trpezlivo vysvetľovala, že u nás to funguje tak, že sa papá najskôr obed a potom môže dostať aj nejakú sladkosť a teda výdrž mala ale ja tiež, tak som nakoniec povedala, že si idem ľahnúť do postele a keď si to rozmyslí, nech ma príde zavolať, samozrejme že celý čas bola pri mne, tvárila som sa, že spím, aj si pokričala, ale nakoniec uznala, že tá mama asi neustúpi, teda tadiaľ cesta nevedie, a čuduj sa svete, zrazu prišla s tým, že ona je už dobrá a pôjde papať polievočku a keď krásne popapala, tak aj tie lentilky boli a nasledujúce razy už bola uzrozumená a ani sa nepokúšala vyjednávať pred jedením so sladkosťami. Ale bolo treba vtedy vydržať a bolo mi to aj smiešne, aj všelijaké "súperiť" s tým drobcom. Ešte budete mať milión kadejakých "nedorozumení", viem, že nie vždy je čas na také dlhosiahle výchovné metody, keď sa treba niekam ponáhľať, ale zase som niekde čítala, že ako rodičia zvládnu tieto obdobia vzdoru u detí dáva základ vzťahu rodič-dieťa na celý život, či som to ja robila vždy správne, hlavne keď som bola mladá neskúsená mamička, to teda netvrdím. M.

Možno to nie je presne k tomuto problému, ale istým spôsobom sa ho to tiež týka.
Dnes sú deti iné a tie zaužívané praktiky v školstve na ne už neplatia

Odporúčam všetkým....ale obzvlášť rodičom, aj tým ešte neprebudeným.Aspoň si to pozrite, otvorte si srdce a zabudnite na to ako vychovávali nás.

Když se probudí vědomí indigového dítěte - Kateřina Chaloupková

Tak ešte sa pobavíš.Mám bohaté skusenosti,bola tu rada vychovať do dvoch rokov kým nemá rozum,no neviem,v dvoch rokoch so mnou diskutoval ako dospelý a v piatich rokoch sme preberali princíp fungovania jadrovej elektrárne.Takže doporučujem hlavne diskusiu-rozprávať vysvetľovať argumentovať a brániť ho pred ľudmi,čo ho chcú zaradiť do zástupu.

Vsak prave, do zastupu ho zaradi v prvom rade skola, respektive skolka.

Predsa sú aj súkromné škôlky, ak matka musí pracovať, len sú drahé, nie každý si to môže dovoliť. Čo sa týka školy, existujú také, pre mimoriadne nadané deti, tam sa robia skúšky, testy a potom ešte raz testy v 11 rokoch, pokračovanie na gympel, tam začínajú ako primáni.

Ešte sa vrátim "k zástupu".
Teda navštevoval škôlku?
Poznám detskú psychologičku, ktorá ešte v predchádzajúcom zriadení nedala svoje deti do žiadneho štátneho predškolského zariadenia, ani na predškolskú výchovu posledný rok v škôlke, aj keď to zo zákona vyplývalo. Naťahovala sa so školstvom, nepopustila.
Moje deti detto, nejako sa mi to podarilo, ignorovala som ich. Aj návšteva učiteľky, teda snaha o návštevu.

Som lekárka a aj moja mama,takže doma som zostať nemohla a ani ona.Mala som výhodu povolania,učiteľky chceli so mnou vychádzať a tak sme sa na mnohom dohodli,aj ked iným by to asi neprešlo.No a šiel do jazykovky,viac jazykov od malička-aby zistil že nie všetko je také ľahké ako matematika ,fyzika,elektrika a chémia.Ale pár krát u nás hasiči boli,mal od Boha šťastie,že žiadny z pokusov ho nepripravil o ruky či o zrak.Bolo aj obdobie ked musela u nás sedieť dôchodkyna od susedstva aby to prežil on,súrodenci a aj byt.

Po kratsej odmlke sa ozvyvam, ucitelky si uz na syna nestazuju, dokonca pre dvoma dnami povedala ucitelka, ze bol dobrucky, vcera sice trochu vyvadzal, ale ucitelka to zvladla. Syn porozlieval v kupelni v skolke vodu, ale potom si ju musel aj utierat.
Moj syn ma nadanie na jazyky, ak by som vedela super po anglicky, uz tu anglictinu ovlada, lenze ja ju viem tak na 50% a nechcem ho ucit zle. Chodi do jazykovky, ale pripada mi, ze mu je to malo a to je odporne draha jazykovka. On by uz rad komunikoval v anglictine.
Myslim, ze ako tu bolo pisane, ucitelky by ho najradsej zaskatulkovali, aby bol ako ine deti, ale to sa naozaj neda.