Trošku Vám idem polepšiť náladu na víkend. Z príspevkov Elenky, Zitky5 a aj mňa ste už zistili, že mám veľmi rada plyšových macíkov. Mojich macíkov doma aj obliekam – šijem na nich oblečenie (viď môj avatar)

MACKA OBLIEKA ROZÁLKA

Jeden macík bol však dosť veľký, tak som si povedala, že mu kúpim oblečenie v detskom obchode. Macíka som si štylizovane nakreslila, pomerala a napísala rozmery. S lístkom som sa vybrala do obchodu a v odd.veľkostí 70-80 som sa rozložila s krajčírskym metrom. Predavačka sa mi milo prihovorila a prebehol tento rozhovor:
P: Môžem vám nejako pomôcť?
R: Ďakujem, ale ani nie.
P: aké je staré?
R: tak asi mesiac
P: No ale to musíte ísť do kojeneckého oddelenia.

Na druhý deň som šatôčky došla pre istotu kúpiť aj s macíkom.

Rozalka to je milé...

Našla som Ti aj pomocníka, tiež miluje macíka.

Trochu mladší sa nenašiel? Tento mi - neviem prečo - TGM pripomína.

- no mám zubára, šéfovho brata, pomáhala som mu s papiermi, on pomáha mojim zubom.
Ale také prádelko??? Ani ma netrklo.

Ja som ako dieťa mala v obľube macíkov. Jedného takého väčšieho som mala aj poobliekaného. Bol taký oranžový, a bol mojou obľúbenou hračkou. Ale keď som povyrástla, asi tak 12 rokov, v škole sa robil zber do detského domova. A ja som vyobliekaného macíka poslala pre detičky, ktoré ho potrebovali viacej ako ja. Rozalka pripomenula si mi môjho macíka, hádam sa dostal do dobrých rúk. Ďakujem Ti za spomienku.

To by som si veľmi rozmyslela, robiť "zubárovi papiere" Nebojíš sa pomsty?

Malé dane = malá bolesť, ....

Papiere sa vybavili, už je od nich kľud, už je len zubárom. Ale nemôžem povedať zlého slova, troška pospomíname, poklebetíme, ešte aj zuby sa opravia, zoberie ma hocikedy, niekedy táto známosť je aj v môj prospech.

Krásne skoro "prvoadventné" ránko. K tomuto už niet čo dodať... snáď len mená Tulinka a Tuľko.

Nedalo mi nepriložiť... prajem úprimné srdiečka v blízkosti. Volajú má "Empatia"-"Emka"...

Rozalka a aká bola reakcia predavačky potom?

Lenka, ak by si to nemala ďaleko, tak by som Ti vrelo doporučovala toho môjho zubára. Keď ma ubezbečí, že to nebude bolieť, viem, že mu môžem veriť. Tiež som začala k nemu chodiť so strachom, ale už je to v pohode. Včera som ho zrejme veľmi potešila - a vôbec nie spodným prádlom:-).
Keď mi skúšobne nasadil korunky, tak sa pýtal, či môže byť. Moja reakcia - spravíte mi aj dolné zuby? Začal sa chechtať, že väčšinou tam každá baba rozmýšľa, či je to dobrá farba, či dobre sedia a že sa ešte musí opýtať manžela a pod. No a ďalší termín mám o dva týždne. A v januári nech si na mňa niekto trúfne - roztrhám ho v zuboch :-)

Dievčatá krásny dníček všetkým želám , plný pohodičky .

Zitka a ako sa volá ten macík? Nemôžeme chcieť, aby tu Elenka oddrela všetko za nás... Ja navrhujem Ružový púčik....

Jej pohľad bol veľavravný a očakávala som konča ulice sanitku ...

Mohol by sa volať aj --- Žmurkáčik---, keď už tak krásne na nás žmurká.

Fuuu, fuuu, Eulika... Nepochopim tychto mladych, rychlokvasenych panov podnikatelov... Akoby zjedli vsetku mudrost sveta... Ach, skoda slov...

Zrejme nečakala, keď si tu s nami.. na naše sťastie..

Iminko, problém je v tom, že toto nie je slovenský, rýchlokvasený podnikateľ. Je to pán spoza dvoch západných hraníc a vlastní firmu, ktorá patrí jeho rodine už pekných pár rokov. Ale asi si myslí, že všetkci "východní" sú opice, včera zlezené zo stromu a ak nemajú toľko peňazí čo on, sú to nímandi. A ak ešte k tomu možno niekde vo svojej mysli obdivuje "tiežvelikánov" svojho národa z minulosti, niet sa čo diviť. My sme predsa dobrí len na to, aby sme mu zväčšovali jeho majetok.

Ach jaj, veru, tito su este horsi...