.

.

:-) "pohyhu"

Veru, nám museli kedysi stačiť uhoľné prázdniny...
Ozaj, ktovie koľko detí dnes vôbec vie, čo je to uhlie?

.

.

Čo si taky smutny?“
„Čo nevieš ? Jožo umrel!“
„Čo si? A jak?“
„Prišiel domov, dal si poldeci, ľahol na gauč, zapálil si zaspal a začal horeť.“
„Zhorel?“
„Nie, stihol ešte cez okno vyskočit.“
„Tak sa zabil ked padol?“
„Nie, skor ako vyskočil, stihol este zavolat hasičov. Oni prišli a roztiahli mu plachtu.“
„A?“
„Ako skočil, tak ho nazad odrazilo do jeho okna.“
„To ako? Takže predsa len zhorel?“
„Nie, chytil sa ramu okna a skočil zas dolu.“
„Tak sa dolamal, ked dopadol dolu?“
„Nie, šak tam požiarnici stali s plachtou, z nej ho odrazilo na cestu.“
„Tak ho auto dajake prešlo?“
„Nie, išiel akurat kamion a Jožo sa od jeho plachty odrazil nazad k sebe do okna.“
„Ty koqot!!! Tak jak umrel???“
„No, museli ho zastrelit lebo už každeho sral!“