Nebojte sa o duševné zdravie. Založiť si rodinné účtovníctvo nijako zdravie nepoškodí.
Ja mám takých kníh už šesť a stále sa cítim dobre. Prvú mám z roku 1983 a poslednú som si založil 8.1.2010. V každej mám záznamy za prvých 10 až 12 dní a pritom vždy zistím, že položka "ostatné" je používaná najčastejšie.
No a keď že nikdy neviem, čo je to "to ostatné", nadobudnem pocit, že je to zbytočné evidovať.

Ja som začala robiť svoje rodinné účtovníctvo v Alfe, nebol problém krásne som si nahádzala záväzky, pohľadávky, dosť roboty mi dala analytika lebo som to chcela mať čo najpresnejšie. Bolo to v pohode, účty do obálky, raz za týždeň som ich nahrala, len keď prišlo leto a začali nákupy na tržnici potom to začalo byť veselé. Musela som nosiť papier a pero a všetko zapisovať. tak ma to jednoducho prestalo baviť.Predávajúci na mňa čudne pozerali, nechcem vedieť čo si mysleli Ale bolo to veľmi zaujímavé keď som si vytlačila prehľad. Možno ešte niekedy dostanem náladu sa k tomu vrátiť.

Kedysi som nechápal, prečo niektorým chlapom ich ženy dali len 20 Korún keď išli do krčmy. Muselo to tak byť. Oni ak by totiž mali aj 1000 korún tak by ich prepili do poslednej koruny. A presne to isté sú dnes tie obálky v rodinnom rozpočte. Nie je to nezmysel? Ako môže niekto vedieť mesiac dopredu koľko minie? A čo ak náhodou neminie všetko? To potom pred koncom mesiaca kupuje voloviny, len preto, že mu to vyjde? Ak mám v peňaženke menej ako 50 €, nemám dobrý pocit a na druhú stranu môžem mať so sebou akúkoľvek sumu a neláka ma to utrácať za somariny.
Auto mojich snov je Mercedes, ale nekúpim si ho asi nikdy, jednoducho je to auto pre inú skupinu ako som ja. Ja na to nemám. A to si treba uvedomiť pri každom utrácaní. Potom nie je treba špekulovať nad žiadnym systémom sledovania výdajov.

Ako mladá žaba som si viedla domáce účtovníctvo, zapisovala som všetky výdavky (vtedy nebol ani excel a ani žiadne softvéry) do linajkového zošita, medzi stĺpcami bol aj stĺpec "luxus" - ktorý som sa snažila veľmi veľmi priškrcovať. Ak mi mamka pribalila nejaké naturálie (ovocie, zeleninu, kompóty, klobásky ap), zapísala ich cenu (nebolo ťažké určiť, od Ašu po Ubľu boli rovnaké) som okrem výdavkov aj do stĺpca príjmy.
Mala som aký-taký prehľad, "koľko stojí život".
Potom som prešla na obálkový systém, mala som aj obálku "Sviatky", kde som si každý mesiac odkladala istú čiastku, z týchto peňazí som kupovala darčeky k narodeninám, meninám, Vianociam.
Teraz si už výdavky neevidujem a ani neobálkujem. Viem, ako mám hospodáriť. Držím sa hesla mojej starej mamy "Viac dní ako klobás"

zdravím, asi vekový priemer prispievatelov do tejto temy je vyšší ako mam ja (26) ale nieco na tej knizocke o ktorej tu je rec bude.Hlavne v tejto dobe.
Ked sme sa stahovali s priatelom do prveho podnajmu,bez manzelstva,proste na hromadku po 3 mesiacoch chodenia,museli sme si vytvorit nejaky režim na to,ako fungovat s peniazmi,aby ked sa nedaj bože rozídeme,neboli vady,ze ten druhy zil na ukor toho druheho. obalocky ako tí prvý manželia nemáme ale máme drevenú krabičku kde kazdy da svoj podiel z vyplaty napr. teraz je to 250 euri. z krabicky sa hradi domacnost,strava,najom a vsetky vydavky spojene s chodom domacnosti.tak vieme,kolko si mozeme este dovolit minut,a ked tam je malo,tak poziciame krabicke a dalsi mesiac si to vratime.Ostatne peniaze si kazdy mina na svoje resti-neresti,oblecko,vylety a tak.Takto viem,ze nie som na nikom fin.zavisla a vyskakujem iba do tej vysky,aku mam v penazenke. Iked sa vsetci cuduju a smeju nad nasim systemom,my sme spokojní, uz vyse 5 rokov.Ked sa rozdeluju rovnakym dielom domace prace preco nie peniaze ... Aj ked priatel zarobi vyse a tym padom mu aj vyse ostane,nikdy som sa nemuseli hadat pre to,ze som minula jeho peniaze na moje handry alebo ine sprostosti. Ked nemam,spytam sa ho,ci by mi to nekupil,alebo aspon na to nepozicial... A pokial by sme sa rozisli,tak by neboli vady o nabytky,bo to kupuje kazdy zo svojho vrecka,ja kupim toto,ty toto.
Takze take domace uctovnictvo nikdy nie je na škodu, možno aj to dopomohlo k tomu,ze sme stale spolu a planujeme svadbu.

Ja si odkladám bloky len od energií, telefónov, TV+R, nájmu, splátok, tovaru so zárukou pre prípadnú reklamáciu. A snažíme sa s mužom neminúť všetok príjem, aby sme mali nejakú rezervu.

Neviete mi poradiť, kedy môžem vyhodiť účty, ktoré už nepotrebujem (nemám veľa miesta), aby sa mi nekopili (mám odložené aj 6 rokov dozadu)? Premlčacia doba je 3 roky podľa obč. zákonníka. Ako to robíte vy?

Sledovanie výdajov nie je žiadne špekulovanie. Veď ako sa hovorí - babka k babce. Skús si jeden mesiac sledovať tvoje výdavky, či nebudeš prekvapená, že na niečo míňaš oveľa viac, ako si si myslela.
Moje a "rodinné" "účtovníctvo" vediem v Alfe - mám plnú verziu. Je to výhoda napr. aj vtedy, ak potrebujem nájsť nejaký doklad, alebo zistiť, kde som to či ono kupovala, alebo koľko som kedy komu požičala, príp. koľko som si od niekoho požičala a nevrátila.

Ja si myslím, že nie je správne kúpiť každú vec, čo vidím a potom si trhať vlasy, že som minul veľa peňazí. Jednoducho pred utratení peňazí sa pýtam sám seba, či sa bez toho nezaobídem a až potom kúpim. Som skôr starší ako mladý. Nikdy som nepotreboval pôžičku, nehovorím, že mám bohvieaké úspory, ale žijem podľa toho na čo mám. Občas sa spätne zamyslím, nad niektorým výdajom.
Niečo by som ale tak mohol spätne posudzovať. Som totiž stražne pažravý, je to na mne aj vidieť a možno keby som si písal čo som všetko pojedol, tak by som sa nad sebou zamyslel. To by v Alfe šlo?
p.s. som muž, dúfam, že si na to prišla. Ale to nič v zlom.

Napíšte mi prosím, ako postupujete vy.

.... snažím sa robiť maximum úhrad cez banku a výpisy si odkladám v elektronickej forme; dôležité doklady, včítane bločkov z ERP si naskenujem (aspoň nevyblednú ).... V počítači sa síce kopia, ale nezaberajú veľa miesta (po zálohovaní 1 CD, DVD)...

Taká kniha pre rodinný rozpočet je pre mnohých istotne užitočná vec, hlavne si myslím, že v začiatkoch nejakých vzťahov, ale aj pre jednotlivca, aby sa naučil rozumne hospodáriť s peniazmi.
Myslím si však, že po určitom čase je to zbytočné mrhanie súkromného voľna, keďže sa človek naučí "vyskakovať" len v rámci svojich finančných možností. Aj ja som si dakedy v mladosti robila takúto evidenciu, stálo ma to dosť času a tiež zamestnávania mozgu (aby som nedajbože na nejaký výdavok / príjem nezabudla). Postupom času som sa naučila, koľko môžem kde minúť, a tak sa kniha pre rodinný rozpočet stala bezpredmetná.
Teraz pozriem do peňaženky alebo na účet v e-banke, viem koľko si môžem dovoliť minúť a s nezaťaženou hlavou a voľným časom, ktorého aj napriek tomu až tak veľa nemám, radšej naložím rozumnejšie (návštevy, posedenie s priateľmi, rodinou, výlety, kultúrne podujatia, turistika, plaváreň, lyžovanie, ...). Nedopustím, aby som sa stala otrokom vlastných peňazí. Peniaze vždy boli, sú, aj budú, ale my nebudeme.

Na začiatku manželstva som obálkovala aj ja. Po zabehnutí sme od toho ustúpili. Aké bolo pre mňa príjemné prekvapenie, keď som po pár rokoch našla obálku s 1.500,-Sk.

A aké bolo moje prekvapenie, keď som nedávno v "hodobóžovej" kabelke našla asi 500,- Sk. Žiaľ cez 200,- mám v kovových.

Dobrý den . Nečítala som ,len 2 príspevky a tiež kukám ako puk, ved aj bez knihy vie človek čo musí a čo nemôže, ked je málo penazí aj tyk ich bude málo ,či sa bude písat alebo nie , a ked má človek dost penazí tak tým je to jedno. Ja som si nepísala a neviedla nikdy takéto knihy , ved mám dost iných starostí aj takto, nanajvýš som si písala lištu ,že čo nemám zabudnút kúpit ked som odchádzala do obchodu ,múku,cukor,ovocie, atd atd....Ale kolko ludí tolko chutíí... jsme rúzní