Podľa § 19 ods.2 písm.c) bod 3 zákona č.595 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov výdavky na vzdelávanie zamestnancov sú považované za daňové výdavky. Na základe ustanovenia je však možné výdavky zamestnávateľa vynaložené v súvislosti so vzdelávaním považovať za daňovo uznané pri dodržaní zásad uvedených v § 2 písm.i) zákona o dani z príjmov. T.z., že daňovo možno uznať len výdavky na také vzdelávanie, ktoré súvisí s predmetom činnosti daňovníka (zamestnávateľa) alebo s pracovným zaradením zamestnanca. Podmienkou je, aby zamestnanec využíval vedomosti získané vzdelávaním na pracovisku pri výkone práce dohodnutej v pracovnej zmluve.
K tvojej otázke je nutné upresniť, či výdavky platené zamestnávateľom za zamestanca si uplatňuje ako daňové výdavky.
Ak nie, účtuje o tom ako o nedaňovom náklade, nie je to výdavok podľa § 19 ods.2 písm.c) bod 3. Pre zamestnanca by to mal byť v tomto prípade určite nehmotný zdaniteľný príjem.
Ak áno. Bola to podmienka zamestnávateľa? Je zamestnanec pracovne zaradený tak, že toto vzdelanie je potrebné v plnej miere k jeho pracovnému výkonu?
Viem si to predstaviť napr. pri získaní certifikátu účtovníka. Pre zamestnávateľa je dôležité, aby zamestnanec dosiahol určitý stupeň certifikácie. Pri každom je podmienka určitého stupňa dosiahnutého vzdelania. Tu by som to brala ako daňový výdavok zamestnávateľa podľa § 19 ods.2 písm.c) bod 3. Pre zamestnanca by to nebol zdaniteľný príjem.