Ja som len napísala ako zmaturovala. Len som musela dcéru podržať, lebo si už neverila po tej 4 zo slovenčiny. To bolo v pondelok a dnes maturovala z NOSky a angličtiny. Bola veľmi znechutená a sklamaná, takže som jej musela vysvetľovať aby to hodila za hlavu a že nejde o nič len o "známky". Aj tak som pyšná na ňu.

tuta,klikla som na nezabezpečenú stránku a otvorilo mi to. Ja ako amatér sa bojím otvárať nezabezpečené stránky,ale teraz sa mi to oplatilo a nič sa mi "nevyčudilo".

Milujem v kóde poisťovne malé písmeno l, el, mláďa od tohto L, lebo sa prekrásne mýli s I,dospelým i. Aspoň v tom formáte písma, ktoré použila poisťovňa na meno, heslo, prístupový kód.
Púha hodinka kombinácií, aby za pár sekúnd prešiel dokument ku nim...
A k druhým sa mi nepodarilo prelomiť záhadu poradového čísla platiteľa poistného
Tak hlásim - pre dnes som hotová. S nervami

Mám ten istý prípad so synom. Ani náhodou sa nepoddal na mamku. Ale ináč mu to páli, má dobrú pamäť, ale učí sa len to, čo on chce alebo ak mu je sympatický učiteľ/učiteľka daného predmetu. Robila u nich psychologička testy, že na čo sa majú v budúcnosti orientovať (je v sexte na osemročnom gymnáziu), IQ mal nad 130, najlepší je vraj v matematike - známky o tom však nesvedčia... a na to mu povedala, že je lenivý. ...Ha-ha, to ja viem už dávno, ale je dobre, keď mi to potvrdí aj odborník

Pekne ďakujem. Učil sa za programátora CNC strojov a má už podpísanú zmluvu na dva roky.

Aby ste neboli smutne, podelim sa aj ja s vami o info - syn a škola. Moj starší syn ešte ako je na strednej škole sa NEUČIL , ale naozaj nie, ked triedna zistila, že učebnice má odložene v skrinke v škole, dostal za to zapis a zhoršenu znamku u nej zo sl. jazyka na 2. Znamky z ostatných predmetov ma od 1 do 3. je veľmi šikovný, stači mu výklad v škole, chodi na stavebnu, hlavne kresli a to je všetko. keby to keby nezavadzalo, mohol by mať same jednotky, teraz ma trojky, takže výška asi nie a čo teraz s ním robiť, ako s ním pohnuť. Nijako ak sam na to nepride.

To má ešte dobré známky ... môj zbiera všetky, ale najradšej má 4 a 5 ...ale keď nedávno dostal z matiky z písomky 1, tak mi hneď poslal SMS, tak sa tešil a vraj aj celá trieda.

toto dobre poznám, staršia bola podobná, nechcela - ale doslova a dopísmena nechcela, aby bola najlepšia - hoci na to mala, vadilo jej keď ju chválili, chcela byť neviditeľná- našťastie a na našu radosť to pochopila( až v prvom roč. na gym.) a dnes na gympli má svoj cieľ a teší sa každému úspechu- hoci rumenec v tvári zostáva - hanbí sa , že vie niečo viac ako spolužiaci. Je to naozaj o tom, kedy si to dieťa uvedomí, rodič s tým nič nenarobí. Bohužiaľ, aj keď im my rodičia chceme dobre- aj by sme dýchali za nich, ale keď oni sa chcú učiť len na vlastných chybách- aj keď nás to ako rodičov tak bolí.

Pekne si to vystihla, aj by sme dýchali za nich..., myslím, že to robili aj naši rodičia, ale vtedy sme to nevideli.
neviem, kedy si to syn uvedomí, bojím sa, že neskoro, chlapci su v tomto smere akisi iní ako dievčata , tzv. chlapskí
je mi to ľúto, že nevyužije tu danosť rozumu, ktory ma, koľko usilia musia niektorí vynaložiť, aby mali aspon trojky, ale nevzdaju to

Nedá mi aby som sa nevyjadrila.... My sme mali všetci súrodenci samé jednotky... keď som mala mojich chalanoch, čakala som niečo podobné...a dlho som sa nevedela zmieriť, že mi starší nenosí samé jedničky....učila som sa s ním do 6 triedy, potom som to vzdala....pochopila som, že tak to nejde...on sa aj snažil a tuho...popísal na písomke 5 strán, ale všetko sa mu poplietlo, a zas z toho bola 4. Tak som pochopila, že nemajú všetci "dobrú hlavu".... zvykla som si aj na 4-ky, keď som prestala s ním ťahať v učení....ale nikdy som mu nič nevyčítala, nenútila ho / len na začiatku keď som nechápala/....a teraz, je už dospelý.... nie vysokoškolák, ale dobrý človek. Pracuje ako robotník, a som naňho hrdá. Má iné prednosti, je to super syn, môžem sa vo všetkom spoľahnúť, nechodí s kamošmi do krčmy, nedroguje, pomáha ako môže, má zásady a zo zarobených koruniek /aj keď zarobených rukami/ si kúpil auto... a musím sa pochváliť je to super človek..... a to je pre mňa podstatné... Nie každý má hlavu na štúdium, a niekedy, keď dieťa na to nemá hlavu a rodič ho núti nieje to správne. Dočká sa opačného výsledku. Poznám to zo skúsenosti iných. Ja som šťastná, že som to pochopila skôr, ako by som urobila nejakú chybu...

To si pekne napísala... známky nie sú všetko a niekedy z tých "zlých" žiakov vyrastú šikovní odborníci. Mne tiež nejde o to, aby mal syn samé 1. Len mi vadí u neho ten lajdácky prístup k povinnostiam - a teraz vraj vládne trend medzi žiakmi (nehovorím že všade), že je "hanba niečo vedieť".

A to mate deti na zakladnej/strednej skole... Na VS ide len o to - PREJST... Tam takmer nikto znamky neriesi...

Neviem, čo za generáciu to vyrastá... veľa detí nemá o nič záujem, nie sú ctižiadostivé... ja neviem, ako vydržia v zamestnaní 8 hodín

Neviem, aký je trend, možno je to na aký kolektív dieťa natrafí. Mladší syn chodil do školy, kde mal problém vydržať keď nechodil so spolužiakmi každý večer do baru, nefajčil a nepil rovno nimi....bol čierna ovca / okrem neho možno dvaja/ ale našťastie, prežil, zmaturoval a ja som šťastná, že nezapadol do takého kolektívu. Preňho to bolo utrpenie, aj ja dávam klobúk dole, ako to tam zvládol, aj keď to vôbec nebolo jednoduché.
Ale napríklad neter, natrafila na triedu, kde je 3/4 triedy ctižiadostivých, kde vôbec nieje hanba keď niekto niečo vie.
Takže trošku to záleží od šťastia na kolektív, trošku od povahy, trošku od učiteľov, trošku od rodičov a od prispôsobivosti každého jednotlivca.
Ide len o to, aby to dieťa / teda polodospelák, lebo to sú už stredoškoláci/ nechcel zapadnúť do nejakej zlej partie.
Je to ako v živote, v práci, v manželstve...trochu šťastia, trochu ochrany od akéhosi anjela strážneho, trochu snahy, trochu zdravého rozumu...a ešte tisíc iných maličkostí...

ked uz sa tesite zo skolskych uspechov, tiez pridam z tohto rozka...

dnes zmaturovala kamaratka na same 1 taka bola nervozna, bala sa a nakoniec ako sama povedala, ze to sa jej nesnivalo ani v najkrajsom sne po hlase bolo citit aku ma z toho radost

do tejto debaty sa mi hodí jeden vtip...samozrejme neberte si z neho príklad...:

Otec sa pýta svojho syna:..Jožko čo budeš robiť keď skončíš školu??
syn mu na to:..no čo...?? pôjdem do dôchodku....
:

No ja som pomáhala, kým som všetkému rozumela, ale na tú jeho matiku a chémiu sa ja už nechytám. Ale zase ich nemôžeme večne vodiť za ručičku - na strednej škole sa už hádam nemusím s nimi učiť (Vyskúšať nejakú biológiu, dejepis... to áno).

...tak tento príspevok mi tak zdvihol náladu a aj určité "vedomie"!

Sme dobrí rodičia, aj detičky sú dobré, verím tomu! Veď predsa nemôžeme vedieť čo sa tomu druhému "honí" hlavou. Vždy je nejaká doba a treba sa v tej dobe "zorientovať".

Tento príspevok by si skutočne zaslúžil ocenenie . Tak ho oceňujem aspoň takto .

Ďakujem za ocenenie...sa cítim ako hrdina!!! Som dávno nemala taký pocit! :