Prečo mám hrôzu zo zmien, ktoré majú byť platné od 1.1.2013 ?

Nemám problém s tým, aby sa z dohôd platilo poistné, ak to má hlavu a pätu. Ale to nie je prípad našich zákonov, ktoré majú byť účinné po 1.1.2013. Uvádzam pár príkladov, ale zďaleka nie všetko.

Zmeny Zákonníka práce v súvislosti s dohodami sú problematické, nezmyselné a ešte k tomu aj zle napísané. Ide predovšetkým o povinnosť rozvrhnúť pracovný čas dohodára a ospravedlniť neprítomnosť dohodára z určitých v zákone uvedených dôvodov. Za túto dobu odmena dohodárovi nepatrí. Pár príkladov, ale zďaleka to nie je všetko.

Problematické : lebo napr. pri dohode o vykonaní práce je práca vymedzená výsledkom, môže sa dohodnúť aj rozsah práce, ak rozsah práce priamo nevyplýva priamo z vymedzenia úlohy. Po novom teda bude zamestnávateľ musieť aj určiť aj v akom pracovnom čase bude zamestnanec prácu vykonávať (nemusí to uviesť do dohody, určí to napr. aj ústne). Určí to povedzme na pondelok až piatok od 8.00 do 12.00 hod, odmena 100 €. Ak ale zamestnanec vo štvrtok príde až o 10.00 hod, donesie potvrdenie od lekára, zamestnávateľ mu odmenu musí krátiť. Môžu nastať dve situácie :
- zamestnanec stihne prácu dorobiť napriek tomu, že 2 hodiny v práci nebol – napriek tomu by mu zamestnávateľ mal odmenu krátiť a za túto prácu dostane 90 € namiesto 100 €.
- zamestnanec nestihne prácu vykonať, potom práca ostane nedorobená, lebo nemôže dohodár robiť nadčas, ani si nadpracovať svoju neprítomnosť. Zamestnávateľ môže odstúpiť od dohody, alebo odmenu primerane znížiť.
Aby zamestnávateľ s dohodárom túto situáciu „normálne“ vyriešili, tak sa dohodnú, že v 1. prípade akože pracoval aj vo štvrtok tak, ako mal. Samozrejme je to porušenie ZP. V 2. prípade sa dohodnú akože vopred, že teda vo štvrtok bude robiť od 10.00 do 14.00, ale zase sa iba tvária že dodržujú ZP.

Nezmyselné : Ak dohodár v určenom pracovnom čase nepríde do práce z iného dôvodu ako je uvedené v ZP, tak dôsledok je aj tak ten istý – zamestnávateľ síce neprítomnosť neospravedlní, ale odmenu tiež kráti (asi). Neospravedlnená neprítomnosť u dohodára nemá ani taký dôsledok, že by zamestnávateľ mohol dohodu okmažite skončiť. Čiže je jedno, či zamestnávateľ neprítomnosť ospravedlní alebo neospravedlní, akurát, raz to zaeviduje tak, raz onak, dôsledok žiadny, iba zbytočná byrokracia.

Zle napísané : Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť dohodára, ak čerpá materskú alebo rodičovskú dovolenku. To je pekné, len zabudli napísať, že paragrafy o materskej a rodičovskej dovolenke sa vzťahujú na dohodára. Čiže dohodár nemôže svojho zamestnávateľa požiadať o materskú dovolenku ani o rodičovskú dovolenku, takže nemôže ani nastať tento dôvod na ospravedlnenie jeho neprítomnosti. (Materské ako dávka a rodičovský príspevok je niečo iné, o tom ZP nehovorí.)

Zdravotné poistenie.
Tu sa neuveriteľne zvýši byrokracia. Osoby, ktoré robia na dohody ani netušia ako ich to postihne. Ďalšie zmeny postihnú niektorých poistencov štátu a prídu na to až keď sa im urobí rzzp za rok 2013 (v septembri/októbri 2014) – a už bude neskoro.

Byrokracia.
Pani robí na dohodu o pracovnej činnosti tak, že 3x týždenne chodí upratovať do firmy, odmena mesačne napr. 100 € :
- Zamestnávateľ ju na každý pondelok, stredu a piatok prihlási do zdravotnej poisťovne. Za jeden mesiac je to minimálne 24 riadkov v hromadnom oznámení, za rok cca 156 prihlášok a 156 odhlášok.
- Ak táto pani je inak samoplatiteľ (po 1.4. podľa navrhovaných zmien sa už nebude dať pracovať na dohodu popri evidencii na ÚP), tak táto pani sa bude na každý utorok, štvrtok, sobotu-nedeľu prihlasovať a odhlasovať v ZP ako samoplatiteľ. Toto musí realizovať do 8 dní, čiže do ZP bude chodiť približne 52 krát do roka, spolu podá za rok cca 156 prihlášok a 156 odhlášok Za tieto zvyšné dni samozrejme zaplatí preddavky ako samoplatiteľ. Za každé neprihlásenie/neodhlásenie môže dostať pokutu do 331 €.

(Ne?)chcené dôsledky :
Ak táto dohoda je mesačne odmeňovaná a pani je na rodičovskej dovolenke z pôvodného zamestnania, a po dovŕšení 3 rokov dieťaťa ju zamestnávateľ prepustí, potom dávku v nezamestnanosti nedostane vypočítanú z pôvodného zamestnania z príjmu pred materskou, ale z tejto dohody, čiže vo výške cca 50 € mesačne. Toto platí aj v prípade, že by na takúto dohodu
robila len napr. dva mesiace. Dá sa to obísť, ale zákony máme na to, aby sme mali čo obchádzať?

Postihnutoe poistencov štátu.
Štát bude za poistencov štátu platiť iba ak ich VZ v r. 2013 nepresiahne 2918,70 €. Vezmime pre jednoduchosť iba prípad, že niekto je celý rok poistencom štátu (dôchodca, poberateľ rodičovského príspevku, invalid, študent,...).

Študent je szčo, jeho VZ zo szčo bude 3000 €, keďže presiahol 2918,70, zaplatí v rzzp poistné z 4716 €.

Dôchodca celý rok, zamestnaný od 1.1.2013 do 30.6.2013, príjem zo zamestnania 4500 €. Keďže presiahol 2918,70 €, štát za neho poistné r.2013 neplatí, a v čase keď nie je zamestnancom sa stáva samoplatiteľom. Čiže v rzzp za rok 2013 mu ZP vyčísli nedoplatok 6x55,02 € = 330,12 €.
Žena poberá RP, popri tom pracuje na dohodu 3xtýždenne. Zarobí za rok 3000 €. Z tohto príjmu zamestnávateľ zrazí preddavok na ZP. Keďže jej príjem presiahol 2918,70, štát za ňu poistné v r.2013 neplatí a v dňoch, keď nepracuje (cca 208 dní v roku) bude samoplatiteľom – ukáže sa to až v rzzp – za tieto dní zaplatí v rzzp poistné ako samoplatiteľ približne v sume 376 €. Toto je suma, ktorú zaplatí okrem poistného z dohody.

Sociálne poistenie.Tu je riziko, že keď poviem, čo v zákone je, že niekto na mňa podá trestné oznámenie...


Kedysi, keď som bola dieťa bola relácia Prežijú rok 2000? (zvieratá)
Prežijú rok 2013 ? – otázka je, či zákony, alebo ľudia a zamestnávatelia.