Všeobecne:
O nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase hovoríme vtedy , ak rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúci na jednotlivé týždne presiahne 3 hodiny a pracovný čas v jednotlivých dňoch presiahne 9 hodín.
Zamestnávateľ môže nerovnomerne rozvrhnúť pracovný čas na jednotlivé týždne len po prerokovaní so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom. ( Dohoda so zamestnancom sa najčastejšie realizuje v pracovnej zmluve.)
Rozvrh pracovného času vypracúva zamestnávateľ spravidla na obdobie celého roka, pričom v rozvrhu napíše na jednotlivé dni v mesiaci pracovné zmeny jednotlivých zamestnancov v súlade so Zákonníkom práce, t.j.. priemerný týždenný pracovný čas nesmie presiahnuť v období najviac 4 mesiacov ustanovený týždenný pracovný čas. V prípade činnosti, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce, môže zamestnávateľ rozvrhnúť ( samozrejme opäť po dohode so zástupcami zamestnancov, alebo po dohode so zamestnancom) nerovnomerne pracovný čas na jednotlivé týždne na obdobie dlhšie ako 4 mesiace, maximálne na obdobie 12 mesiacov.
V prípade, že zamestnanec nenaplní v priemere ustanovený týždenný pracovný čas u zamestnávateľa, rozvrh pracovných zmien nie je správny. Zamestnancovi je potrebné rozvrh pracovných zmien upraviť tak, aby spĺňal podmienky podľa ZP. V opačnom prípade, ak zamestnanec neodpracuje ustanovený týždenný pracovný čas , ide o kratší pracovný čas.
Pri stanovení týždenného pracovného času netreba zabúdať, že:
Ak sa jedná o jednozmennú prevádzku, maximálny týždenný pracovný čas môže byť 40 hodín.
Ak sa jedná o dvojzmennú prevádzku, maximálny týždenný pracovný čas môže byť 38,75 hodín.
Ak sa jedná o trojzmennú prevádzku, maximálny týždenný pracovný čas môže byť 37,5 hodín.




Nárok na dovolenku.
Podľa § 104 ZP ak dovolenku čerpá zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého kalendárneho roka (§ 87), patrí mu toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere. Základná výmera dovolenky je v ZP určená v týždňoch .Týždeň dovolenky zamestnanca v nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času predstavuje toľko pracovných dní, koľko ich priemerne pripadá na jeden týždeň. Práve takýto prepočet dovolenky má význam z hľadiska toho, aby zabránil čerpaniu dovolenky zamestnancami v týždňoch s väčším objemom pracovného času. V prípade, že zamestnanec čerpá dovolenku v kratších než týždenných častiach, je nevyhnutné určiť prepočet jej výmery na jednotlivé dni. Ak zamestnanec pracuje v režime 10 alebo 11,5 hodinových zmien a čerpá dovolenku v rozsahu 10 alebo 11,5 hodinovej zmeny, vyčerpá si jeden deň dovolenky.




Zisťovanie splnenia podmienok nároku na dovolenku:
Podľa § 144 odst.5 ZP na zistenie, či sú splnené podmienky vzniku nároku na dovolenku, sa posudzuje zamestnanec, ktorý je zamestnaný po určený týždenný pracovný čas, akoby v kalendárnom týždni pracoval päť pracovných dní, aj keď jeho pracovný čas nie je rozvrhnutý na všetky pracovné dni v týždni.
Príklad: Ak nastúpi do pracovného pomeru v jeden deň zamestnanec, ktorý má rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas a zamestnanec, ktorý má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas a obidvaja odpracujú svoje pracovné dni -zmeny, podmienku nároku na dovolenku za kalendárny rok splnia obidvaja v jeden deň. ( Napriek tomu, že neodpracovali rovnaký počet pracovných dní – zmien).


Dovolenku za kalendárny rok ( ak zamestnanec splnil podmienku vykonávania práce u zamestnávateľa aspoň 60 dní v kalendárnom roku) vypočítame:
Počet zmien v roku ( bez nadčasových) X
Priemerný počet týždňov v kalendárnom roku : 52,178571
Nárok na dovolenku v týždňoch podľa ZP 4(5)
Počet dní dovolenky: ( X:52,178571)*4(5)
Počet pracovných dní pripadajúcich priemerne na 1 týždeň
( súčasne aj na 1 týždeň dovolenky) : X:52,178571


Príklad:
Zamestnanec má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Pracuje v 10 a 11,5 hodinových zmenách. Počet týchto zmien za celý rok je 174. Podľa ZP má nárok na 4 týždne dovolenky. Za kalendárny rok má nárok na dovolenku: (174: 52,178571)*4=13,33= 13,5 dňa dovolenky.
Ak si čerpá dovolenku v deň, keď mal odpracovať 11,5 hodinovú zmenu , jeden deň jeho dovolenky bude 11,5 hodinový. Ak si čerpá dovolenku v deň, keď mal odpracovať 10 hodinovú zmenu , jeden deň jeho dovolenky bude 10 hodinový.
Ak si čerpá dovolenku po týždňoch, jeden týždeň jeho dovolenky budú u neho 3,5 po sebe nasledujúce pracovné zmeny (174: 52,178571=3,33=3,5)


Pomerná časť dovolenky: (zamestnanec splnil podmienku vykonávania práce u zamestnávateľa aspoň 60 dní v kalendárnom roku, ale nepracoval u neho celý rok) je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.
Príklad: Zamestnanec má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Do PP nastúpi 5.5.2006. Za kalendárny rok bude mať nárok na 7/12 z dovolenky za kalendárny rok. Ak budeme vychádzať z výpočtu, že zamestnanec má nárok na 13,5 dňa dovolenky, jeho pomerná časť bude 13,5*7/12=7,87=8 dní dovolenky.




Dovolenka za odpracované dni: ( ak zamestnanec nesplnil podmienku vykonávania práce u zamestnávateľa aspoň 60 dní v kalendárnom roku )
Za každých 22 odpracovaných pracovných dní má nárok na 1/12 dovolenky za kalendárny rok
Príklad: Zamestnanec má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Nastúpil do pracovného pomeru 1.1.2006 a v Januári odpracoval všetky svoje pracovné zmeny ( bez ohľadu na ich počet).1.2.2006 už má nárok na 1/12 dovolenky.






Preplatenie nevyčerpanej dovolenky pripracovných zmenách rozličnej dĺžky:
Príklad: Zamestnanec má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Pracuje v 9,5; 10; a 11,5 hodinových zmenách. 30.4.2005 končí pracovný pomer. Nevyčerpal si 5 dní dovolenky, ktorá sa mu pri skončení PP preplatí. Do 30.4.2005 odpracoval spolu 528 hodín v 48 smenách. Každý takýto deň preplatenej dovolenky bude zodpovedať 11 hodinovej zmene ( 528:48=11).




Krátenie dovolenky
Pre počítanie odpracovaných/neodpracovaných dní na účely krátenia dovolenky sa postupuje podľa § 144 odst.5 ZP. T. j. aj keď nemá zamestnanec rozvrhnutý pracovný čas na všetky pracovné dni v týždni, posudzuje sa ako keby pracoval 5 dní v týždni.




Prepočet dovolenky pri prechode z nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času na rovnomerný.
Príklad: Zamestnanec z nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času prechádza na rovnomerne rozvrhnutý. Zostatok jeho dovolenky je 7 dní.
Pri prepočte vychádzame z toho, že základná výmera dovolenky je v ZP určená v týždňoch. Pri výpočte dovolenky za kalendárny rok pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase vieme zistiť, koľko pracovných dní dovolenky pripadá na jeden týždeň ( počet zmien : 52,178571) Ak na jeden týždeň pripadá 3,5 pracovného dňa dovolenky, 7 pracovných dní dovolenky sú 2 týždne ( 7:3,5=2). 2 týždne dovolenky pri rovnomerne rozvrhnutej pracovnej dobe je 10 pracovných dní.( 2*5=10).


BTW.
Náhrada mzdy vo sviatok
Zamestnanec má nárok na náhradu mzdy vo sviatok len vtedy, ak mu na sviatok pripadla zmena, ktorú z tohto dôvodu neodrobil.
Práca vo sviatok
Zamestnanec má nárok na príplatok za sviatok, ak odrobí zmenu, ktorej začiatok pripadol na sviatok.( minim.50% priemerného zárobku na pracovnoprávne účely) .