zo stránky www.drsr.sk

otázka:

Má konateľ spoločnosti, ktorý je zároveň aj jedným zo spoločníkov, nárok na stravné lístky? Ak áno, sú daňovým výdavkom spoločnosti vo výške 55%?

odpoveď:

Ak je konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným zamestnancom spoločnosti (je v pracovnom pomere resp. cez kolektívnu zmluvu zamestnávateľa je rozšírený okruh osôb, ktorým je zamestnávateľ povinný poskytnúť stravovanie na pracovisku o zamestnancov napr. na dohody a pod.) a ak sú splnené podmienky definované § 152 Zákonníka práce, v tomto prípade je zamestnávateľ povinný zabezpečiť stravovanie aj konateľovi. Ak zamestnávateľ počas pracovnej zmeny prispeje zamestnancovi na stravovanie v rozmedzí stanoveného limitu podľa Zákonníka práce, zaúčtovaný náklad je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 4. zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

hmm... preco je tato tema zaradena v jednoduchom uctovnictve? nie je to nespravne ?

K tej odpovedi z DRSR ktorú cituje Paula: Ako vidno, na DRSR sa stále detailnejšie nezoznámili so Zákonníkom práce...

Pauli, tá citácia z drsr bola neplatná, neaktuálna, čičo? Ak bola aktuálna, tak ju pekne prilep naspäť, nech si poraďáci prečítajú výklad vrchnosti.

priznávam, že ušlo mojej pozornosti, či je platná, nemám ešte naštudované nové veci...ale prilepiť to tam späť možem.


Sypem si popol na gebuľku

No ja som sa bola pýtať ohľadom stravovania dohodárov a odpoveď bola v podstate rovnaká, ako vyššie:
Ak sa zamestnávateľ podľa §152 ods 7 c) ZP rozhodne rozšíriť okruh osôb, ktorým bude prispievať na stravovanie a títo splnia podmienku podľa ods 2 (v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny) bude príspevok zamestnávateľa daňovým výdavkom.
A takto to aj účtujem. Dúfam, že mi to pri najbližšej kontrole nevyhodia, na papieri to nemám od DÚ potvrdené.

Ak im pošleš dotaz mailom, alebo listom, tak dostaneš od nich odpoveď v písomnej, resp.elektronickej forme.

A táto ich odpoveď je pre mňa "dôkazom" pri kontrolách, že? No budem musieť nabehnúť aj na to, lebo veľakrát mi poradili len tak "bez papierov" a ešte viacejkrát mi odporučili písať dotazy, lebo si nevedeli rady. No a ja som veľakrát vyčítala odpoveď z Porady.
Ešte sa mi to aj rýmuje

To tučné zvýraznené je nesprávne.

Správne je:

Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie podľa § 152 ods. 3.

Čiže nestačí rozhodnutie zamestnávateľa, to rozhodnutie zamestnávateľa musí byť prerokované so zástupcami zamestnancov - čo sú zamestnanecký dôverník, zamestnanecká rada, odbory. Z toho vyplýva, že napr. v jednoosobovej s.r.o. bez zamestnancov si konateľ - spoločník nemôže pre seba "zabezpečovať stravovanie" - nemá s kým túto možnosť prerokovať.

Je to realita zo života, napr. môj osobný prípad.

A čo v tom mojom prípade, ide o zamestnávateľa, ktorý má 2 zamestnancov na PP a 2-3 dohodárov (podľa potreby)? Stačil by súhlas tých stálych zamestnancov, no a samozrejme by bol o tom vyhotovený zápis z tohoto rokovania?

Nestačil.

Je potrebné prerokovanie so zástupcami zamestnancov - čo sú zamestnanecký dôverník, zamestnanecká rada, odbory. Ak takého vo firme máte, rokujte. Predpokladám, že to možné nebude, lebo vo firme s dvomi zamestnancami zamestnanecký dôverník ani zamestanenecká rada byť nemôžu.

P.S. Pozrite § 233 Zákonníka práce...

a odpoved mi nikto nedal

Pán Mihál dal veľmi jasnú odpoveď.
Kúpiť môže, aj do účtovníctva môže dať, ale nebude to uznateľný náklad.
A kto to kontroluje? No predsa kontrola z DÚ.

Pokračujem v tejto téme, lebo som stále na vážkach. V Poradcovi - 1000 riešení č. VIII/2007 bola zadaná otázka - presne môj prípad - dohodári a stravovanie. Odpoveď bola, že ak zamestnávateľ nemá odborovú organizáciu, je potrebné vypracovať internú smernicu, v ktorej sa uvedie, za akých podmienok bude zamestnávateľ prispievať na stravovanie dohodárom. A potom príspevky na stravovanie dohodárov budú daňovými výdavkami.

Tak ozaj neviem, ale zrejme zadám otázku na DÚ a ich písomným vyjadrením sa budem riadiť.

Zástupcu zamestnancov si zamestnanci volia pri väčšom počte zamestnancov, myslím pri najmenšom počte zamestnancov 5. Vedenie jedná iba s ním, teda so zamestnancom, ktorý má plnú dôveru všetkých zamestnancov. Je logické, že keď firma vzhľadom na počert zamestnancov nemá zástupcu zamestnancov, je potrebné uvedené prejednať so všetkými zamestnancami. Nemyslím si teda, že pri počte zamestnancov napríklad 4 a menej by táto možnosť pre nich bola vylúčená. Tak mi to hovorí sedliacka logika. Hovorím o pracovníkoch, ktorí vykonávajú pracovnú činnosť činnosť na základe Dohôd vykonávaných podľa §223 ZP.

Pozrite par.152 ods.7 Zákonníka práce...

Čítala som, veď na základe toho som reagovala. Z uvedeného by vyplývalo, že napríklad vo firme, ktorá má 5 zamestnancov (kde už môžu mať zástupcu zamestnancov - dôverníka) môžu po prerokovaní s nimi preplácať stravné aj pracovníkom na dohody, ale vo firme, kde budú iba štyria zamestnanci nemôžu. A to iba preto, lebo nemajú zvoleného dôverníka. To podľa mňa nemá logiku.
Pozrime sa na to takto: koho zastupuje zamestnanecká rada, alebo dôverník? Všetkých zamestnancov. Teda pri menšom pošte zamestnancov ako 4 si môžu o záležitosti stravného spolurozhodovať všetci zamestnanci. Mne toto dáva správnu logiku.
Čo sa týka konateľov bez príjmu, tam by som to na rovnakú platformu vľak nedávala.....

...ako vidím, je to jednoznačné, že v jednoosobovej eseročke konateľ si nemôže dať do nákladov stravenky

-fyzická osoba - živnostník má nárok na celých 89,- Sk -

Len poopravím, od 1.6.2008 je to suma 98,-Sk.

Konateľ musí mať štatút zamestnanca na to aby mal nárok na str.lístky.

Na jednej strane veľa konateľov - majiteľov v jednoosobových spoločnostiach nechce uzavrieť prac. zmluvu, z dôvodu šetrenia na odvodoch. Ale na druhej strane by rád využil "výsady" zamestnanca. Nie je to trošku zvrátené? Nie si v zamestnaneckom vzťahu, nemáš nárok - a tak je to logické predsa.