Čo sa týka tohoto názoru , radšej nereagujem ...veľmi tvrdý by som bol .
Mám dojem , že vyslovene do vulgárností by som zašiel ...
A logiku nechaj radšej na pokoji , nakoľko v Tvojom slovníku len zavadzia tento výraz ...
Na položené otázky Ti viem fundovane odpovedať , ale nemá význam ...to by bolo ako o tom hrachu ...

Tak teda , ak si myslíš , že je to za Tebou , tak si len veselo snívaj ďalej ...

Nemysli si , že blbosť človek získava ...
S takouto vlastnosťou sa človek narodí ...tak tej ti do vienka sudičky nadelili teda fest , neúrekom !!!!

Nuz mila Katka, i ked som Ti za Tvoj prvy prispevok dala bod, to som este nevedela , ze ide vlastne o propagaciu produktov, ktore predavas, budem rada, ak do tejto temy budu prispievat ludia, ktorí nieco naozaj skutocne prezili s tymto ochorením, podelili sa o svoje skusenosti a pocity, pripadne o varovne priznaky, aby iní, ktorí si budú tieto príspevky čítat mali moznost sa poucit, pripadne prehodnotit svoj zivot ak uz ochoreli, tak ako to uz niekolkokrat odznelo, touto chorobou zivot nekonci, ale zacina s nou boj.Musim suhlasit s "buchacom" i ked naozaj ma niekedy silne vyrazy, ale teraz su na mieste, kto raz ochorie, nikdy nie je vylieceny i ked sa dozije 80-tky napr..
Prosim drzte sa temy.
Dakujem.

K tej nemenovanej dílerke ...duratnakatka...pozmenil by som trochu meno , na ruštinu som dlabal , ale

Durak = hlupák ....

Vieročka ...čo sa týka tej skrytej reklamy , tá bola rýchlo čitateľná , na také sa nereaguje ...
A že silné výrazy ???...že silné výrazy ...kua , veď to sa ešte krotím ...mám zakázané nadávať !!!!!

Netvrdila som, že sa vylieči, dokonca práve opak je pravdou, táto choroba sa vyliečiť nedá, ale dá sa žiť s ňou plnohodnotný život.Ja si za svojim stojím, čo som napísala.Tí,ktorí ma tu odsudzujú, neviem aký dôvod majú...neviem to ináč napísať, keby som potrebovala reklamu, tak si ju zaplatím,ja len chcem dať ľudom informácie o tom, že sú produkty a prostriedky, ktoré ozaj vedia pri riešení zdravotných ťažkostí pomôcť.Čo je na tom zlé?Ak ste sa sklamali v nejakých firmách či díleroch,ešte nemusíte vidieť za pomocou vypočítavosť a....ani to neviem správne pomenovať,tak citujem..."propagáciu produktov"A bioptron?????veď je to zdravotnícky schválený prístroj,úžasná vec, ktorá predsa so zdravím súvisí.Tí, čo tu takto o mne píšete,už ste skúsili jedno aj druhé, užívali ste produkty či liečili sa bioptronom??,...myslíte, že máte právo brať iným príležitosť.Buchač,mňa neurazíš tým, že si ma nazval hlupákom,inteligentný človek si mysli svoje, ja tiež.....takéto veci sem nepatria, ak ma mieniš napádať, tak prečo nenapíšeš na môj meil?!Tu ľudia hľadajú pomoc,to čo robíš Ty, určite nepotrebujú.Ozaj, Ty si už niekomu pomohol?Ďakujem...

Verím Katarínka,že si už mnohým pomohla.Od penazí.

Dobré sa chváli samo.

A tvoje "informácie" majú predajný charakter.
Ak napíšem, mám taký a taký problém a mne sa osvedčilo ***** tak ostatný si to vedia nájsť sami. A vedia osloviť človeka, spôsoby sa nájdu. Ale tvoj štýl je všade trepať svoj mail a telefonne číslo. Tak sa správa dealer, nie človek ktorý chce NEŽISTNE pomôcť druhým.

To vieš, už vtáci po Slovensku čvirikajú, že PORADA je dojná krava, a tu sa bezplatne realizuje každý. Moderátori asi majú radi takýchto klikačov ako Ty, aj keď sa Ti podarilo sprzniť vynikajúcu a užitočnú tému. Ale buď pokojná, nie si prvá ani posledná. Lebo moderátori naháňajú akurát tak Milana. Karasa. Kamila. A ešte niekoľko Ka. Som , ale práve riešim moje emócie. Záporné. Zriedkavé. Tak ak chceš liečiť, tak sa tak chovaj.

Bol som oslovený ...slušnosť káže odpovedať ...

Takže , nejdem sa robiť za nejak svetaskúseného , znalého ...proste dedko Vševedko ...ale

Či som niekomu pomohol ???
Tak tým som si istý...na viac ako 100 % ...ak nie tu na Porade , tak určite inde .

Od srdca poviem teraz ...

Nasrať a pekne zvysoka na produkt , ktorý má takéto schopnosti / hnačky, plynatosť, nafukovanie, dráždivosť, zápcha, apod. / , keď niekoho povedzme prsník , leukémia , kostná dreň ....trápia ...
Vtedy zastavenie hnačky , poprípade nafukovanie nejak dotyčného netrápia ...

P.S.:
Urážky by inak vyzerali ...
Toto / mňa neurazíš tým, že si ma nazval hlupákom / bolo konštatovanie ...

Zase sa "zvrhla" téma... a ani sa moc nečudujem. Veď ten kto píše o všelieku...či o tom, že on by nepodstúpil operáciu a iné tortúry, ktoré sú pri tomto ochorení, tak ten toto ochorenie nikdy nemal a ani sa ho bytosne nedotklo.

Mne tiež pred 20 rokmi umrela maminka/ 52 ročná/ na CA-prsníka - operovaná nebola- nedalo sa. To utrpenie jej i nás , tá bezmocnosť s nedá opísať, to sa musí prežiť.

Teraz som asi na rade ja/ ochorela som v necelých 45rokoch/... som rok po razantnej operácii a liečbe a markery nie a nie dolu skôr naopak. Prístup lekárov je hrozný - som len štatistické číslo. Nemám ani chuť už bojovať s veternými mlynmi. Ani sa mi nechce o tom písať, ale nedalo mi neozvať sa , lebo tie hlúposti čo napísali...myslím "citáty" ma fakt rozrušili.
Neodsudzujem alternatívne spôsoby - sama mám kopec " podporný" látok, ale blud, že ak má človek nádor a nedá si ho zoperovať, tak sa vylieči ma fakt vytočil.
Odsedela som si toho na onkolgii už dosť a viem ako to je.Viem , že sa niekto s toho na dlhé roky vonku, no je veľa takých ktorým sa to rýchlo vráti. Žiaľ nepatrím k optimistom , tak o to je to asi horšie, ale nedá sa mi siliť - neviem predstierať , že je to OK, keď cítim opak.

Držte sa!

Tak držím palce, aby sa to pohlo smerom k lepšiemu. Moja svokra a jej sestra sú po operácii prsníka, svokrina sestra dokonca po radikálnom zásahu, ale už viac ako 10 rokov chodia na kontroly a sú v poriadku. A nebyť tohto zásahu, keby sa nedali rezať, tak by už neboli tu. Takže, ak niekto tvrdí opak, tak je to človek nevzdelaný a neskúsený a nemá právo rozdávať rozumy. Hlavne preto, že mama známeho uverila slovám lekára, ktorý sa ju snažil vyliečiť bez zásahu lekárov a dnes zostáva pozostalým sa iba súdiť s lekárom, ktorý preferuje takúto liečbu. ( Dokonca keď lekári tvrdili, že to bolo v štádiu, kedy ešte operácia mohla pomôcť )

Som rada, ze si prispela svojou skusenostou do tejto temy, nakolko je o tejto pliage, k Tvojim skusenostiam s lekarmi by som len chcela poznamenat, ze sa nesmies dat odbit, mas pravo ziadat vysvetlenie svojho zdravotneho stavu podrobne, ake su moznosti liecby a ak nie si spokojna s lekarom, ktorý Ta ostruje na onkologii mas pravo si skonzultovat svoj zdravotna stav a postup liecby s inym lekarom, pripadne ak mas moznost i v inej nemocnici.Ja osobne som uz po 8 rokoch v tomto velmi drzá a pokial mi lekar neodpovie na vsetky otázky , ktoré mu dám, alebo nie som s nim spokojná mám ofotenú vsetku dokumentáciu a idem k inému a dám si to skozultovat. To je co sa tyka lekarov, pretze, nie vsetci su rovnakí.Co sa týka podpornej liecby tiez ju neodsudzujem, ale je to len podporna liecba.Uz som niekde vo svojom prispevku pisala 30% je lekarska starostlivost a liecba a ten ostatok je bohuzial na nas, nesmieme sa dat i ked ako hovori moj kamarat "buchac" niekedy je to na ...... .

Dnes už onkologická diagnóza nie je definitívnym rozsudkom smrti. Mne určili diagnózu nádor prsníka, keď som mala 40, v januári 2004. Môjmu otcovi nádor na pľúcach a leukémiu v júli 2004. Otec svoj boj prehral v decembri 2004 a veľmi k tomu prispelo aj to, že to nezvládal po psychickej stránke. Bolo to ťažké obdobie, ale ja som sa upla na svoju rodinu, na manžela a deti. Chcela som byť na synovej stužkovej, chcela som ho zažiť ako maturanta, dcéra končila 9. ročník a ja som túžila len potom ako ju uvidím v pekných šatách, keď pôjde na rozlúčkový večierok, chcela som byť pri tom, keď pôjde na strednú. Bola pred nami birmovka a ja som pri takom dôležitom dni mojich detí nemohla chýbať. A hovorila som si, Bože ja tu môjho muža predsa nemôžem len tak nechať, čo by ten tu bezo mňa robil? A to, že som stále myslela na niečo, čo musím ešte zažiť, a to, že som myslela viac na iných ako na seba, tieto malé ciele, to mi pomáhalo a pomáha až do dnes.
Najprv prišli pochybnosti: určite sa stal omyl, pomýlili si ma s niekým, poplietli výsledky a pod. Potom som sa pýtala sama seba: prečo práve ja? čo som komu urobila, že sa to stalo práve mne? Tým podľa mňa prejde každý onkologický pacient, jednoducho nechce uveriť, že sa to stalo práve jemu.
Ja to beriem tak, že všetko čo sa mi v živote stane, má nejaký zmysel. V určitom smere má táto choroba ochudobnila ale zároveň aj obohatila. Tento úder osudu mi veľa vzal, ale zároveň mi dal príležitosť zastaviť sa, zamyslieť sa nad vlastným životom, prehodnotiť svoje životné postoje a hodnoty a nájsť radosť zo života.
A tak si ide moja rakovina so mnou, ruka v ruke už 6 rokov.

Je mi ľúto, ak sa tu "zvrhne téma" a objavujú sa výčitky.
Myslím však," plavčík", že rakovina je ochorenie, nazvem to silný protivník, s ktorým človek treba bojovať!
S vysokými markermi sa rodí novorodenec a postupne sa nazvem to "začučia" a objavujú sa zvyčajne pri oslabení emočnej imunity, vtedy keď niekoho blízkeho stratíme, vidíme a trápime sa neúspechom detí, rozvod , strata zamestnania, beznádej..
Ver mi, že sa oplatí bojovať, prosím, nepodliehaj pesimizmu, nádej má zomrieť posledná, iba jej nesmieme dovoliť, aby predbehla našu vôľu. Preto bojuj, veď v Tvojom veku by bolo nie celkom správne vzdávať sa, určite máš pre koho žiť a máš nárok prežiť ešte veľa pekných chvíľ. Presne ani neviem, o aké ochorenie sa u teba jedná, nedopátrala som sa tvojho prvotného príspevku a nemám chuť čítať vzájomné obviňovanie sa prispievateľov.
Všeobecne, pri každom ochorení však, je potrebné začať od príjmu potravy, ochorenie začína v "našich ústach a hlave". Mám na mysli príjem potravy-zloženie a "upratanie si v hlave" zvoliť si cieľ a nepoddávať sa emóciám.
Viem, môžeš si povedať, dobre sa ti to píše! Ale ja viem čo píšem! Prežila som si svoje, no i napriek tomu viem, že vžiť sa do Tvojej situácie je nemožné, nielen mne, ale komukoľvek. Človek, ktorého sa akýkoľvek problém dotýka osobne, má úplne odlišné pocity, ako ten, čo sa snaží radiť.
To je však prirodzené, no človek, ktorý podporu očakáva, zrejme o radu stojí. Dôležité je, aby si sa nepoddávala pesimizmu, lebo potom je akákoľvek rada druhých zbytočná. Začni si dôverovať, že to dokážeš, myslím vyhrať boj s chorobou a cesta bude v tej chvíli pre Teba schodnejšia Môžem Ti poradiť, ale to nie je úspech, úspech sa môže dostaviť, ak budeš ochotná radu prijať a riadiť sa ňou.

Nikto netvrdi,ze aloe vera je vseliek, ani to,ze netreba podstupit operaciu. Aloe vera eliminuje neziaduce ucinky,pomaha zvladat a prekonavat lahsie radio a chemoterapiu,dokonca prirodny LYCIUM plus dokaze znizit onko markery.V mojom okoli su prave teraz dvaja onko pacienti, ktori to vyskusali.Plavcik,skus viac casu venovat pozitivnej literature,mne to pomohlo vo chvilach, ked som stracala rodicov.....mozno aj SECRET,alebo najdi aj cez google

Milá UBKA -...áno strava je dôležitá, lenže u mňa je to genetika- žiaľ.

No a frčala som na : mladý jačmeň, Aloe, BioBrain, Inocell, žraločia chrupavka, vit.B17, enzýmy...cesnak, D - vit a iné.
Moje markery idú hore.

Už niekoľkokrát som chcela napísať, ale stále neviem, ako začať. Už tri mesiace chodím ako v zlom sne a stále čakám, že sa zobudím - síce spotená a unavená, ale šťastná, že je to len naozaj zlý sen! Moja mamka bola vždy silná, čulá a pracovitá žena. Robila v tých najťažších robotách v JRD a doma štyri deti. Nikdy si nepamätám, že by bola chorá. Teraz, keď má 74 rokov, začala si sťažovať, že je akosi unavená, trochu schudla, občas ju pobolievalo brucho. Pripisovala som to jej veku. Veď nemôže stále len pracovať. Až pred tromi mesiacmi sa jej neprirodzene nalialo brucho. Zobrala som ju k lekárke, tá nás poslala do nemocnice na CT - diagnóza - obrovský tumor. Začal sa kolobeh vyšetrení - ženské, kolono, gastro, interné, srdcovo-cievne... až sme po troch mesiacoch skončili na onkológii. Okrem toho tumoru jej zistili aj výduť v srdcovej aorte a musela podstúpiť vyšetrenie, či jej srdiečko vôbec vydrží operáciu. Termín operácie je zajtra. Za tie tri mesiace som zošedivela a schudla 5 kíl. Tiež sa pýtam: prečo práve moja mamička? Najlepšia žena na svete! ONA si nezaslúži takú bolesť! Ten strach, to zúfalstvo a tá bezmocnosť mi v noci nedávajú spať a ako som písala, stále chodím ako vo sne ......

Plavčík, moja babka mala 67, keď umrela na nádor prsníka. Môj otec 64, jeho sestra v 42 tiež umrela na nádor prsníka. Jedna sesternica 40 a druhá 45. Keď mi povedali, že mám nádor prsníka prvé čo ma napadlo bolo, že nikto z rodiny sa z toho nedostal. No ale ja som ja a odmietla som sa zmieriť s tým, že veď je to genetika a som na rade. V prvom rade musíš začať veriť sama sebe, musíš začať veriť v to, že vyzdravieš a nepodliehať pesimizmu. Si mladá a je predsa toľko veci v živote, ktoré chceš zažiť a pár ľudí, ktorým na tebe veľmi záleží, tak už len kvôli tomu sa oplatí bojovať. Ak sa zmieriš s osudom, ťažko ten boj vyhráš a ver mi, že viem o čom píšem. Ja ti budem veľmi držať palce, myslieť na teba a modliť sa aby sa ti to podarilo.

Dúfam,že pri tejto genetike si naklusaná u gynekologa aspon 2x ročne a máš ho kvalitného.

betka631, máš môj veľký obdiv a poklonu. Držím Ti palce, aby si vyzdravela, obidva príspevky si napísala, ako keby som ich písala ja, tiež bojujem s touto pliagou (už 4.rok) a mám podobný postup ako Ty - tiež myslím na manžela a deti (18,16,7) - najprv to bol 1.deň mojej dcéry v škole v septembri, potom synov tanečný venček, na ktorý som chcela ísť hoc aj po štyroch, teraz sa neviem dočkať stužkovej atď. naozaj vždy musíme mať pred sebou malé ciele, ktoré nám vlastne predlžujú život. Ale z literatúry viem aj to, že to nemáme robiť len kôli manželom a deťom, ale najmä kôli sebe samým a že musíme začať mať radi aj sami seba. Držím palce všetkým, ktorí s touto chorobou bojujú.

Habbs je od teba veľmi neseriózne až trestné zahrávať sa takto s chorými ľuďmi, presviedčať ich ako im ich liečba nepomôže. Myslím si, že vždy sa vyskytnú rôzní šarlatáni, ktorí tvrdia ako ktorú chorobu pokoriť, ak by mali pravdu už dávno v ruke stískajú Nobelovu cenu.